{"id":3323,"date":"2020-11-10T19:59:50","date_gmt":"2020-11-10T18:59:50","guid":{"rendered":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?p=3323"},"modified":"2020-11-10T19:59:53","modified_gmt":"2020-11-10T18:59:53","slug":"ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/","title":{"rendered":"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny"},"content":{"rendered":"\n<p>Prv\u00fa svetov\u00fa vojnu rozp\u00fatali on\u00ed \u201en\u00e1mesa\u010dn\u00edci\u201c, neuvedomuj\u00faci si rozsah dejinnej katastrofy, ktorej sa stali p\u00e1chate\u013emi. Katastrofou neboli len obrovsk\u00e9 straty na \u013eudsk\u00fdch \u017eivotoch a rozsah materi\u00e1lnych \u0161k\u00f4d, ale najm\u00e4 kolaps politick\u00e9ho eur\u00f3pskeho poriadku, ktor\u00fd mnoh\u00ed s obdivom ozna\u010dovali ako \u201ekr\u00e1sne 19. storo\u010die\u201c. Pri poh\u013eade zo z\u00e1padoeur\u00f3pskej perspekt\u00edvy \u201e<em>la belle \u00e9poque<\/em>\u201c, ktor\u00fa t\u00e1to vojna brut\u00e1lne preru\u0161ila, m\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee tento typ narat\u00edvu, ktor\u00fd Eur\u00f3pe nan\u00fatil Clark, je nielen\u017ee logick\u00fd, ale m\u00e1 aj hodnotu mor\u00e1lnej vzne\u0161enosti. No Poliaka mus\u00ed v tomto narat\u00edve prekvapova\u0165 radik\u00e1lna odli\u0161nos\u0165 sk\u00fasenost\u00ed 20. storo\u010dia, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 pre stredov\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu. Odli\u0161nos\u0165, ktor\u00fa si dne\u0161n\u00fd Franc\u00faz, Talian \u010di dokonca Nemec len \u0165a\u017eko v\u0161imne, a tob\u00f4\u017e akceptuje.<\/p>\n\n\n\n<p>Jeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch pasusov po\u013eskej literat\u00fary, ktor\u00fd u\u017e od \u0161kolsk\u00fdch \u010dias nos\u00ed v hlave ka\u017ed\u00fd Poliak, je modlitba z <em>P\u00fatnick\u00fdch lit\u00e1ni\u00ed<\/em> najv\u00e4\u010d\u0161ieho po\u013esk\u00e9ho b\u00e1snika Adama Mickiewicza: \u201eZa svetov\u00fa vojnu, za Slobodu n\u00e1rodov! Pros\u00edme \u0165a, Pane.\u201c Tento pasus sa pova\u017euje za profetick\u00fa predzves\u0165 vypuknutia vojny, ktor\u00e1 po vy\u0161e storo\u010dnej okup\u00e1cii napokon prinesie Poliakom slobodu a mo\u017enos\u0165 \u017ei\u0165 vo vlastnom \u0161t\u00e1te. V tomto po\u013eskom narat\u00edve rok 1914 nie je ani \u201ezlo\u010dinom\u201c, ani \u201etrag\u00e9diou\u201c, ale naopak \u2013 dejinnou predzves\u0165ou op\u00e4\u0165 z\u00edskanej slobody (o \u0161tyri roky nesk\u00f4r), ke\u010f sa neo\u010dak\u00e1van\u00fdm n\u00e1sledkom tohto konfliktu stal p\u00e1d troch cis\u00e1rov \u2013 nemeck\u00e9ho, rusk\u00e9ho a rak\u00faskeho okupuj\u00facich Po\u013esko.<\/p>\n\n\n\n<p>Pre po\u013esk\u00e9 vn\u00edmanie sveta a vlastn\u00fa poz\u00edciu v \u0148om i\u0161lo o k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd moment. Vojnov\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo Anglicka a Franc\u00fazska umo\u017enilo Poliakom op\u00e4tovne z\u00edska\u0165 slobodu, pri\u010dom z\u00e1rove\u0148 pr\u00e1ve tieto dve mocnosti sa ako \u201epriate\u013esk\u00e9\u201c a \u201espojeneck\u00e9\u201c zap\u00edsali do k\u00f3du po\u013esk\u00e9ho politick\u00e9ho sebauvedomenia, ktor\u00fd sa odovzd\u00e1val z pokolenia na pokolenie. Ale to je m\u00e1lo. Toto v\u00ed\u0165azstvo mohlo pr\u00eds\u0165 len v\u010faka tomu, \u017ee po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii vst\u00fapili do Eur\u00f3py Ameri\u010dania. A ak kr\u00e1tko nato z nej odi\u0161li znechuten\u00ed kvalitou eur\u00f3pskej politiky, trag\u00e9dia sa musela zopakova\u0165. Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna sa stala toho najlep\u0161\u00edm d\u00f4kazom. A toto presved\u010denie o takmer \u201emagickej\u201c sile pr\u00edtomnosti Ameri\u010danov v Eur\u00f3pe sa rovnako zak\u00f3dovalo do politickej DNA, ktor\u00e1 formovala identitu Poliakov.<\/p>\n\n\n\n<p>Znovuzroden\u00fd po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t nedok\u00e1zal rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o sebe samom inak ako v kateg\u00f3ri\u00e1ch \u0161ir\u0161ej, stredoeur\u00f3pskej \u00fanie. To bolo samozrejme ozvenou d\u00e1vnych \u010dias, ke\u010f litovsk\u00e1 dynastia Jagelovcov vl\u00e1dla roz\u013eahlej feder\u00e1lnej mocnosti s dvomi hlavn\u00fdmi mestami v Krakove a Vilniuse. Je v\u0161ak pravda, \u017ee v in\u00fdch \u2013 etnickej\u0161\u00edch \u2013 kateg\u00f3ri\u00e1ch vn\u00edmalo nov\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165 po\u013esk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hnutie, no fakt, \u017ee moc prevzal J\u00f3zef Pi\u0142sudski (v de\u0148 historick\u00e9ho pr\u00edmeria z 11. novembra 1918), malo za n\u00e1sledok to, \u017ee nie \u201enacionalisti\u201c, ale \u201eprom\u00e9teisti\u201c definovali povojnov\u00fa misiu po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Vojensk\u00e9 pr\u00edmerie s Ukrajincami a Bielorusmi rovnako sa vyma\u0148uj\u00facimi spod ruskej dominancie, ktor\u00e9ho zmyslom malo by\u0165 nov\u00e9 sformovanie \u00fanie v stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, v\u0161ak padlo pod n\u00e1porom bo\u013e\u0161evikov. S\u00edl bolo tak akur\u00e1t, aby sa podarilo ochr\u00e1ni\u0165 ohrozen\u00fa po\u013esk\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165 pred bo\u013e\u0161evikmi. No sily potom u\u017e v\u00f4bec nesta\u010dili na obnovu idey \u00fanie v stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. A hoci \u00fania vtedy nevznikla a t\u00e1to \u010das\u0165 Eur\u00f3py sa u\u017e onedlho mala sta\u0165 bojiskom nacionalizmov, toto obdobie \u2013 hne\u010f po prvej svetovej vojne \u2013 sa stalo s\u0165a ozvenou, ktor\u00e1 v po\u013eskej politike zaznievala neust\u00e1le v priebehu posledn\u00e9ho storo\u010dia a\u017e do dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a.<\/p>\n\n\n\n<p>Ide predov\u0161etk\u00fdm o ozvenu snov o politickej integr\u00e1cii, ktor\u00e1 (\u010do sa postupom \u010dasu stalo samozrejm\u00fdm) sa u\u017e nem\u00f4\u017ee partikul\u00e1rne uplat\u0148ova\u0165 len v stredov\u00fdchode Eur\u00f3py, ale do tejto oblasti m\u00f4\u017ee vst\u00fapi\u0165 len ako s\u00fa\u010das\u0165 ve\u013ek\u00e9ho integra\u010dn\u00e9ho projektu celej Eur\u00f3py. Mus\u00edme na to pam\u00e4ta\u0165, aby sme pochopili entuziazmus Poliakov pre ich vlastn\u00fd vstup do Eur\u00f3pskej \u00fanie v 21. storo\u010d\u00ed, ale aj pre roz\u0161\u00edrenie E\u00da o Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko \u010di Gruz\u00ednsko. Svojr\u00e1zne \u201eroz\u0161\u00edrenie\u201c Eur\u00f3pskej \u00fanie na V\u00fdchod sa postaralo o politick\u00fa misiu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a bez toho, aby sme si uvedomili tento fakt, nikdy nepochop\u00edme po\u013esk\u00fa politiku posledn\u00e9ho \u0161tvr\u0165storo\u010dia.<\/p>\n\n\n\n<p>Vzdialenou ozvenou tohto obdobia je, \u017eia\u013e, aj \u017eiv\u00e1 spomienka v Po\u013esku na to, \u017ee v momente, ke\u010f v roku 1920 v\u0161etk\u00fdm po\u013esk\u00fdm pl\u00e1nom hrozil kolaps a ohrozen\u00e1 bola pritom aj samotn\u00e1 existencia po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, \u201espojeneck\u00e9\u201c a \u201epriate\u013esk\u00e9\u201c eur\u00f3pske mocnosti, a najm\u00e4 Anglicko za vl\u00e1dy Lloyda Georgea, sa paradoxne postavili na stranu bo\u013e\u0161evikov, pri\u010dom si na konferencii v Spa vyn\u00fatili od po\u013eskej vl\u00e1dy, aby sa v prospech sovietskeho Ruska zriekla polovice \u00fazemia svojej krajiny, teda toho v\u0161etk\u00e9ho, \u010do si nasilu privlast\u0148ovali rusk\u00ed c\u00e1rovia v 18. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p>U\u017e nikdy potom sa Po\u013esku nepodarilo prekona\u0165 t\u00fato vn\u00fatorn\u00fa ned\u00f4veru vo\u010di eur\u00f3pskym \u201epriate\u013eom\u201c, ktor\u00e1 bola e\u0161te v septembri 1939 preh\u013aben\u00e1 a trv\u00e1 v podstate dodnes. Vracaj\u00faca sa ozvena t\u00fdchto udalost\u00ed vyvol\u00e1va zase mimoriadnu po\u013esk\u00fa citlivos\u0165 na krivdu a na to, \u017ee Eur\u00f3pa odmietla Ukrajincov a Bielorusov, teda jedin\u00e9 n\u00e1rody, ktor\u00e9 sa spolu s Poliakmi pred storo\u010d\u00edm postavili so zbra\u0148ou v ruke proti sovietskej hrozbe. Mus\u00ed si to uvedomova\u0165 ka\u017ed\u00fd, kto chce dnes pochopi\u0165, pre\u010do pr\u00e1ve v Po\u013esku \u017eije a pracuje okolo mili\u00f3n ukrajinsk\u00fdch imigrantov prijat\u00fdch s otvoren\u00fdm n\u00e1ru\u010d\u00edm, a pre\u010do na samite Eur\u00f3pskej \u00fanie pr\u00e1ve po\u013esk\u00fd premi\u00e9r sa (\u00faspe\u0161ne) usiluje o pl\u00e1n rozsiahlej ekonomickej podpory pre Bielorusko, ktor\u00e1 m\u00e1 vst\u00fapi\u0165 do platnosti po tom, \u010do sa obyvate\u013eom Bieloruska podar\u00ed zbavi\u0165 dosia\u013e panuj\u00facej tyranie.<\/p>\n\n\n\n<p>Vo svojej sl\u00e1vnej knihe profesor Clark dok\u00e1zal, \u017ee ozveny prvej svetovej vojny naozaj po\u010du\u0165 v s\u00fa\u010dasnej politike. Je to pravda. Akur\u00e1t, \u017ee po\u013esk\u00e1 ozvena znie trochu inak ako tie, ktor\u00e9 po\u010dul skvel\u00fd britsk\u00fd historik.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Jan ROKITA. Politick\u00fd filozof, aktivista demokratickej opoz\u00edcie, b\u00fdval\u00fd poslanec a \u0161\u00e9f parlamentn\u00e9ho klubu Ob\u010dianska platforma.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p><em>Text publikovan\u00fd paralelne s po\u013esk\u00fdm mesa\u010dn\u00edkom prin\u00e1\u0161aj\u00facim n\u00e1zory, diskusie a my\u0161lienky \u201eWszystko Co Najwa\u017cniejsze\u201c v r\u00e1mci projektu realizovan\u00e9ho s In\u0161tit\u00fatom n\u00e1rodnej pam\u00e4ti.<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prv\u00fa svetov\u00fa vojnu rozp\u00fatali on\u00ed \u201en\u00e1mesa\u010dn\u00edci\u201c, neuvedomuj\u00faci si rozsah dejinnej katastrofy, ktorej sa stali p\u00e1chate\u013emi. Katastrofou neboli len obrovsk\u00e9 straty na \u013eudsk\u00fdch \u017eivotoch a rozsah materi\u00e1lnych \u0161k\u00f4d, ale najm\u00e4 kolaps politick\u00e9ho eur\u00f3pskeho poriadku, ktor\u00fd mnoh\u00ed s obdivom ozna\u010dovali ako \u201ekr\u00e1sne 19. storo\u010die\u201c. Pri poh\u013eade zo z\u00e1padoeur\u00f3pskej perspekt\u00edvy \u201ela belle \u00e9poque\u201c, ktor\u00fa t\u00e1to vojna brut\u00e1lne preru\u0161ila, [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":116,"featured_media":3324,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":true,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[60],"tags":[],"class_list":["post-3323","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-aktuality"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v24.6 - https:\/\/yoast.com\/wordpress\/plugins\/seo\/ -->\n<title>Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny - Instytut Polski w Bratys\u0142awie<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"pl_PL\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny - Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Prv\u00fa svetov\u00fa vojnu rozp\u00fatali on\u00ed \u201en\u00e1mesa\u010dn\u00edci\u201c, neuvedomuj\u00faci si rozsah dejinnej katastrofy, ktorej sa stali p\u00e1chate\u013emi. Katastrofou neboli len obrovsk\u00e9 straty na \u013eudsk\u00fdch \u017eivotoch a rozsah materi\u00e1lnych \u0161k\u00f4d, ale najm\u00e4 kolaps politick\u00e9ho eur\u00f3pskeho poriadku, ktor\u00fd mnoh\u00ed s obdivom ozna\u010dovali ako \u201ekr\u00e1sne 19. storo\u010die\u201c. Pri poh\u013eade zo z\u00e1padoeur\u00f3pskej perspekt\u00edvy \u201ela belle \u00e9poque\u201c, ktor\u00fa t\u00e1to vojna brut\u00e1lne preru\u0161ila, [&hellip;]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2020-11-10T18:59:50+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2020-11-10T18:59:53+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"1024\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"768\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"kyselm\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Napisane przez\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"kyselm\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Szacowany czas czytania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"6 minut\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"event\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/\",\"name\":\"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#primaryimage\"},\"image\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2-300x225.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg\"],\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg\",\"datePublished\":\"2020-11-10T18:59:50+02:00\",\"dateModified\":\"2020-11-10T18:59:53+02:00\",\"author\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\"},\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/\"]}],\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"startDate\":\"2020-11-10\",\"endDate\":\"2020-11-10\",\"eventStatus\":\"EventScheduled\",\"eventAttendanceMode\":\"OfflineEventAttendanceMode\",\"location\":{\"@type\":\"place\",\"name\":\"\",\"address\":\"\",\"geo\":{\"@type\":\"GeoCoordinates\",\"latitude\":\"\",\"longitude\":\"\"}},\"description\":\"Prv\u00fa svetov\u00fa vojnu rozp\u00fatali on\u00ed \u201en\u00e1mesa\u010dn\u00edci\u201c, neuvedomuj\u00faci si rozsah dejinnej katastrofy, ktorej sa stali p\u00e1chate\u013emi. Katastrofou neboli len obrovsk\u00e9 straty na \u013eudsk\u00fdch \u017eivotoch a rozsah materi\u00e1lnych \u0161k\u00f4d, ale najm\u00e4 kolaps politick\u00e9ho eur\u00f3pskeho poriadku, ktor\u00fd mnoh\u00ed s obdivom ozna\u010dovali ako \u201ekr\u00e1sne 19. storo\u010die\u201c. Pri poh\u013eade zo z\u00e1padoeur\u00f3pskej perspekt\u00edvy \u201ela belle \u00e9poque\u201c, ktor\u00fa t\u00e1to vojna brut\u00e1lne preru\u0161ila, m\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee tento typ narat\u00edvu, ktor\u00fd Eur\u00f3pe nan\u00fatil Clark, je nielen\u017ee logick\u00fd, ale m\u00e1 aj hodnotu mor\u00e1lnej vzne\u0161enosti. No Poliaka mus\u00ed v tomto narat\u00edve prekvapova\u0165 radik\u00e1lna odli\u0161nos\u0165 sk\u00fasenost\u00ed 20. storo\u010dia, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 pre stredov\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu. Odli\u0161nos\u0165, ktor\u00fa si dne\u0161n\u00fd Franc\u00faz, Talian \u010di dokonca Nemec len \u0165a\u017eko v\u0161imne, a tob\u00f4\u017e akceptuje.\\nJeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch pasusov po\u013eskej literat\u00fary, ktor\u00fd u\u017e od \u0161kolsk\u00fdch \u010dias nos\u00ed v hlave ka\u017ed\u00fd Poliak, je modlitba z P\u00fatnick\u00fdch lit\u00e1ni\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161ieho po\u013esk\u00e9ho b\u00e1snika Adama Mickiewicza: \u201eZa svetov\u00fa vojnu, za Slobodu n\u00e1rodov! Pros\u00edme \u0165a, Pane.\u201c Tento pasus sa pova\u017euje za profetick\u00fa predzves\u0165 vypuknutia vojny, ktor\u00e1 po vy\u0161e storo\u010dnej okup\u00e1cii napokon prinesie Poliakom slobodu a mo\u017enos\u0165 \u017ei\u0165 vo vlastnom \u0161t\u00e1te. V tomto po\u013eskom narat\u00edve rok 1914 nie je ani \u201ezlo\u010dinom\u201c, ani \u201etrag\u00e9diou\u201c, ale naopak \u2013 dejinnou predzves\u0165ou op\u00e4\u0165 z\u00edskanej slobody (o \u0161tyri roky nesk\u00f4r), ke\u010f sa neo\u010dak\u00e1van\u00fdm n\u00e1sledkom tohto konfliktu stal p\u00e1d troch cis\u00e1rov \u2013 nemeck\u00e9ho, rusk\u00e9ho a rak\u00faskeho okupuj\u00facich Po\u013esko.\\nPre po\u013esk\u00e9 vn\u00edmanie sveta a vlastn\u00fa poz\u00edciu v \u0148om i\u0161lo o k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd moment. Vojnov\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo Anglicka a Franc\u00fazska umo\u017enilo Poliakom op\u00e4tovne z\u00edska\u0165 slobodu, pri\u010dom z\u00e1rove\u0148 pr\u00e1ve tieto dve mocnosti sa ako \u201epriate\u013esk\u00e9\u201c a \u201espojeneck\u00e9\u201c zap\u00edsali do k\u00f3du po\u013esk\u00e9ho politick\u00e9ho sebauvedomenia, ktor\u00fd sa odovzd\u00e1val z pokolenia na pokolenie. Ale to je m\u00e1lo. Toto v\u00ed\u0165azstvo mohlo pr\u00eds\u0165 len v\u010faka tomu, \u017ee po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii vst\u00fapili do Eur\u00f3py Ameri\u010dania. A ak kr\u00e1tko nato z nej odi\u0161li znechuten\u00ed kvalitou eur\u00f3pskej politiky, trag\u00e9dia sa musela zopakova\u0165. Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna sa stala toho najlep\u0161\u00edm d\u00f4kazom. A toto presved\u010denie o takmer \u201emagickej\u201c sile pr\u00edtomnosti Ameri\u010danov v Eur\u00f3pe sa rovnako zak\u00f3dovalo do politickej DNA, ktor\u00e1 formovala identitu Poliakov.\\nZnovuzroden\u00fd po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t nedok\u00e1zal rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o sebe samom inak ako v kateg\u00f3ri\u00e1ch \u0161ir\u0161ej, stredoeur\u00f3pskej \u00fanie. To bolo samozrejme ozvenou d\u00e1vnych \u010dias, ke\u010f litovsk\u00e1 dynastia Jagelovcov vl\u00e1dla roz\u013eahlej feder\u00e1lnej mocnosti s dvomi hlavn\u00fdmi mestami v Krakove a Vilniuse. Je v\u0161ak pravda, \u017ee v in\u00fdch \u2013 etnickej\u0161\u00edch \u2013 kateg\u00f3ri\u00e1ch vn\u00edmalo nov\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165 po\u013esk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hnutie, no fakt, \u017ee moc prevzal J\u00f3zef Pi\u0142sudski (v de\u0148 historick\u00e9ho pr\u00edmeria z 11. novembra 1918), malo za n\u00e1sledok to, \u017ee nie \u201enacionalisti\u201c, ale \u201eprom\u00e9teisti\u201c definovali povojnov\u00fa misiu po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Vojensk\u00e9 pr\u00edmerie s Ukrajincami a Bielorusmi rovnako sa vyma\u0148uj\u00facimi spod ruskej dominancie, ktor\u00e9ho zmyslom malo by\u0165 nov\u00e9 sformovanie \u00fanie v stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, v\u0161ak padlo pod n\u00e1porom bo\u013e\u0161evikov. S\u00edl bolo tak akur\u00e1t, aby sa podarilo ochr\u00e1ni\u0165 ohrozen\u00fa po\u013esk\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165 pred bo\u013e\u0161evikmi. No sily potom u\u017e v\u00f4bec nesta\u010dili na obnovu idey \u00fanie v stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. A hoci \u00fania vtedy nevznikla a t\u00e1to \u010das\u0165 Eur\u00f3py sa u\u017e onedlho mala sta\u0165 bojiskom nacionalizmov, toto obdobie \u2013 hne\u010f po prvej svetovej vojne \u2013 sa stalo s\u0165a ozvenou, ktor\u00e1 v po\u013eskej politike zaznievala neust\u00e1le v priebehu posledn\u00e9ho storo\u010dia a\u017e do dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a.\\nIde predov\u0161etk\u00fdm o ozvenu snov o politickej integr\u00e1cii, ktor\u00e1 (\u010do sa postupom \u010dasu stalo samozrejm\u00fdm) sa u\u017e nem\u00f4\u017ee partikul\u00e1rne uplat\u0148ova\u0165 len v stredov\u00fdchode Eur\u00f3py, ale do tejto oblasti m\u00f4\u017ee vst\u00fapi\u0165 len ako s\u00fa\u010das\u0165 ve\u013ek\u00e9ho integra\u010dn\u00e9ho projektu celej Eur\u00f3py. Mus\u00edme na to pam\u00e4ta\u0165, aby sme pochopili entuziazmus Poliakov pre ich vlastn\u00fd vstup do Eur\u00f3pskej \u00fanie v 21. storo\u010d\u00ed, ale aj pre roz\u0161\u00edrenie E\u00da o Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko \u010di Gruz\u00ednsko. Svojr\u00e1zne \u201eroz\u0161\u00edrenie\u201c Eur\u00f3pskej \u00fanie na V\u00fdchod sa postaralo o politick\u00fa misiu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a bez toho, aby sme si uvedomili tento fakt, nikdy nepochop\u00edme po\u013esk\u00fa politiku posledn\u00e9ho \u0161tvr\u0165storo\u010dia.\\nVzdialenou ozvenou tohto obdobia je, \u017eia\u013e, aj \u017eiv\u00e1 spomienka v Po\u013esku na to, \u017ee v momente, ke\u010f v roku 1920 v\u0161etk\u00fdm po\u013esk\u00fdm pl\u00e1nom hrozil kolaps a ohrozen\u00e1 bola pritom aj samotn\u00e1 existencia po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, \u201espojeneck\u00e9\u201c a \u201epriate\u013esk\u00e9\u201c eur\u00f3pske mocnosti, a najm\u00e4 Anglicko za vl\u00e1dy Lloyda Georgea, sa paradoxne postavili na stranu bo\u013e\u0161evikov, pri\u010dom si na konferencii v Spa vyn\u00fatili od po\u013eskej vl\u00e1dy, aby sa v prospech sovietskeho Ruska zriekla polovice \u00fazemia svojej krajiny, teda toho v\u0161etk\u00e9ho, \u010do si nasilu privlast\u0148ovali rusk\u00ed c\u00e1rovia v 18. storo\u010d\u00ed.\\nU\u017e nikdy potom sa Po\u013esku nepodarilo prekona\u0165 t\u00fato vn\u00fatorn\u00fa ned\u00f4veru vo\u010di eur\u00f3pskym \u201epriate\u013eom\u201c, ktor\u00e1 bola e\u0161te v septembri 1939 preh\u013aben\u00e1 a trv\u00e1 v podstate dodnes. Vracaj\u00faca sa ozvena t\u00fdchto udalost\u00ed vyvol\u00e1va zase mimoriadnu po\u013esk\u00fa citlivos\u0165 na krivdu a na to, \u017ee Eur\u00f3pa odmietla Ukrajincov a Bielorusov, teda jedin\u00e9 n\u00e1rody, ktor\u00e9 sa spolu s Poliakmi pred storo\u010d\u00edm postavili so zbra\u0148ou v ruke proti sovietskej hrozbe. Mus\u00ed si to uvedomova\u0165 ka\u017ed\u00fd, kto chce dnes pochopi\u0165, pre\u010do pr\u00e1ve v Po\u013esku \u017eije a pracuje okolo mili\u00f3n ukrajinsk\u00fdch imigrantov prijat\u00fdch s otvoren\u00fdm n\u00e1ru\u010d\u00edm, a pre\u010do na samite Eur\u00f3pskej \u00fanie pr\u00e1ve po\u013esk\u00fd premi\u00e9r sa (\u00faspe\u0161ne) usiluje o pl\u00e1n rozsiahlej ekonomickej podpory pre Bielorusko, ktor\u00e1 m\u00e1 vst\u00fapi\u0165 do platnosti po tom, \u010do sa obyvate\u013eom Bieloruska podar\u00ed zbavi\u0165 dosia\u013e panuj\u00facej tyranie.\\nVo svojej sl\u00e1vnej knihe profesor Clark dok\u00e1zal, \u017ee ozveny prvej svetovej vojny naozaj po\u010du\u0165 v s\u00fa\u010dasnej politike. Je to pravda. Akur\u00e1t, \u017ee po\u013esk\u00e1 ozvena znie trochu inak ako tie, ktor\u00e9 po\u010dul skvel\u00fd britsk\u00fd historik.\\nJan ROKITA. Politick\u00fd filozof, aktivista demokratickej opoz\u00edcie, b\u00fdval\u00fd poslanec a \u0161\u00e9f parlamentn\u00e9ho klubu Ob\u010dianska platforma.\\nText publikovan\u00fd paralelne s po\u013esk\u00fdm mesa\u010dn\u00edkom prin\u00e1\u0161aj\u00facim n\u00e1zory, diskusie a my\u0161lienky \u201eWszystko Co Najwa\u017cniejsze\u201c v r\u00e1mci projektu realizovan\u00e9ho s In\u0161tit\u00fatom n\u00e1rodnej pam\u00e4ti.\"},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg\",\"width\":1024,\"height\":768},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\",\"name\":\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\",\"description\":\"Instytuty Polskie\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"pl-PL\"},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\",\"name\":\"kyselm\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"kyselm\"},\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/","og_locale":"pl_PL","og_type":"article","og_title":"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","og_description":"Prv\u00fa svetov\u00fa vojnu rozp\u00fatali on\u00ed \u201en\u00e1mesa\u010dn\u00edci\u201c, neuvedomuj\u00faci si rozsah dejinnej katastrofy, ktorej sa stali p\u00e1chate\u013emi. Katastrofou neboli len obrovsk\u00e9 straty na \u013eudsk\u00fdch \u017eivotoch a rozsah materi\u00e1lnych \u0161k\u00f4d, ale najm\u00e4 kolaps politick\u00e9ho eur\u00f3pskeho poriadku, ktor\u00fd mnoh\u00ed s obdivom ozna\u010dovali ako \u201ekr\u00e1sne 19. storo\u010die\u201c. Pri poh\u013eade zo z\u00e1padoeur\u00f3pskej perspekt\u00edvy \u201ela belle \u00e9poque\u201c, ktor\u00fa t\u00e1to vojna brut\u00e1lne preru\u0161ila, [&hellip;]","og_url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/","og_site_name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","article_published_time":"2020-11-10T18:59:50+00:00","article_modified_time":"2020-11-10T18:59:53+00:00","og_image":[{"width":1024,"height":768,"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"kyselm","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Napisane przez":"kyselm","Szacowany czas czytania":"6 minut"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"event","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/","name":"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny","isPartOf":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#primaryimage"},"image":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2-300x225.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg"],"thumbnailUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg","datePublished":"2020-11-10T18:59:50+02:00","dateModified":"2020-11-10T18:59:53+02:00","author":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720"},"breadcrumb":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#breadcrumb"},"inLanguage":"pl-PL","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/"]}],"@context":"https:\/\/schema.org","startDate":"2020-11-10","endDate":"2020-11-10","eventStatus":"EventScheduled","eventAttendanceMode":"OfflineEventAttendanceMode","location":{"@type":"place","name":"","address":"","geo":{"@type":"GeoCoordinates","latitude":"","longitude":""}},"description":"Prv\u00fa svetov\u00fa vojnu rozp\u00fatali on\u00ed \u201en\u00e1mesa\u010dn\u00edci\u201c, neuvedomuj\u00faci si rozsah dejinnej katastrofy, ktorej sa stali p\u00e1chate\u013emi. Katastrofou neboli len obrovsk\u00e9 straty na \u013eudsk\u00fdch \u017eivotoch a rozsah materi\u00e1lnych \u0161k\u00f4d, ale najm\u00e4 kolaps politick\u00e9ho eur\u00f3pskeho poriadku, ktor\u00fd mnoh\u00ed s obdivom ozna\u010dovali ako \u201ekr\u00e1sne 19. storo\u010die\u201c. Pri poh\u013eade zo z\u00e1padoeur\u00f3pskej perspekt\u00edvy \u201ela belle \u00e9poque\u201c, ktor\u00fa t\u00e1to vojna brut\u00e1lne preru\u0161ila, m\u00f4\u017eeme skon\u0161tatova\u0165, \u017ee tento typ narat\u00edvu, ktor\u00fd Eur\u00f3pe nan\u00fatil Clark, je nielen\u017ee logick\u00fd, ale m\u00e1 aj hodnotu mor\u00e1lnej vzne\u0161enosti. No Poliaka mus\u00ed v tomto narat\u00edve prekvapova\u0165 radik\u00e1lna odli\u0161nos\u0165 sk\u00fasenost\u00ed 20. storo\u010dia, ktor\u00e9 s\u00fa charakteristick\u00e9 pre stredov\u00fdchodn\u00fa Eur\u00f3pu. Odli\u0161nos\u0165, ktor\u00fa si dne\u0161n\u00fd Franc\u00faz, Talian \u010di dokonca Nemec len \u0165a\u017eko v\u0161imne, a tob\u00f4\u017e akceptuje.\nJeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch pasusov po\u013eskej literat\u00fary, ktor\u00fd u\u017e od \u0161kolsk\u00fdch \u010dias nos\u00ed v hlave ka\u017ed\u00fd Poliak, je modlitba z P\u00fatnick\u00fdch lit\u00e1ni\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161ieho po\u013esk\u00e9ho b\u00e1snika Adama Mickiewicza: \u201eZa svetov\u00fa vojnu, za Slobodu n\u00e1rodov! Pros\u00edme \u0165a, Pane.\u201c Tento pasus sa pova\u017euje za profetick\u00fa predzves\u0165 vypuknutia vojny, ktor\u00e1 po vy\u0161e storo\u010dnej okup\u00e1cii napokon prinesie Poliakom slobodu a mo\u017enos\u0165 \u017ei\u0165 vo vlastnom \u0161t\u00e1te. V tomto po\u013eskom narat\u00edve rok 1914 nie je ani \u201ezlo\u010dinom\u201c, ani \u201etrag\u00e9diou\u201c, ale naopak \u2013 dejinnou predzves\u0165ou op\u00e4\u0165 z\u00edskanej slobody (o \u0161tyri roky nesk\u00f4r), ke\u010f sa neo\u010dak\u00e1van\u00fdm n\u00e1sledkom tohto konfliktu stal p\u00e1d troch cis\u00e1rov \u2013 nemeck\u00e9ho, rusk\u00e9ho a rak\u00faskeho okupuj\u00facich Po\u013esko.\nPre po\u013esk\u00e9 vn\u00edmanie sveta a vlastn\u00fa poz\u00edciu v \u0148om i\u0161lo o k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd moment. Vojnov\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo Anglicka a Franc\u00fazska umo\u017enilo Poliakom op\u00e4tovne z\u00edska\u0165 slobodu, pri\u010dom z\u00e1rove\u0148 pr\u00e1ve tieto dve mocnosti sa ako \u201epriate\u013esk\u00e9\u201c a \u201espojeneck\u00e9\u201c zap\u00edsali do k\u00f3du po\u013esk\u00e9ho politick\u00e9ho sebauvedomenia, ktor\u00fd sa odovzd\u00e1val z pokolenia na pokolenie. Ale to je m\u00e1lo. Toto v\u00ed\u0165azstvo mohlo pr\u00eds\u0165 len v\u010faka tomu, \u017ee po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii vst\u00fapili do Eur\u00f3py Ameri\u010dania. A ak kr\u00e1tko nato z nej odi\u0161li znechuten\u00ed kvalitou eur\u00f3pskej politiky, trag\u00e9dia sa musela zopakova\u0165. Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna sa stala toho najlep\u0161\u00edm d\u00f4kazom. A toto presved\u010denie o takmer \u201emagickej\u201c sile pr\u00edtomnosti Ameri\u010danov v Eur\u00f3pe sa rovnako zak\u00f3dovalo do politickej DNA, ktor\u00e1 formovala identitu Poliakov.\nZnovuzroden\u00fd po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t nedok\u00e1zal rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o sebe samom inak ako v kateg\u00f3ri\u00e1ch \u0161ir\u0161ej, stredoeur\u00f3pskej \u00fanie. To bolo samozrejme ozvenou d\u00e1vnych \u010dias, ke\u010f litovsk\u00e1 dynastia Jagelovcov vl\u00e1dla roz\u013eahlej feder\u00e1lnej mocnosti s dvomi hlavn\u00fdmi mestami v Krakove a Vilniuse. Je v\u0161ak pravda, \u017ee v in\u00fdch \u2013 etnickej\u0161\u00edch \u2013 kateg\u00f3ri\u00e1ch vn\u00edmalo nov\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165 po\u013esk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 hnutie, no fakt, \u017ee moc prevzal J\u00f3zef Pi\u0142sudski (v de\u0148 historick\u00e9ho pr\u00edmeria z 11. novembra 1918), malo za n\u00e1sledok to, \u017ee nie \u201enacionalisti\u201c, ale \u201eprom\u00e9teisti\u201c definovali povojnov\u00fa misiu po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu. Vojensk\u00e9 pr\u00edmerie s Ukrajincami a Bielorusmi rovnako sa vyma\u0148uj\u00facimi spod ruskej dominancie, ktor\u00e9ho zmyslom malo by\u0165 nov\u00e9 sformovanie \u00fanie v stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe, v\u0161ak padlo pod n\u00e1porom bo\u013e\u0161evikov. S\u00edl bolo tak akur\u00e1t, aby sa podarilo ochr\u00e1ni\u0165 ohrozen\u00fa po\u013esk\u00fa \u0161t\u00e1tnos\u0165 pred bo\u013e\u0161evikmi. No sily potom u\u017e v\u00f4bec nesta\u010dili na obnovu idey \u00fanie v stredov\u00fdchodnej Eur\u00f3pe. A hoci \u00fania vtedy nevznikla a t\u00e1to \u010das\u0165 Eur\u00f3py sa u\u017e onedlho mala sta\u0165 bojiskom nacionalizmov, toto obdobie \u2013 hne\u010f po prvej svetovej vojne \u2013 sa stalo s\u0165a ozvenou, ktor\u00e1 v po\u013eskej politike zaznievala neust\u00e1le v priebehu posledn\u00e9ho storo\u010dia a\u017e do dne\u0161n\u00e9ho d\u0148a.\nIde predov\u0161etk\u00fdm o ozvenu snov o politickej integr\u00e1cii, ktor\u00e1 (\u010do sa postupom \u010dasu stalo samozrejm\u00fdm) sa u\u017e nem\u00f4\u017ee partikul\u00e1rne uplat\u0148ova\u0165 len v stredov\u00fdchode Eur\u00f3py, ale do tejto oblasti m\u00f4\u017ee vst\u00fapi\u0165 len ako s\u00fa\u010das\u0165 ve\u013ek\u00e9ho integra\u010dn\u00e9ho projektu celej Eur\u00f3py. Mus\u00edme na to pam\u00e4ta\u0165, aby sme pochopili entuziazmus Poliakov pre ich vlastn\u00fd vstup do Eur\u00f3pskej \u00fanie v 21. storo\u010d\u00ed, ale aj pre roz\u0161\u00edrenie E\u00da o Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko \u010di Gruz\u00ednsko. Svojr\u00e1zne \u201eroz\u0161\u00edrenie\u201c Eur\u00f3pskej \u00fanie na V\u00fdchod sa postaralo o politick\u00fa misiu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu a bez toho, aby sme si uvedomili tento fakt, nikdy nepochop\u00edme po\u013esk\u00fa politiku posledn\u00e9ho \u0161tvr\u0165storo\u010dia.\nVzdialenou ozvenou tohto obdobia je, \u017eia\u013e, aj \u017eiv\u00e1 spomienka v Po\u013esku na to, \u017ee v momente, ke\u010f v roku 1920 v\u0161etk\u00fdm po\u013esk\u00fdm pl\u00e1nom hrozil kolaps a ohrozen\u00e1 bola pritom aj samotn\u00e1 existencia po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, \u201espojeneck\u00e9\u201c a \u201epriate\u013esk\u00e9\u201c eur\u00f3pske mocnosti, a najm\u00e4 Anglicko za vl\u00e1dy Lloyda Georgea, sa paradoxne postavili na stranu bo\u013e\u0161evikov, pri\u010dom si na konferencii v Spa vyn\u00fatili od po\u013eskej vl\u00e1dy, aby sa v prospech sovietskeho Ruska zriekla polovice \u00fazemia svojej krajiny, teda toho v\u0161etk\u00e9ho, \u010do si nasilu privlast\u0148ovali rusk\u00ed c\u00e1rovia v 18. storo\u010d\u00ed.\nU\u017e nikdy potom sa Po\u013esku nepodarilo prekona\u0165 t\u00fato vn\u00fatorn\u00fa ned\u00f4veru vo\u010di eur\u00f3pskym \u201epriate\u013eom\u201c, ktor\u00e1 bola e\u0161te v septembri 1939 preh\u013aben\u00e1 a trv\u00e1 v podstate dodnes. Vracaj\u00faca sa ozvena t\u00fdchto udalost\u00ed vyvol\u00e1va zase mimoriadnu po\u013esk\u00fa citlivos\u0165 na krivdu a na to, \u017ee Eur\u00f3pa odmietla Ukrajincov a Bielorusov, teda jedin\u00e9 n\u00e1rody, ktor\u00e9 sa spolu s Poliakmi pred storo\u010d\u00edm postavili so zbra\u0148ou v ruke proti sovietskej hrozbe. Mus\u00ed si to uvedomova\u0165 ka\u017ed\u00fd, kto chce dnes pochopi\u0165, pre\u010do pr\u00e1ve v Po\u013esku \u017eije a pracuje okolo mili\u00f3n ukrajinsk\u00fdch imigrantov prijat\u00fdch s otvoren\u00fdm n\u00e1ru\u010d\u00edm, a pre\u010do na samite Eur\u00f3pskej \u00fanie pr\u00e1ve po\u013esk\u00fd premi\u00e9r sa (\u00faspe\u0161ne) usiluje o pl\u00e1n rozsiahlej ekonomickej podpory pre Bielorusko, ktor\u00e1 m\u00e1 vst\u00fapi\u0165 do platnosti po tom, \u010do sa obyvate\u013eom Bieloruska podar\u00ed zbavi\u0165 dosia\u013e panuj\u00facej tyranie.\nVo svojej sl\u00e1vnej knihe profesor Clark dok\u00e1zal, \u017ee ozveny prvej svetovej vojny naozaj po\u010du\u0165 v s\u00fa\u010dasnej politike. Je to pravda. Akur\u00e1t, \u017ee po\u013esk\u00e1 ozvena znie trochu inak ako tie, ktor\u00e9 po\u010dul skvel\u00fd britsk\u00fd historik.\nJan ROKITA. Politick\u00fd filozof, aktivista demokratickej opoz\u00edcie, b\u00fdval\u00fd poslanec a \u0161\u00e9f parlamentn\u00e9ho klubu Ob\u010dianska platforma.\nText publikovan\u00fd paralelne s po\u013esk\u00fdm mesa\u010dn\u00edkom prin\u00e1\u0161aj\u00facim n\u00e1zory, diskusie a my\u0161lienky \u201eWszystko Co Najwa\u017cniejsze\u201c v r\u00e1mci projektu realizovan\u00e9ho s In\u0161tit\u00fatom n\u00e1rodnej pam\u00e4ti."},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#primaryimage","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg","contentUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/11\/Jan_Rokita2.jpg","width":1024,"height":768},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/11\/10\/ako-roznorodo-zneju-ozveny-1-svetovej-vojny\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Ako r\u00f4znorodo znej\u00fa ozveny 1. svetovej vojny"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/","name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","description":"Instytuty Polskie","potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"pl-PL"},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720","name":"kyselm","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","caption":"kyselm"},"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3323","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/users\/116"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3323"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3323\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3326,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3323\/revisions\/3326"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3324"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3323"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3323"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3323"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}