20. storo\u010die prinieslo svetu nepredstavite\u013en\u00e9 utrpenie a smr\u0165 stoviek mili\u00f3nov \u013eud\u00ed \u2013 zavra\u017eden\u00fdch v mene chor\u00fdch, totalitn\u00fdch ideol\u00f3gi\u00ed. Smrte\u013en\u00e1 \u017eatva nacizmu, fa\u0161izmu a komunizmu je pre \u013eud\u00ed na\u0161ej gener\u00e1cie samozrejmos\u0165ou. Je tie\u017e zrejm\u00e9, kto je za tieto zlo\u010diny zodpovedn\u00fd, a tie\u017e to, ktor\u00e1 aliancia za\u010dala druh\u00fa svetov\u00fa vojnu, teda najsmrte\u013enej\u0161\u00ed konflikt v dejin\u00e1ch \u013eudstva.<\/p>\n\n\n\n
\u017dia\u013e, \u010d\u00edm viac \u010dasu upl\u00fdva od t\u00fdchto tragick\u00fdch udalost\u00ed, t\u00fdm menej o nich vedia na\u0161e deti a vn\u00fa\u010dat\u00e1. Preto je tak\u00e9 d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme na\u010falej a nahlas hovorili pravdu o 2. svetovej vojne, jej p\u00e1chate\u013eoch a obetiach \u2013 a postavili sa na odpor proti v\u0161etk\u00fdm pokusom o skres\u013eovanie hist\u00f3rie.<\/p>\n\n\n\n
Spomienka na toto zlo je obzvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e1 pre Po\u013esko, ktor\u00e9 bolo prvou obe\u0165ou vojny. Na\u0161a krajina ako prv\u00e1 za\u017eila ozbrojen\u00fa agresiu fa\u0161istick\u00e9ho Nemecka a sovietskeho Ruska. Bolo to pr\u00e1ve Po\u013esko, ktor\u00e9 sa v\u00f4bec ako prv\u00e1 krajina pustilo do boja za obranu slobodnej Eur\u00f3py.<\/p>\n\n\n\n
Odpor vo\u010di t\u00fdmto sil\u00e1m zla nie je iba spomienkou na po\u013esk\u00e9 hrdinstvo \u2013 m\u00e1 ove\u013ea d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed v\u00fdznam. Tento odpor je toti\u017e dedi\u010dstvom celej dne\u0161nej slobodnej a demokratickej Eur\u00f3py, ktor\u00e1 sa vydala na boj proti dvom totalitarizmom. Dnes, ke\u010f niektor\u00ed pre svoje politick\u00e9 ciele chc\u00fa po\u0161liapa\u0165 spomienky na tieto udalosti, sa Po\u013esko mus\u00ed postavi\u0165 za pravdu. Nie v mene svojho z\u00e1ujmu, ale v mene toho, \u010d\u00edm je Eur\u00f3pa.<\/p>\n\n\n\n
Pakt Ribbentrop-Molotov podp\u00edsan\u00fd 23. augusta 1939 nebol \u201epaktom o ne\u00fato\u010den\u00ed\u201c. Bol politickou a vojenskou alianciou, ktor\u00e1 rozde\u013eovala Eur\u00f3pu na dve z\u00f3ny vplyvu na l\u00ednii troch po\u013esk\u00fdch riek: Narew, Visla a San. O mesiac nesk\u00f4r sa l\u00ednia presunula na rieku Bug v d\u00f4sledku \u201eZmluvy o hraniciach a priate\u013estve medzi Tre\u0165ou r\u00ed\u0161ou a ZSSR\u201c uzatvorenej 28. septembra. Pakt bol prol\u00f3gom k nepredstavite\u013en\u00fdm zlo\u010dinom, ktor\u00e9 mali by\u0165 v nasleduj\u00facich rokoch sp\u00e1chan\u00e9 na obidvoch stran\u00e1ch tejto l\u00ednie.<\/p>\n\n\n\n
Aliancia Hitlera a Stalina sa ihne\u010f pretavila do reality: 1. septembra 1939 nacistick\u00e9 Nemecko za\u00fato\u010dilo na Po\u013esko zo z\u00e1padu, juhu a severu a 17. septembra to ist\u00e9 urobil Sovietsky zv\u00e4z, akur\u00e1t z v\u00fdchodu.<\/p>\n\n\n\n
22. septembra sa v Breste uskuto\u010dnila ve\u013ek\u00e1 vojensk\u00e1 prehliadka \u2013 oslava spolo\u010dn\u00e9ho v\u00ed\u0165azstva nacistick\u00e9ho Nemecka a sovietskeho Ruska nad nez\u00e1visl\u00fdm Po\u013eskom. Tak\u00e9to prehliadky neorganizuj\u00fa \u0161t\u00e1ty, ktor\u00e9 uzatvorili pakty o ne\u00fato\u010den\u00ed, ale spojenci a priatelia.<\/p>\n\n\n\n
Toto bol pr\u00e1ve pr\u00edpad Hitlera a Stalina \u2013 po dlh\u00fd \u010das neboli len spojencami, ale rovno priate\u013emi. Toto priate\u013estvo prekvitalo a\u017e do takej miery, \u017ee ke\u010f skupina 150 nemeck\u00fdch komunistov e\u0161te pred vypuknut\u00edm vojny utiekla z Tretej r\u00ed\u0161e do ZSSR, v novembri 1939 ich Stalin odovzdal Hitlerovi ako \u201edar\u201c \u2013 a t\u00fdmto ich vydal na ist\u00fa smr\u0165.<\/p>\n\n\n\n
ZSSR a Tretia r\u00ed\u0161a po cel\u00fd \u010das \u00fazko spolupracovali. Na konferencii v Breste 27. novembra 1939 z\u00e1stupcovia bezpe\u010dnostn\u00fdch slu\u017eieb oboch kraj\u00edn diskutovali o met\u00f3dach a z\u00e1sad\u00e1ch spolupr\u00e1ce v boji proti po\u013esk\u00fdm nez\u00e1visl\u00fdm organiz\u00e1ci\u00e1m na okupovanom \u00fazem\u00ed. \u010eal\u0161ie konferencie medzi predstavite\u013emi NKVD a SS tykaj\u00face sa ich spolupr\u00e1ce sa konali okrem in\u00e9ho v Zakopanom a Krakove (v marci 1940). Neboli to rozhovory o neagresii, ale o likvid\u00e1cii (\u010d\u00edtaj: vra\u017eden\u00ed) \u013eud\u00ed, ob\u010danov Po\u013eskej republiky, ako aj o spolo\u010dn\u00fdch, spojeneck\u00fdch akci\u00e1ch smeruj\u00facich k \u00fapln\u00e9mu zni\u010deniu Po\u013eska.<\/p>\n\n\n\n
Bez zapojenia Stalina do rozdelenia Po\u013eska a bez pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov, ktor\u00e9 Stalin dod\u00e1val Hitlerovi, by nemeck\u00e1 smrtiaca ma\u0161in\u00e9ria neovl\u00e1dla Eur\u00f3pu. Posledn\u00e9 vlaky s dod\u00e1vkami vyrazili zo ZSSR do Nemecka 21. j\u00fana 1941 \u2013 de\u0148 pred t\u00fdm, ako nacistick\u00e9 Nemecko za\u00fato\u010dilo na svojho doteraj\u0161ieho spojenca. V\u010faka Stalinovi mohol Hitler beztrestne dob\u00fdva\u0165 \u010fal\u0161ie krajiny, zatv\u00e1ra\u0165 \u017didov z cel\u00e9ho kontinentu v get\u00e1ch a pripravova\u0165 holokaust, jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zlo\u010dinov v dejin\u00e1ch \u013eudstva.<\/p>\n\n\n\n
Stalin viedol zlo\u010dineck\u00fa \u010dinnos\u0165 na v\u00fdchode, podroboval si jednu krajinu za druhou a rozv\u00edjal \u0161trukt\u00faru t\u00e1borov, ktor\u00e9 rusk\u00fd spisovate\u013e Alexander Sol\u017eenicyn nazval \u201eS\u00faostrov\u00edm Gulag\u201c. T\u00e1borov, v ktor\u00fdch boli mili\u00f3ny \u013eud\u00ed, odporcov komunistickej vl\u00e1dy, su\u017eovan\u00e9 otrockou, vra\u017eednou pr\u00e1cou.<\/p>\n\n\n\n
Komunistick\u00e9 zlo\u010diny sa za\u010dali e\u0161te pred vypuknut\u00edm 2. svetovej vojny \u2013 od smrti mili\u00f3nov Rusov na za\u010diatku 20. rokov, ktor\u00ed zomreli od hladu, od Ve\u013ek\u00e9ho hladomoru, ktor\u00fd vy\u00fastil do smrti mnoh\u00fdch mili\u00f3nov obyvate\u013eov Ukrajiny a Kazachstanu, cez Ve\u013ek\u00fa \u010distku, v r\u00e1mci ktorej bolo zavra\u017eden\u00fdch takmer 700 000 politick\u00fdch oponentov a oby\u010dajn\u00fdch ob\u010danov ZSSR, najm\u00e4 Rusov, ako aj po\u010das tzv. \u201ePo\u013eskej oper\u00e1cie\u201c NKVD, v ktorej boli zastrelen\u00ed predov\u0161etk\u00fdm ob\u010dania ZSSR s po\u013esk\u00fdm p\u00f4vodom. Na smr\u0165 boli ods\u00faden\u00e9 deti, \u017eeny a mu\u017ei. V samotnej \u201ePo\u013eskej oper\u00e1ci\u00ed\u201c bolo pod\u013ea \u00fadajov NKVD zastrelen\u00fdch viac ako 111 000 \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch \u00fakladne zavra\u017edili sovietski komunisti. By\u0165 Poliakom v Sovietskom zv\u00e4ze znamenalo v tom \u010dase rozsudok smrti alebo dlhoro\u010dn\u00e9 vyhnanstvo.<\/p>\n\n\n\n
Pokra\u010dovan\u00edm tejto politiky boli zlo\u010diny sp\u00e1chan\u00e9 po sovietskej inv\u00e1zii do Po\u013eska (17. septembra 1939) \u2013 a to napr\u00edklad zavra\u017edenie viac ako 22 000 po\u013esk\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov a predstavite\u013eov elity o.i. v Katyni, Charkove, Tveri, Kyjeve a Minsku \u2013 ako aj v mu\u010diacich komor\u00e1ch NKVD a pracovn\u00fdch t\u00e1boroch v najvzdialenej\u0161\u00edch k\u00fatoch sovietskej r\u00ed\u0161e.<\/p>\n\n\n\n
Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi obe\u0165ami komunizmu boli ob\u010dania Ruska. Historici odhaduj\u00fa, \u017ee len v samotnom Sovietskom zv\u00e4ze bolo zavra\u017eden\u00fdch 20 a\u017e 30 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. Smr\u0165 a gulagy \u010dakali dokonca aj na t\u00fdch, o ktor\u00fdch sa ka\u017ed\u00fd civilizovan\u00fd \u0161t\u00e1t star\u00e1 \u2013 na zajatcov, ktor\u00ed sa vracali z vojny. ZSSR ich nepova\u017eovalo za vojnov\u00fdch hrdinov, ale za zradcov. Takto vyzerala \u201ev\u010fa\u010dnos\u0165\u201c sovietskeho Ruska zajatcom-vojakom \u010cervenej arm\u00e1dy: smr\u0165, gulagy, koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory.<\/p>\n\n\n\n
Za v\u0161etky tieto zlo\u010diny s\u00fa zodpovedn\u00ed komunistick\u00ed vodcovia vr\u00e1tane Josifa Stalina. Pokusy o rehabilit\u00e1ciu tejto postavy na politick\u00e9 \u00fa\u010dely dne\u0161n\u00e9ho prezidenta Ruska, uskuto\u010dnen\u00e9 80 rokov po vypuknut\u00ed 2. svetovej vojny, musia vzbudi\u0165 jasn\u00fd nes\u00fahlas ka\u017edej osoby, ktor\u00e1 m\u00e1 aspo\u0148 z\u00e1kladn\u00e9 vedomosti o dejin\u00e1ch 20. storo\u010dia.<\/p>\n\n\n\n
Prezident Putin opakovane klamal o Po\u013esku. Zaka\u017ed\u00fdm to robil vedome. Zvy\u010dajne sa to deje vtedy, ke\u010f sa vl\u00e1da v Moskve c\u00edti by\u0165 pod medzin\u00e1rodn\u00fdm tlakom, ktor\u00fd vyvolala svoj\u00edm p\u00f4soben\u00edm. A tento tlak sa net\u00fdka ani tak historickej, ako sk\u00f4r modernej geopolitickej sc\u00e9ny. V posledn\u00fdch t\u00fd\u017ed\u0148och Rusko zaznamenalo nieko\u013eko z\u00e1va\u017en\u00fdch ne\u00faspechov: nepodaren\u00fd pokus o \u00fapln\u00e9 podriadenie Bieloruska, Eur\u00f3pska \u00fania opakovane pred\u013a\u017eila sankcie uvalen\u00e9 po nez\u00e1konnej anexii Krymu, pri\u010dom rozhovory v tzv. \u201eNormandskom form\u00e1te\u201c nielen\u017ee nepriniesli zru\u0161enie t\u00fdchto sankci\u00ed, ale z\u00e1rove\u0148 boli ulo\u017een\u00e9 nov\u00e9 sankcie \u2013 tentokr\u00e1t z americkej strany \u2013 ktor\u00e9 v\u00fdznamne s\u0165a\u017euj\u00fa realiz\u00e1ciu projektu plynovodu Nord Stream 2. Rusk\u00ed \u0161portovci boli z\u00e1rove\u0148 vyl\u00fa\u010den\u00ed za doping zo s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed na \u0161tyri roky.<\/p>\n\n\n\n
Slov\u00e1 prezidenta Putina pova\u017eujem za snahu zakry\u0165 tieto probl\u00e9my. Rusk\u00fd vodca si je ve\u013emi dobre vedom\u00fd skuto\u010dnosti, \u017ee jeho obvinenia nemaj\u00fa ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s realitou a \u017ee v Po\u013esku nestoja \u017eiadne pomn\u00edky Hitlera alebo Stalina. Tak\u00e9to pomn\u00edky sa nach\u00e1dzali na na\u0161om \u00fazem\u00ed len vtedy, ke\u010f ich postavili agresori a zlo\u010dinci, teda hitlerovsk\u00e1 Tretia r\u00ed\u0161a a sovietske Rusko.<\/p>\n\n\n\n
Rusk\u00fd n\u00e1rod \u2013 najv\u00e4\u010d\u0161ia obe\u0165 Stalina, jedn\u00e9ho z najkrutej\u0161\u00edch zlo\u010dincov v dejin\u00e1ch sveta \u2013 si zasl\u00fa\u017ei pravdu. Hlboko ver\u00edm v to, \u017ee rusk\u00fd n\u00e1rod je n\u00e1rodom slobodn\u00fdch \u013eud\u00ed a odmieta stalinizmus, aj ke\u010f sa ho sna\u017e\u00ed rehabilitova\u0165 vl\u00e1da prezidenta Putina.<\/p>\n\n\n\n
Nes\u00fahlas\u00edme so zamie\u0148an\u00edm katov s obe\u0165ami, p\u00e1chate\u013eov krut\u00fdch zlo\u010dinov s nevinn\u00fdmi obyvate\u013emi a napadnut\u00fdmi \u0161t\u00e1tmi. V mene pam\u00e4ti o obetiach a spolo\u010dnej bud\u00facnosti sa mus\u00edme stara\u0165 o pravdu.<\/p>\n\n\n\n
Mateusz Morawiecki<\/em> 20. storo\u010die prinieslo svetu nepredstavite\u013en\u00e9 utrpenie a smr\u0165 stoviek mili\u00f3nov \u013eud\u00ed \u2013 zavra\u017eden\u00fdch v mene chor\u00fdch, totalitn\u00fdch ideol\u00f3gi\u00ed. Smrte\u013en\u00e1 \u017eatva nacizmu, fa\u0161izmu a komunizmu je pre \u013eud\u00ed na\u0161ej gener\u00e1cie samozrejmos\u0165ou. Je tie\u017e zrejm\u00e9, kto je za tieto zlo\u010diny zodpovedn\u00fd, a tie\u017e to, ktor\u00e1 aliancia za\u010dala druh\u00fa svetov\u00fa vojnu, teda najsmrte\u013enej\u0161\u00ed konflikt v dejin\u00e1ch \u013eudstva. \u017dia\u013e, \u010d\u00edm viac \u010dasu […]<\/p>\n","protected":false},"author":116,"featured_media":1012,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[60],"tags":[],"class_list":["post-1011","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-aktuality"],"yoast_head":"\n
predseda vl\u00e1dy Po\u013eskej republiky<\/em> <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"