BEGIN:VCALENDAR
PRODID://WordPress//Event-Post-V5.9.2//EN
VERSION:2.0
BEGIN:VTIMEZONE
TZID:Europe/Warsaw
BEGIN:DAYLIGHT
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0100
DTSTART:19700329T020000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=3
END:DAYLIGHT
BEGIN:STANDARD
TZOFFSETFROM:+0100
TZOFFSETTO:+0100
TZNAME:CET
DTSTART:19701025T030000
RRULE:FREQ=YEARLY;BYDAY=-1SU;BYMONTH=10
END:STANDARD
END:VTIMEZONE
BEGIN:VEVENT
SUMMARY:Čo nesmie chýbať na poľskom veľkonočnom stole?
UID:https://instytutpolski.pl/bratislava/2022/04/04/co-nesmie-chybat-na-polskom-velkonocnom-stole/
LOCATION:
DTSTAMP:20220404
DTSTART;TZID=Europe/Warsaw:20220404
DTEND;TZID=Europe/Warsaw:20220404
DESCRIPTION:Po prvé: „święconka“
„Święconka“ je tradičný názov pre jedlo, ktoré sa na Bielu sobotu
požehnáva v kostoloch. Podľa starého zvyku, ktorý siaha až do 14.
storočia, domáce gazdinky ukladajú do prútených košíkov (ozdobených
vyšívanými alebo háčkovanými obrúskami, vetvičkami myrty alebo
bazalky) jedlá, ktoré sa budú jesť počas veľkonočnej hostiny. V
košíku musia byť vajíčka (symbol nového života), baránok (z cukru,
cesta alebo masla, symbol Ježiša Krista), soľ (symbol očistenia od
zlého), chren (symbol hojnosti), údenina (symbol plodnosti), chlieb a
syr. Počas slávnostných raňajok v nedeľu by mali všetci členovia
domácnosti aspoň ochutnať výrobky, ktoré boli požehnané. Samozrejme,
najdôležitejšie je vajíčko, ktoré si členovia rodiny navzájom
rozdelia a pri tom si navzájom blahoželajú.
Po druhé: tradičné pochúťky
Żurek na domácom kvásku, biely baršč varený s aromatickým údeným
mäsom alebo ochutenou bielou klobásou – bez nich si len ťažko možno
predstaviť poľský veľkonočný stôl. No aj na Veľkú noc (tak ako na
Vianoce) sa jedlá líšia v závislosti od jednotlivých regiónov. Na
Sliezsku je veľmi obľúbený „murzin“, teda kysnutý koláč, v
ktorom sa zapeká klobása alebo slanina. Ďalšou sliezskou špecialitou
je „kołocz“, koláč s drobenkou plnený tvarohom, makom alebo
jablkami. Na Podlesí sa podáva nielen żurek alebo biely baršč, ale aj
červený baršč z kyslej repy. Tradičným dezertom je aj veľkonočná
pascha. Pripravuje sa z tvarohu, smotany a cukru a jej chuť závisí od
použitého sušeného ovocia – keďže neexistuje „univerzálny“
recept, často v ňom nájdeme figy, datle, mandle, hrozienka či orechy.
Obľúbeným veľkonočným pokrmom v Malopoľsku je zase
„chrzanówka“. Ide o aromatickú polievku, ktorej základom je vývar z
čerstvo nastrúhaného chrenu a klobásy či údeného mäsa. Na
veľkonočnom stole nemôžu chýbať ani sladké pochúťky ako
veľkonočná bábovka či mazurek (tradičný poľský koláč známy
vďaka svojmu krehkému korpusu a veľmi sladkej karamelovo-smotanovej
poleve).
Po tretie: veľkonočné ozdoby – kraslice a veľkonočné palmy
Tesne pred Veľkou nocou prichádza v poľských domácnostiach rad na
kreatívny veľkonočný zvyk – maľovanie vajíčok, ktoré sú symbolom
rodiaceho sa života, čo priamo súvisí so vzkriesením Ježiša Krista.
Kraslice sa vždy spájali s veľkonočnými tradíciami, no v rôznych
regiónoch Poľska sa nazývajú rôzne. Na severe ich Poliaci poznajú ako
„kraszanki“ (varia sa vo farebnom vývare, a následne sa na ne
vyškrabú rôzne vzory). V okolí Krakova a Łowicza nájdeme
„nalepianki“, teda vajíčka zdobené papierovými ústrižkami, najmä
s ľudovými ornamentmi. Na Mazovsku sú to zase „oklejanki“ zdobené
farebnou priadzou. Zase poľské veľkonočné bahniatka známe aj ako
„palmy“ sú však omnoho zdobenejšie ako na Slovensku. Tiež sa
pripravujú doma a na Kvetnú nedeľu sa nosia do kostola na požehnanie.
Takto posvätená palma sa totiž považovala za symbol šťastia, a preto
sa zvykne v domácnosti vynímať na viditeľnom mieste, kde ostane po
celý rok, kým ju nenahradí ďalšia.
END:VEVENT
END:VCALENDAR