BEGIN:VCALENDAR
PRODID://WordPress//Event-Post-V5.9.2//EN
VERSION:2.0
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Warsaw
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
DTSTART:19700329T020000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=3
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:19701025T030000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=10
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
SUMMARY:Vyhlásenie predsedu vlády Mateusza Morawieckeho
UID:https://instytutpolski.pl/bratislava/2019/12/30/vyhlasenie-predsedu-vlady-mateusza-morawieckeho/
LOCATION:
DTSTAMP:20191230
DTSTART;TZID=Europe/Warsaw:20191230
DTEND;TZID=Europe/Warsaw:20191230
DESCRIPTION:20. storočie prinieslo svetu nepredstaviteľné utrpenie a smrť stoviek
miliónov ľudí – zavraždených v mene chorých, totalitných
ideológií. Smrteľná žatva nacizmu, fašizmu a komunizmu je pre ľudí
našej generácie samozrejmosťou. Je tiež zrejmé, kto je za tieto
zločiny zodpovedný, a tiež to, ktorá aliancia začala druhú svetovú
vojnu, teda najsmrteľnejší konflikt v dejinách ľudstva.
 Žiaľ, čím viac času uplýva od týchto tragických udalostí, tým
menej o nich vedia naše deti a vnúčatá. Preto je také dôležité, aby
sme naďalej a nahlas hovorili pravdu o 2. svetovej vojne, jej
páchateľoch a obetiach – a postavili sa na odpor proti všetkým
pokusom o skresľovanie histórie.
Spomienka na toto zlo je obzvlášť dôležitá pre Poľsko, ktoré bolo
prvou obeťou vojny. Naša krajina ako prvá zažila ozbrojenú agresiu
fašistického Nemecka a sovietskeho Ruska. Bolo to práve Poľsko, ktoré
sa vôbec ako prvá krajina pustilo do boja za obranu slobodnej Európy.
Odpor voči týmto silám zla nie je iba spomienkou na poľské hrdinstvo
– má oveľa dôležitejší význam. Tento odpor je totiž dedičstvom
celej dnešnej slobodnej a demokratickej Európy, ktorá sa vydala na boj
proti dvom totalitarizmom. Dnes, keď niektorí pre svoje politické ciele
chcú pošliapať spomienky na tieto udalosti, sa Poľsko musí postaviť
za pravdu. Nie v mene svojho záujmu, ale v mene toho, čím je Európa.
Pakt Ribbentrop-Molotov podpísaný 23. augusta 1939 nebol „paktom o
neútočení“. Bol politickou a vojenskou alianciou, ktorá rozdeľovala
Európu na dve zóny vplyvu na línii troch poľských riek: Narew, Visla a
San. O mesiac neskôr sa línia presunula na rieku Bug v dôsledku
„Zmluvy o hraniciach a priateľstve medzi Treťou ríšou a ZSSR“
uzatvorenej 28. septembra. Pakt bol prológom k nepredstaviteľným
zločinom, ktoré mali byť v nasledujúcich rokoch spáchané na obidvoch
stranách tejto línie.
Aliancia Hitlera a Stalina sa ihneď pretavila do reality: 1. septembra
1939 nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko zo západu, juhu a severu a
17. septembra to isté urobil Sovietsky zväz, akurát z východu.
22. septembra sa v Breste uskutočnila veľká vojenská prehliadka –
oslava spoločného víťazstva nacistického Nemecka a sovietskeho Ruska
nad nezávislým Poľskom. Takéto prehliadky neorganizujú štáty, ktoré
uzatvorili pakty o neútočení, ale spojenci a priatelia.
Toto bol práve prípad Hitlera a Stalina – po dlhý čas neboli len
spojencami, ale rovno priateľmi. Toto priateľstvo prekvitalo až do takej
miery, že keď skupina 150 nemeckých komunistov ešte pred vypuknutím
vojny utiekla z Tretej ríše do ZSSR, v novembri 1939 ich Stalin odovzdal
Hitlerovi ako „dar“ – a týmto ich vydal na istú smrť.
ZSSR a Tretia ríša po celý čas úzko spolupracovali. Na konferencii v
Breste 27. novembra 1939 zástupcovia bezpečnostných služieb oboch
krajín diskutovali o metódach a zásadách spolupráce v boji proti
poľským nezávislým organizáciám na okupovanom území. Ďalšie
konferencie medzi predstaviteľmi NKVD a SS tykajúce sa ich spolupráce sa
konali okrem iného v Zakopanom a Krakove (v marci 1940). Neboli to
rozhovory o neagresii, ale o likvidácii (čítaj: vraždení) ľudí,
občanov Poľskej republiky, ako aj o spoločných, spojeneckých akciách
smerujúcich k úplnému zničeniu Poľska.
Bez zapojenia Stalina do rozdelenia Poľska a bez prírodných zdrojov,
ktoré Stalin dodával Hitlerovi, by nemecká smrtiaca mašinéria
neovládla Európu. Posledné vlaky s dodávkami vyrazili zo ZSSR do
Nemecka 21. júna 1941 – deň pred tým, ako nacistické Nemecko
zaútočilo na svojho doterajšieho spojenca. Vďaka Stalinovi mohol Hitler
beztrestne dobývať ďalšie krajiny, zatvárať Židov z celého
kontinentu v getách a pripravovať holokaust, jeden z najväčších
zločinov v dejinách ľudstva.
Stalin viedol zločineckú činnosť na východe, podroboval si jednu
krajinu za druhou a rozvíjal štruktúru táborov, ktoré ruský
spisovateľ Alexander Solženicyn nazval „Súostrovím Gulag“.
Táborov, v ktorých boli milióny ľudí, odporcov komunistickej vlády,
sužované otrockou, vražednou prácou.
Komunistické zločiny sa začali ešte pred vypuknutím 2. svetovej vojny
– od smrti miliónov Rusov na začiatku 20. rokov, ktorí zomreli od
hladu, od Veľkého hladomoru, ktorý vyústil do smrti mnohých miliónov
obyvateľov Ukrajiny a Kazachstanu, cez Veľkú čistku, v rámci ktorej
bolo zavraždených takmer 700 000 politických oponentov a obyčajných
občanov ZSSR, najmä Rusov, ako aj počas tzv. „Poľskej operácie“
NKVD, v ktorej boli zastrelení predovšetkým občania ZSSR s poľským
pôvodom. Na smrť boli odsúdené deti, ženy a muži. V samotnej
„Poľskej operácií“ bolo podľa údajov NKVD zastrelených viac ako
111 000 ľudí, ktorých úkladne zavraždili sovietski komunisti. Byť
Poliakom v Sovietskom zväze znamenalo v tom čase rozsudok smrti alebo
dlhoročné vyhnanstvo.
Pokračovaním tejto politiky boli zločiny spáchané po sovietskej
invázii do Poľska (17. septembra 1939) – a to napríklad zavraždenie
viac ako 22 000 poľských dôstojníkov a predstaviteľov elity o.i. v
Katyni, Charkove, Tveri, Kyjeve a Minsku – ako aj v mučiacich komorách
NKVD a pracovných táboroch v najvzdialenejších kútoch sovietskej
ríše.
Najväčšími obeťami komunizmu boli občania Ruska. Historici odhadujú,
že len v samotnom Sovietskom zväze bolo zavraždených 20 až 30
miliónov ľudí. Smrť a gulagy čakali dokonca aj na tých, o ktorých sa
každý civilizovaný štát stará – na zajatcov, ktorí sa vracali z
vojny. ZSSR ich nepovažovalo za vojnových hrdinov, ale za zradcov. Takto
vyzerala „vďačnosť“ sovietskeho Ruska zajatcom-vojakom Červenej
armády: smrť, gulagy, koncentračné tábory.
Za všetky tieto zločiny sú zodpovední komunistickí vodcovia vrátane
Josifa Stalina. Pokusy o rehabilitáciu tejto postavy na politické účely
dnešného prezidenta Ruska, uskutočnené 80 rokov po vypuknutí 2.
svetovej vojny, musia vzbudiť jasný nesúhlas každej osoby, ktorá má
aspoň základné vedomosti o dejinách 20. storočia.
Prezident Putin opakovane klamal o Poľsku. Zakaždým to robil vedome.
Zvyčajne sa to deje vtedy, keď sa vláda v Moskve cíti byť pod
medzinárodným tlakom, ktorý vyvolala svojím pôsobením. A tento tlak
sa netýka ani tak historickej, ako skôr modernej geopolitickej scény. V
posledných týždňoch Rusko zaznamenalo niekoľko závažných
neúspechov: nepodarený pokus o úplné podriadenie Bieloruska, Európska
únia opakovane predĺžila sankcie uvalené po nezákonnej anexii Krymu,
pričom rozhovory v tzv. „Normandskom formáte“ nielenže nepriniesli
zrušenie týchto sankcií, ale zároveň boli uložené nové sankcie –
tentokrát z americkej strany – ktoré významne sťažujú realizáciu
projektu plynovodu Nord Stream 2. Ruskí športovci boli zároveň
vylúčení za doping zo súťaží na štyri roky.
Slová prezidenta Putina považujem za snahu zakryť tieto problémy.
Ruský vodca si je veľmi dobre vedomý skutočnosti, že jeho obvinenia
nemajú nič spoločné s realitou a že v Poľsku nestoja žiadne pomníky
Hitlera alebo Stalina. Takéto pomníky sa nachádzali na našom území
len vtedy, keď ich postavili agresori a zločinci, teda hitlerovská
Tretia ríša a sovietske Rusko.
Ruský národ – najväčšia obeť Stalina, jedného z najkrutejších
zločincov v dejinách sveta – si zaslúži pravdu. Hlboko verím v to,
že ruský národ je národom slobodných ľudí a odmieta stalinizmus, aj
keď sa ho snaží rehabilitovať vláda prezidenta Putina.
Nesúhlasíme so zamieňaním katov s obeťami, páchateľov krutých
zločinov s nevinnými obyvateľmi a napadnutými štátmi. V mene pamäti
o obetiach a spoločnej budúcnosti sa musíme starať o pravdu.
Mateusz Morawieckipredseda vlády Poľskej republiky 
END:VEVENT
END:VCALENDAR