BEGIN:VCALENDAR
PRODID://WordPress//Event-Post-V5.9.2//EN
VERSION:2.0
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Warsaw
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0200
DTSTART:19700329T020000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=3
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0200
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:19701025T030000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=10
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
SUMMARY:230. výročie prijatia Ústavy 3. mája
UID:https://instytutpolski.pl/bratislava/2021/05/03/230-vyrocie-prijatia-ustavy-3-maja/
LOCATION:
DTSTAMP:20210503
DTSTART;TZID=Europe/Warsaw:20210503
DTEND;TZID=Europe/Warsaw:20210503
DESCRIPTION:Dnes, keď oslavujeme 230. výročie prijatia Ústavy 3. mája za vlády
posledného poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Stanisława
Augusta Poniatowského, netreba zabúdať na to, že práve ústava
zaviedla trojdelenie moci a zmenu dovtedajšieho štátneho zriadenia
čiastočným zrovnoprávnením obyvateľstva Poľskej republiky. Bola
tiež dôkazom vôle brániť nezávislosť po 1. rozdelení poľského
územia medzi Rakúsko, Prusko a Rusko v roku 1772.
Ústava 3. mája spolu so Vzájomným zaručením oboch národov, ktoré
ako jej doplnenie prijal Veľký Sejm 20. októbra 1791, bola tiež
prejavom posilnenia únie poľského a litovského národa. Ústava napr.
garantovala, že všetky spoločné úrady Poľskej republiky budú
obsadené Poliakmi a Litovčanmi v pomere parity 1:1. S veľkou hrdosťou
smieme skonštatovať, že vodcovia obidvoch národov a štátov dokázali
napriek mnohým rozdielom efektívne spolupracovať v momente rozhodujúcej
skúšky ich existencie. Tento príklad je inšpiráciou pre spoluprácu a
priateľstva Varšavy a Vilniusu dodnes.
Žiaľ, ambiciózne plány reforiem, ktoré mali byť realizované na
základe ustanovení novej ústavy, zahatala ozbrojená intervencia
ruských vojsk v roku 1792. Ako právny akt prestala Ústava 3. mája
formálne platiť v novembri 1973 na základe uznesenia parlamentu
zvolaného pod diktátom Ruska a Pruska do Grodna. V tomto istom roku
obidva štáty si po 2. krát rozdelili územie Poľskej republiky.
Napokon zánik poľsko-litovského štátu a jeho absencia na mape Európy
počas vyše 120 rokov bol spečatený 3. rozdelením poľského územia v
roku 1795, na ktorom sa podieľalo Rakúsko, Prusko a Rusko. Tento akt,
ktorý bol v rozpore so všetkými pravidlami medzinárodného práva, sa
podarilo napraviť až po 1. svetovej vojne, keď v roku 1918 Poľsko a
Litva opätovne získali nezávislosť ako dva suverénne štáty.
Po znovuzískaní nezávislosti Poľska sa výročie prijatia Ústavy 3.
mája oslavovalo ako štátny sviatok už od roku 1919. V období nemeckej
a sovietskej okupácie počas 2. svetovej vojny a neskôr aj za vlády
komunistov v Poľsku, keď bol tento sviatok zakázaný, väčšina
Poliakov aj naďalej považovala 3. máj za sviatočný deň. V suverénnej
Poľskej republike od r. 1990 už opäť oslavujeme Národný sviatok 3.
mája.
Ústava 3. mája a Vzájomné zaručenie oboch národov predstavujú jednu
z fundamentálnych častí dlhovekého dedičstva poľsko-litovských
vzťahov. Ich prijatie je jedným zo základov dnešnej spolupráce našich
štátov na fóre Európskej únie a v NATO.
Okrem spoločnej minulosti dnešné Poľsko a Litvu spájajú nespočetné
energetické a dopravné projekty, ktoré slúžia celej Európe, a tiež
spoločné snahy o posilnenie bezpečnosti na svete, a najmä v tomto
regióne.
S odkazom na spoločné dedičstvo Poľskej republiky oboch národov obidve
naše krajiny podporujú svojich susedov: Ukrajinu, ktorá dnes bojuje za
svoju suverenitu a územnú integritu s ruskou agresiou a okupáciou; a
zároveň bieloruský národ, ktorý si zaslúži slobodu a demokraciu v
nezávislom štáte.
END:VEVENT
END:VCALENDAR