BEGIN:VCALENDAR
PRODID://WordPress//Event-Post-V5.9.2//EN
VERSION:2.0
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Warsaw
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0100
DTSTART:19700329T020000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=3
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:19701025T030000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=10
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
SUMMARY:Lemov bestiár podľa Daniela Mróza
UID:https://instytutpolski.pl/bratislava/2021/10/01/lemov-bestiar-podla-daniela-mroza/
LOCATION:
DTSTAMP:20211005
DTSTART;TZID=Europe/Warsaw:20211005
DTEND;TZID=Europe/Warsaw:20211029
DESCRIPTION:Najdokonalejšiu grafickú podobu hrdinom Lemových diel zase poskytol
krakovský grafik Daniel Mróz. Pre väčšinu spisovateľových
obdivovateľov sa Mrózove ilustrácie a Lemove texty zrástli do
neoddeliteľného celku. Okrem umeleckej dokonalosti sa Mrózove práce
totiž vyznačovali aj nejednoznačnosťou, sťa nespútaná predstavivosť
a veľká dávka grotesky a absurdného humoru. Jeho ilustrácie pritom
nezohrávajú úlohu len akéhosi sluhu pre Lemovu prózu; spolu s ňou
totiž budujú svet, ktorý je kompatibilný a zároveň vlastný. V
bestiári nájdeme emancipované stroje, ktoré sú tak trochu zlovestné a
hrozivé, a zároveň groteskné, ktoré starostlivo nakreslil majster
Mróz – nájdete ich spolu s popisom z románov a poviedok majstra Lema.
Výstava je súčasťou Bienále ilustrácií v Bratislave.
5. – 29. 10. Bratislava, Poľský inštitút, Nám. SNP 27
Fantastické bytosti Stanisława Lema v obrazoch Daniela Mróza
(upravený text vystúpenia na vernisáži výstavy Lemov Bestiár podľa
Daniela Mróza, Karaffova väznica, 15.10.2021, VI. Poľské dni
v Prešove)
Nie je to tak dávno, keď pre človeka v našich končinách mohlo byť
nebezpečných aj niekoľko viet, nehovoriac o 2000 slovách. Nie som si
však istý, či to niekedy neplatí i v súčasnosti.
Človek sa už pomerne dávno snaží vyjadriť, zobraziť tajuplné javy
alebo bytosti v názornej, zrozumiteľnejšej podobe. Ale aj naopak,
niečo jasné a pochopiteľné dostáva zašifrovaný, metaforický tvar.
Deje sa to minimálne od čias starovekého Egypta a jeho božstiev
s ľudským telom a hlavou zvieraťa, mezopotámskych okrídlených
býkov, antických jednookých bytostí, Minotaura, stredovekých
monštier, nehovoriac o podobných javoch v mimoeurópskych kultúrach.
Reč inotajov bola a je vždy zaujímavá a príťažlivá. Vyžaduje si
však aspoň základnú pripravenosť percipienta. Aby sme sa nesmiali,
neplakali v nesprávnom momente alebo vôbec nereagovali na počuté,
videné, prečítané.
Vízia, predtucha niečoho zvláštneho priviedla Julesa Verna k ceste na
Mesiac i do morských hlbín. Karel Čapek vytvoril Továreň na
absolútno, zaoberal sa vojnou s mlokmi, ale tiež robotmi, ktoré dnes
začínajú mať podobu človeka. Nezabúdajme ani na jeho Bielu nemoc.
Uchytiť neuchytiteľné, polapiť nepolapiteľné dokážu iba
výnimočné osobnosti. Od čias imaginárneho Kozmu Prutkova po Lama,
Lema, Leca, Lenona, Lasicu, Borgesa a iných.
Zastavme sa niekoľkými neučesanými myšlienkami pri Stanisławowi
Lemovi a aktuálnej výstave obrazov k jeho textom, ktoré vytvoril
Daniel Mróz.
Problematika etických vzťahov človeka a jeho výtvorov spája Lema
s postojmi Karla Čapka. To, čo Čapek iba tušil, Lem vo veľkej miere
zažil. Koexistencia človeka, strojov a umelých bytostí sprevádzajú
neraz deštrukčné, protirečivé činy. Od ničenia výrobných
zariadení v manufaktúrach 19. storočia po nálety bezpilotných
lietadiel na určené ciele, neraz s nevinnými obeťami, a temný
priestor internetu dnešnej doby.
Autor koncepcie výstavy prof. Janusz Górski sledoval veci obsiahnuté
v stredovekých beštiároch. Verbálne obrazy Stanisława Lema našli
kongeniálnu podobu vo vizuálnych obrazoch-ilustráciách Daniela Mróza.
Môžu nám pripomínať detský svet Pinocchia, ale... Napriek nespornej
hravosti foriem máme do činenia so sci-fi javmi blízkych realite okolo
nás. Excelentné kresliarske majstrovstvo ilustrátora sa stalo
prostriedkom na vyjadrenie toho, čo sa nedá podať iným spôsobom.
Inžiniersky presné linky nám dávajú zabudnúť, že je tam iba čierna
línia a biela plocha.
V slovenskom prostredí analogické snaženie by sme našli v tvorbe
Karola Barona. Som presvedčený, že by si Lem, Mrózek a Baron rozumeli.
Veď boli šľachticmi ducha.
Pokúsme sa teda nasledovať ich, naplňovať ich humanistický odkaz. Aby
človek človeku skutočne bol človekom. Nie monštrom, ktoré ho iba
pripomína svojou ideálne deformovanou podobou.
Vladislav Grešlík
END:VEVENT
END:VCALENDAR