BEGIN:VCALENDAR
PRODID://WordPress//Event-Post-V5.9.2//EN
VERSION:2.0
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Warsaw
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
DTSTART:19700329T020000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=3
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:19701025T030000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=10
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
SUMMARY:Európsky deň pamäti na obete totalitných režimov
UID:https://instytutpolski.pl/bratislava/2020/08/23/europsky-den-pamati-na-obete-totalitnych-rezimov/
LOCATION:
DTSTAMP:20200823
DTSTART;TZID=Europe/Warsaw:20200823
DTEND;TZID=Europe/Warsaw:20200823
DESCRIPTION:V rámci tohtoročnej spoločenskej kampane „Pamätaj na 23. august“
si Európska sieť Pamäť a Solidarita pripomenie príbehy ďalších
dvoch osôb, ktorých životy poznačil dramatický zápas s totalitnými
režimami. V roku 2020 hrdinami kampane sú Kazimierz Moczarski a Milada
Horáková.
Ako každý rok sa Európska sieť Pamäť a Solidarita (ENRS) aktívne
zapája do pripomínania si Európskeho dňa pamäti na obete totalitných
režimov. V 2020 roku zverejňuje dva spoty, ktoré predstavia osudy
Kazimierza Moczarského a Milady Horákovej. Týmto gestom chce
pripomenúť význam udalostí z minulosti a najmä s prihliadnutím na
osudy jednotlivcov vzdať česť všetkým, ktorý okúsili násilie a
prenasledovanie páchané v mene zločineckých ideí.
Kazimierz Moczarski bol poľský novinár a spisovateľ, autor knihy
Rozhovory s katom. Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym
príslušníkom Armie Krajowej. V auguste 1945 bol komunistickou mocou
uväznený a odsúdený na 10 rokov väzenia. V roku 1949 proti nemu
zahájili ďalšie kolo vypočúvaní, v dôsledku ktorých bol odsúdený
na smrť. V dopise súdu Moczarski vymenoval 49 druhov mučenia, ktoré
voči nemu použili, ako napríklad zavretie ho do jednej cely s nemeckým
veliteľom SS Jürgenom Stroopom, ktorý bol zodpovedný za likvidáciu
židovského geta vo Varšave. Po smrti Stalina v roku 1953 Moczarskému
zmenili rozsudok na doživotie, ale neoznámili mu to ďalších dva a pol
roka. V apríli roku 1956 Kazimierz Moczarski bol prepustený po 11 rokoch
väznenia a rehabilitovaný.   
Milada Horáková bola českou političkou a členkou ilegálneho
odbojového hnutia počas 2. svetovej vojny. Stala sa obeťou súdnej
vraždy spáchanej Komunistickou stranou na základe vykonštruovaných
obvinení zo sprisahania a zrady. Napriek žiadostiam o milosť,
s ktorými sa obrátili na československé vedenie napríklad Winston
Churchill a Albert Einstein vtedajší prezident Klement Gottwald rozsudok
potvrdil. Ráno 27. júna roku 1950 bola Milada Horáková popravená
obesením. V období Pražskej jari 1968 sa začal proces jej
rehabilitácie, ktorý sa skončil rok po Nežnej revolúcii v roku 1989.
Pripoja sa k filmom pripraveným v ENRS v predchádzajúcich rokoch,
ktoré predstavujú osudy Juliany Zarchi – Litovčanky
nemecko-židovského pôvodu prenasledovanej za pôvod, Židovky Mali
Zimetbaum a Poliaka Edka Galińského – zamilovaného páru, ktorých
vzájomný cit spojil v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau; Pétra
Mansfelda – najmladšej obete represálií po maďarskej revolúcii
v roku 1956. Všetky filmy sú prístupné tiež v profile ENRS na
YouTube: https://bit.ly/Remember23August
Dôležitým prvkom kampane sú taktiež odznaky s čiernou stužkou. Po
minulé roky ENRS ich distribuovala po múzeách a pamätných miestach v
celej Európe. Tohto roku vzhľadom na ohrozenie spôsobené pandémiou
vírusu COVID-19 si môžete stiahnuť elektronickú verziu odznaku v
podobe šablóny na profilovú fotografiu na Facebooku. Dostupné sú na
profile ENRS: www.facebook.com/enrs.eu alebo použitím nasmerovania na:
https://bit.ly/23_August_join_us
Dňa 23. augusta roku 1939 Nemecko a Sovietsky zväz podpísali dohodu,
ktorá otvorila cestu k 2. svetovej vojne a všetkým jej následkom:
koncentračným táborom, krematóriám gulagom a potom dlhým rokom
„studenej vojny“ , ktoré pre viaceré spoločenstvá strednej a
východnej Európy znamenali ďalšie zotročenie.
END:VEVENT
END:VCALENDAR