{"id":6899,"date":"2024-01-11T11:08:00","date_gmt":"2024-01-11T10:08:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?p=6899"},"modified":"2024-01-12T12:24:45","modified_gmt":"2024-01-12T11:24:45","slug":"vyrocia-a-patroni-roku-2024","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/","title":{"rendered":"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024"},"content":{"rendered":"\n<p><strong>Sen\u00e1t Po\u013eskej republiky vybral ako patr\u00f3nov roku 2024 tieto osobnosti: Witolda Gombrowicza, Czes\u0142awa Mi\u0142osza, Wincentyho Witosa a\u00a0W\u0142adys\u0142awa Zamoysk\u00e9ho. Z\u00e1rove\u0148 Sen\u00e1t ur\u010dil, \u017ee tento rok bude aj Rokom ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Witold Gombrowicz \u2013&nbsp;120. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Witold Gombrowicz (1904-1969) je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najlep\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch spisovate\u013eov 20. storo\u010dia. Najviac ho presl\u00e1vil rom\u00e1n Ferdydurke, ktor\u00fd vydal v roku 1937.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Czes\u0142aw Mi\u0142osz \u2013&nbsp;20. v\u00fdro\u010die smrti<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Czes\u0142aw Mi\u0142osz (1911-2004) \u2013&nbsp;po\u013esk\u00fd b\u00e1snik, prozaik a nosite\u013e Nobelovej ceny za literat\u00faru. Jeho diela boli v Po\u013esku ofici\u00e1lne publikovan\u00e9 a\u017e v roku 1981. Nobelovu cenu z\u00edskal v roku 1980.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Wincenty Witos \u2013&nbsp;150. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Wincenty Witos (1874-1945) \u2013&nbsp;politik, trojn\u00e1sobn\u00fd predseda vl\u00e1dy, \u013eudov\u00fd aktivista, zakladate\u013e predvojnovej strany Po\u013esk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (PSL). Je jedn\u00fdm z otcov po\u013eskej nez\u00e1vislosti.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>W\u0142adys\u0142aw Zamoyski \u2013&nbsp;100. v\u00fdro\u010die smrti<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>W\u0142adys\u0142aw Zamoyski (1853-1924) \u2013&nbsp;ob\u010diansky aktivista, populariz\u00e1tor Zakopan\u00e9ho a \u010dlovek, bez ktor\u00e9ho by pleso Morsk\u00e9 oko dnes nepatrilo Po\u013esku. Vykupoval po\u013esk\u00e9 majetky, ktor\u00fdm hrozilo, \u017ee ich zaber\u00fa Nemci vo Ve\u013ekopo\u013esku, ktor\u00e9 bolo germanizovan\u00e9 nemeck\u00fdm okupantom. Cel\u00fd svoj majetok daroval po\u013esk\u00e9mu n\u00e1rodu.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Rok ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Vyhl\u00e1senie roka 2024 za Rok ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania je ocenen\u00edm \u00fasilia, ktor\u00e9 za posledn\u00fdch 100 rokov vynalo\u017eili tis\u00edce \u013eud\u00ed a in\u0161tit\u00faci\u00ed podie\u013eaj\u00facich sa na populariz\u00e1cii a&nbsp;odovzd\u00e1van\u00ed t\u00fdchto d\u00f4le\u017eit\u00fdch vedomost\u00ed. V roku 2024 si pripom\u00edname 100. v\u00fdro\u010die hospod\u00e1rskych reforiem W\u0142adys\u0142awa Grabsk\u00e9ho, vzniku po\u013esk\u00e9ho zlot\u00e9ho i zalo\u017eenia Po\u013eskej banky a&nbsp;Banku n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Sejm Po\u013eskej republiky ustanovil rok 2024 za rok Mareka H\u0142asku, arcibiskupa Antoniho Baraniaka, Romualda Traugutta, Wincentyho Witosa, Kazimierza Wierzy\u0144sk\u00e9ho, Melchiora Wa\u0144kowicza, rodiny Ulmovcov, Zygmunta Mi\u0142kowsk\u00e9ho a&nbsp;po\u013esk\u00fdch olympionikov.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Marek H\u0142asko \u2013&nbsp;90. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Marek H\u0142asko (1934-1969) \u2013&nbsp;spisovate\u013e, autor filmov\u00fdch scen\u00e1rov. Svoj\u00edm nekompromisn\u00fdm postojom, a&nbsp;to aj vo\u010di komunistickej realite, pri\u0165ahoval k sebe cel\u00e9 gener\u00e1cie v r\u00f4znych k\u00fatoch sveta.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Antoni Baraniak \u2013&nbsp;120. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Arcibiskup Antoni Baraniak (1904-1977), salezi\u00e1n, doktor k\u00e1nonick\u00e9ho pr\u00e1va. Bol najbli\u017e\u0161\u00edm spolupracovn\u00edkom kardin\u00e1la Stefana Wyszy\u0144sk\u00e9ho. Tri roky bol v\u00e4znen\u00fd a mu\u010den\u00fd komunistick\u00fdmi \u00faradmi, ale nikdy sa nepoddal.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Romuald Traugutt \u2013&nbsp;160. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Romuald Traugutt (1826-1864) \u2013&nbsp;bojovn\u00edk za nez\u00e1vislos\u0165 a dikt\u00e1tor tzv. janu\u00e1rov\u00e9ho povstania.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Kazimierz Wierzy\u0144ski \u2013&nbsp;130. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Kazimierz Wierzy\u0144ski (1894-1969) \u2013&nbsp;zap\u00e1jal sa do aktiv\u00edt za nez\u00e1vislos\u0165 od \u010dias prvej svetovej vojny. Patril k liter\u00e1rnej skupine \u201eSkamander\u201c.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Melchior Wa\u0144kowicz \u2013&nbsp;50. v\u00fdro\u010die smrti<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Melchior Wa\u0144kowicz (1892-1974) \u2013&nbsp;spisovate\u013e, novin\u00e1r, vojak, \u00fa\u010dastn\u00edk bitky pri Monte Cassine. Je ozna\u010dovan\u00fd za otca report\u00e1\u017ee.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Teodor Tomasz Je\u017c \u2013&nbsp;200. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Teodor Tomasz Je\u017c, vlastn\u00fdm menom Zygmunt Fortunat Mi\u0142kowski (1824-1915) \u2013&nbsp;bojovn\u00edk za nez\u00e1vislos\u0165, spisovate\u013e, vojak, tvorca my\u0161lienky akt\u00edvnej obrany a n\u00e1rodnej pokladnice. Bojoval v&nbsp;janu\u00e1rovom povstan\u00ed.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Wincenty Witos \u2013&nbsp;150. v\u00fdro\u010die narodenia<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Wincenty Witos (1874-1945) \u2013&nbsp;politik, trojn\u00e1sobn\u00fd predseda vl\u00e1dy, \u013eudov\u00fd aktivista, zakladate\u013e predvojnovej strany Po\u013esk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (PSL). Je jedn\u00fdm z otcov po\u013eskej nez\u00e1vislosti.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Rodina Ulmovcov \u2013&nbsp;80. v\u00fdro\u010die smrti<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>V roku 2024 si pripom\u00edname 80. v\u00fdro\u010die zavra\u017edenia rodiny Ulmovcov z&nbsp;Markowej. Ulmovcov zabili nemeck\u00ed okupanti za to, \u017ee ukr\u00fdvali nieko\u013eko \u017eidovsk\u00fdch rod\u00edn. 24. marca 1944 Nemci pred o\u010dami det\u00ed najprv zavra\u017edili \u017didov ukr\u00fdvaj\u00facich sa v dome Ulmovcov, potom J\u00f3zefa a&nbsp;Wiktoriu, a&nbsp;n\u00e1sledne v\u0161etky deti. V roku 2023 bola cel\u00e1 rodina Ulmovcov vr\u00e1tane nenaroden\u00e9ho die\u0165a\u0165a vyhl\u00e1sen\u00e1 za blahoslaven\u00fa.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Rok po\u013esk\u00fdch olympionikov \u2013 100. v\u00fdro\u010die z\u00edskania prv\u00fdch medail\u00ed<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Rok 2024 vyhl\u00e1sil Sejm Po\u013eskej republiky aj za Rok po\u013esk\u00fdch olympionikov. D\u00f4vodom je 100. v\u00fdro\u010die zisku prv\u00fdch olympijsk\u00fdch medail\u00ed 27. j\u00fala 1924 na 8. Letn\u00fdch olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch v&nbsp;Par\u00ed\u017ei. Medaily pre Po\u013esko vtedy z\u00edskali dr\u00e1hov\u00ed cyklisti v zlo\u017een\u00ed: J\u00f3zef Lange, Jan \u0141azarski, Tomasz Stankiewicz a&nbsp;Franciszek Szymczyk, a&nbsp;tie\u017e jazdec Adam Kr\u00f3likiewicz na koni Picador. Doteraz sa na 23 letn\u00fdch a 24 zimn\u00fdch olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch z\u00fa\u010dastnilo celkovo 3 012 po\u013esk\u00fdch \u0161portovcov, ktor\u00ed z\u00edskali spolu 321 medail\u00ed: 79 zlat\u00fdch, 96 strieborn\u00fdch a 146 bronzov\u00fdch.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Sen\u00e1t Po\u013eskej republiky vybral ako patr\u00f3nov roku 2024 tieto osobnosti: Witolda Gombrowicza, Czes\u0142awa Mi\u0142osza, Wincentyho Witosa a\u00a0W\u0142adys\u0142awa Zamoysk\u00e9ho. Z\u00e1rove\u0148 Sen\u00e1t ur\u010dil, \u017ee tento rok bude aj Rokom ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania. Witold Gombrowicz \u2013&nbsp;120. v\u00fdro\u010die narodenia Witold Gombrowicz (1904-1969) je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najlep\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch spisovate\u013eov 20. storo\u010dia. Najviac ho presl\u00e1vil rom\u00e1n Ferdydurke, ktor\u00fd vydal v [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":116,"featured_media":6902,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":true,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[60],"tags":[],"class_list":["post-6899","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-aktuality"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v24.6 - https:\/\/yoast.com\/wordpress\/plugins\/seo\/ -->\n<title>V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"pl_PL\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Sen\u00e1t Po\u013eskej republiky vybral ako patr\u00f3nov roku 2024 tieto osobnosti: Witolda Gombrowicza, Czes\u0142awa Mi\u0142osza, Wincentyho Witosa a\u00a0W\u0142adys\u0142awa Zamoysk\u00e9ho. Z\u00e1rove\u0148 Sen\u00e1t ur\u010dil, \u017ee tento rok bude aj Rokom ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania. Witold Gombrowicz \u2013&nbsp;120. v\u00fdro\u010die narodenia Witold Gombrowicz (1904-1969) je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najlep\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch spisovate\u013eov 20. storo\u010dia. Najviac ho presl\u00e1vil rom\u00e1n Ferdydurke, ktor\u00fd vydal v [&hellip;]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2024-01-11T10:08:00+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2024-01-12T11:24:45+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"847\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"565\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"kyselm\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Napisane przez\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"kyselm\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Szacowany czas czytania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"4 minuty\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"event\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/\",\"name\":\"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#primaryimage\"},\"image\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www-300x200.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg\"],\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg\",\"datePublished\":\"2024-01-11T10:08:00+02:00\",\"dateModified\":\"2024-01-12T11:24:45+02:00\",\"author\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\"},\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/\"]}],\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"startDate\":\"2024-01-11\",\"endDate\":\"2024-01-11\",\"eventStatus\":\"EventScheduled\",\"eventAttendanceMode\":\"OfflineEventAttendanceMode\",\"location\":{\"@type\":\"place\",\"name\":\"\",\"address\":\"\",\"geo\":{\"@type\":\"GeoCoordinates\",\"latitude\":\"\",\"longitude\":\"\"}},\"description\":\"Sen\u00e1t Po\u013eskej republiky vybral ako patr\u00f3nov roku 2024 tieto osobnosti: Witolda Gombrowicza, Czes\u0142awa Mi\u0142osza, Wincentyho Witosa a\u00a0W\u0142adys\u0142awa Zamoysk\u00e9ho. Z\u00e1rove\u0148 Sen\u00e1t ur\u010dil, \u017ee tento rok bude aj Rokom ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania.\\nWitold Gombrowicz \u2013 120. v\u00fdro\u010die narodenia\\nWitold Gombrowicz (1904-1969) je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najlep\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch spisovate\u013eov 20. storo\u010dia. Najviac ho presl\u00e1vil rom\u00e1n Ferdydurke, ktor\u00fd vydal v roku 1937.\\nCzes\u0142aw Mi\u0142osz \u2013 20. v\u00fdro\u010die smrti\\nCzes\u0142aw Mi\u0142osz (1911-2004) \u2013 po\u013esk\u00fd b\u00e1snik, prozaik a nosite\u013e Nobelovej ceny za literat\u00faru. Jeho diela boli v Po\u013esku ofici\u00e1lne publikovan\u00e9 a\u017e v roku 1981. Nobelovu cenu z\u00edskal v roku 1980.\\nWincenty Witos \u2013 150. v\u00fdro\u010die narodenia\\nWincenty Witos (1874-1945) \u2013 politik, trojn\u00e1sobn\u00fd predseda vl\u00e1dy, \u013eudov\u00fd aktivista, zakladate\u013e predvojnovej strany Po\u013esk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (PSL). Je jedn\u00fdm z otcov po\u013eskej nez\u00e1vislosti.\\nW\u0142adys\u0142aw Zamoyski \u2013 100. v\u00fdro\u010die smrti\\nW\u0142adys\u0142aw Zamoyski (1853-1924) \u2013 ob\u010diansky aktivista, populariz\u00e1tor Zakopan\u00e9ho a \u010dlovek, bez ktor\u00e9ho by pleso Morsk\u00e9 oko dnes nepatrilo Po\u013esku. Vykupoval po\u013esk\u00e9 majetky, ktor\u00fdm hrozilo, \u017ee ich zaber\u00fa Nemci vo Ve\u013ekopo\u013esku, ktor\u00e9 bolo germanizovan\u00e9 nemeck\u00fdm okupantom. Cel\u00fd svoj majetok daroval po\u013esk\u00e9mu n\u00e1rodu.\\nRok ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania\\nVyhl\u00e1senie roka 2024 za Rok ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania je ocenen\u00edm \u00fasilia, ktor\u00e9 za posledn\u00fdch 100 rokov vynalo\u017eili tis\u00edce \u013eud\u00ed a in\u0161tit\u00faci\u00ed podie\u013eaj\u00facich sa na populariz\u00e1cii a odovzd\u00e1van\u00ed t\u00fdchto d\u00f4le\u017eit\u00fdch vedomost\u00ed. V roku 2024 si pripom\u00edname 100. v\u00fdro\u010die hospod\u00e1rskych reforiem W\u0142adys\u0142awa Grabsk\u00e9ho, vzniku po\u013esk\u00e9ho zlot\u00e9ho i zalo\u017eenia Po\u013eskej banky a Banku n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva.\\nSejm Po\u013eskej republiky ustanovil rok 2024 za rok Mareka H\u0142asku, arcibiskupa Antoniho Baraniaka, Romualda Traugutta, Wincentyho Witosa, Kazimierza Wierzy\u0144sk\u00e9ho, Melchiora Wa\u0144kowicza, rodiny Ulmovcov, Zygmunta Mi\u0142kowsk\u00e9ho a po\u013esk\u00fdch olympionikov.\\nMarek H\u0142asko \u2013 90. v\u00fdro\u010die narodenia\\nMarek H\u0142asko (1934-1969) \u2013 spisovate\u013e, autor filmov\u00fdch scen\u00e1rov. Svoj\u00edm nekompromisn\u00fdm postojom, a to aj vo\u010di komunistickej realite, pri\u0165ahoval k sebe cel\u00e9 gener\u00e1cie v r\u00f4znych k\u00fatoch sveta.\\nAntoni Baraniak \u2013 120. v\u00fdro\u010die narodenia\\nArcibiskup Antoni Baraniak (1904-1977), salezi\u00e1n, doktor k\u00e1nonick\u00e9ho pr\u00e1va. Bol najbli\u017e\u0161\u00edm spolupracovn\u00edkom kardin\u00e1la Stefana Wyszy\u0144sk\u00e9ho. Tri roky bol v\u00e4znen\u00fd a mu\u010den\u00fd komunistick\u00fdmi \u00faradmi, ale nikdy sa nepoddal.\\nRomuald Traugutt \u2013 160. v\u00fdro\u010die narodenia\\nRomuald Traugutt (1826-1864) \u2013 bojovn\u00edk za nez\u00e1vislos\u0165 a dikt\u00e1tor tzv. janu\u00e1rov\u00e9ho povstania.\\nKazimierz Wierzy\u0144ski \u2013 130. v\u00fdro\u010die narodenia\\nKazimierz Wierzy\u0144ski (1894-1969) \u2013 zap\u00e1jal sa do aktiv\u00edt za nez\u00e1vislos\u0165 od \u010dias prvej svetovej vojny. Patril k liter\u00e1rnej skupine \u201eSkamander\u201c.\\nMelchior Wa\u0144kowicz \u2013 50. v\u00fdro\u010die smrti\\nMelchior Wa\u0144kowicz (1892-1974) \u2013 spisovate\u013e, novin\u00e1r, vojak, \u00fa\u010dastn\u00edk bitky pri Monte Cassine. Je ozna\u010dovan\u00fd za otca report\u00e1\u017ee.\\nTeodor Tomasz Je\u017c \u2013 200. v\u00fdro\u010die narodenia\\nTeodor Tomasz Je\u017c, vlastn\u00fdm menom Zygmunt Fortunat Mi\u0142kowski (1824-1915) \u2013 bojovn\u00edk za nez\u00e1vislos\u0165, spisovate\u013e, vojak, tvorca my\u0161lienky akt\u00edvnej obrany a n\u00e1rodnej pokladnice. Bojoval v janu\u00e1rovom povstan\u00ed.\\nWincenty Witos \u2013 150. v\u00fdro\u010die narodenia\\nWincenty Witos (1874-1945) \u2013 politik, trojn\u00e1sobn\u00fd predseda vl\u00e1dy, \u013eudov\u00fd aktivista, zakladate\u013e predvojnovej strany Po\u013esk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (PSL). Je jedn\u00fdm z otcov po\u013eskej nez\u00e1vislosti.\\nRodina Ulmovcov \u2013 80. v\u00fdro\u010die smrti\\nV roku 2024 si pripom\u00edname 80. v\u00fdro\u010die zavra\u017edenia rodiny Ulmovcov z Markowej. Ulmovcov zabili nemeck\u00ed okupanti za to, \u017ee ukr\u00fdvali nieko\u013eko \u017eidovsk\u00fdch rod\u00edn. 24. marca 1944 Nemci pred o\u010dami det\u00ed najprv zavra\u017edili \u017didov ukr\u00fdvaj\u00facich sa v dome Ulmovcov, potom J\u00f3zefa a Wiktoriu, a n\u00e1sledne v\u0161etky deti. V roku 2023 bola cel\u00e1 rodina Ulmovcov vr\u00e1tane nenaroden\u00e9ho die\u0165a\u0165a vyhl\u00e1sen\u00e1 za blahoslaven\u00fa.\\nRok po\u013esk\u00fdch olympionikov \u2013 100. v\u00fdro\u010die z\u00edskania prv\u00fdch medail\u00ed\\nRok 2024 vyhl\u00e1sil Sejm Po\u013eskej republiky aj za Rok po\u013esk\u00fdch olympionikov. D\u00f4vodom je 100. v\u00fdro\u010die zisku prv\u00fdch olympijsk\u00fdch medail\u00ed 27. j\u00fala 1924 na 8. Letn\u00fdch olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch v Par\u00ed\u017ei. Medaily pre Po\u013esko vtedy z\u00edskali dr\u00e1hov\u00ed cyklisti v zlo\u017een\u00ed: J\u00f3zef Lange, Jan \u0141azarski, Tomasz Stankiewicz a Franciszek Szymczyk, a tie\u017e jazdec Adam Kr\u00f3likiewicz na koni Picador. Doteraz sa na 23 letn\u00fdch a 24 zimn\u00fdch olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch z\u00fa\u010dastnilo celkovo 3 012 po\u013esk\u00fdch \u0161portovcov, ktor\u00ed z\u00edskali spolu 321 medail\u00ed: 79 zlat\u00fdch, 96 strieborn\u00fdch a 146 bronzov\u00fdch.\"},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg\",\"width\":847,\"height\":565},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\",\"name\":\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\",\"description\":\"Instytuty Polskie\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"pl-PL\"},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\",\"name\":\"kyselm\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"kyselm\"},\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/","og_locale":"pl_PL","og_type":"article","og_title":"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","og_description":"Sen\u00e1t Po\u013eskej republiky vybral ako patr\u00f3nov roku 2024 tieto osobnosti: Witolda Gombrowicza, Czes\u0142awa Mi\u0142osza, Wincentyho Witosa a\u00a0W\u0142adys\u0142awa Zamoysk\u00e9ho. Z\u00e1rove\u0148 Sen\u00e1t ur\u010dil, \u017ee tento rok bude aj Rokom ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania. Witold Gombrowicz \u2013&nbsp;120. v\u00fdro\u010die narodenia Witold Gombrowicz (1904-1969) je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najlep\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch spisovate\u013eov 20. storo\u010dia. Najviac ho presl\u00e1vil rom\u00e1n Ferdydurke, ktor\u00fd vydal v [&hellip;]","og_url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/","og_site_name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","article_published_time":"2024-01-11T10:08:00+00:00","article_modified_time":"2024-01-12T11:24:45+00:00","og_image":[{"width":847,"height":565,"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"kyselm","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Napisane przez":"kyselm","Szacowany czas czytania":"4 minuty"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"event","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/","name":"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024","isPartOf":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#primaryimage"},"image":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www-300x200.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg"],"thumbnailUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg","datePublished":"2024-01-11T10:08:00+02:00","dateModified":"2024-01-12T11:24:45+02:00","author":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720"},"breadcrumb":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#breadcrumb"},"inLanguage":"pl-PL","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/"]}],"@context":"https:\/\/schema.org","startDate":"2024-01-11","endDate":"2024-01-11","eventStatus":"EventScheduled","eventAttendanceMode":"OfflineEventAttendanceMode","location":{"@type":"place","name":"","address":"","geo":{"@type":"GeoCoordinates","latitude":"","longitude":""}},"description":"Sen\u00e1t Po\u013eskej republiky vybral ako patr\u00f3nov roku 2024 tieto osobnosti: Witolda Gombrowicza, Czes\u0142awa Mi\u0142osza, Wincentyho Witosa a\u00a0W\u0142adys\u0142awa Zamoysk\u00e9ho. Z\u00e1rove\u0148 Sen\u00e1t ur\u010dil, \u017ee tento rok bude aj Rokom ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania.\nWitold Gombrowicz \u2013 120. v\u00fdro\u010die narodenia\nWitold Gombrowicz (1904-1969) je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z najlep\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch spisovate\u013eov 20. storo\u010dia. Najviac ho presl\u00e1vil rom\u00e1n Ferdydurke, ktor\u00fd vydal v roku 1937.\nCzes\u0142aw Mi\u0142osz \u2013 20. v\u00fdro\u010die smrti\nCzes\u0142aw Mi\u0142osz (1911-2004) \u2013 po\u013esk\u00fd b\u00e1snik, prozaik a nosite\u013e Nobelovej ceny za literat\u00faru. Jeho diela boli v Po\u013esku ofici\u00e1lne publikovan\u00e9 a\u017e v roku 1981. Nobelovu cenu z\u00edskal v roku 1980.\nWincenty Witos \u2013 150. v\u00fdro\u010die narodenia\nWincenty Witos (1874-1945) \u2013 politik, trojn\u00e1sobn\u00fd predseda vl\u00e1dy, \u013eudov\u00fd aktivista, zakladate\u013e predvojnovej strany Po\u013esk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (PSL). Je jedn\u00fdm z otcov po\u013eskej nez\u00e1vislosti.\nW\u0142adys\u0142aw Zamoyski \u2013 100. v\u00fdro\u010die smrti\nW\u0142adys\u0142aw Zamoyski (1853-1924) \u2013 ob\u010diansky aktivista, populariz\u00e1tor Zakopan\u00e9ho a \u010dlovek, bez ktor\u00e9ho by pleso Morsk\u00e9 oko dnes nepatrilo Po\u013esku. Vykupoval po\u013esk\u00e9 majetky, ktor\u00fdm hrozilo, \u017ee ich zaber\u00fa Nemci vo Ve\u013ekopo\u013esku, ktor\u00e9 bolo germanizovan\u00e9 nemeck\u00fdm okupantom. Cel\u00fd svoj majetok daroval po\u013esk\u00e9mu n\u00e1rodu.\nRok ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania\nVyhl\u00e1senie roka 2024 za Rok ekonomick\u00e9ho vzdel\u00e1vania je ocenen\u00edm \u00fasilia, ktor\u00e9 za posledn\u00fdch 100 rokov vynalo\u017eili tis\u00edce \u013eud\u00ed a in\u0161tit\u00faci\u00ed podie\u013eaj\u00facich sa na populariz\u00e1cii a odovzd\u00e1van\u00ed t\u00fdchto d\u00f4le\u017eit\u00fdch vedomost\u00ed. V roku 2024 si pripom\u00edname 100. v\u00fdro\u010die hospod\u00e1rskych reforiem W\u0142adys\u0142awa Grabsk\u00e9ho, vzniku po\u013esk\u00e9ho zlot\u00e9ho i zalo\u017eenia Po\u013eskej banky a Banku n\u00e1rodn\u00e9ho hospod\u00e1rstva.\nSejm Po\u013eskej republiky ustanovil rok 2024 za rok Mareka H\u0142asku, arcibiskupa Antoniho Baraniaka, Romualda Traugutta, Wincentyho Witosa, Kazimierza Wierzy\u0144sk\u00e9ho, Melchiora Wa\u0144kowicza, rodiny Ulmovcov, Zygmunta Mi\u0142kowsk\u00e9ho a po\u013esk\u00fdch olympionikov.\nMarek H\u0142asko \u2013 90. v\u00fdro\u010die narodenia\nMarek H\u0142asko (1934-1969) \u2013 spisovate\u013e, autor filmov\u00fdch scen\u00e1rov. Svoj\u00edm nekompromisn\u00fdm postojom, a to aj vo\u010di komunistickej realite, pri\u0165ahoval k sebe cel\u00e9 gener\u00e1cie v r\u00f4znych k\u00fatoch sveta.\nAntoni Baraniak \u2013 120. v\u00fdro\u010die narodenia\nArcibiskup Antoni Baraniak (1904-1977), salezi\u00e1n, doktor k\u00e1nonick\u00e9ho pr\u00e1va. Bol najbli\u017e\u0161\u00edm spolupracovn\u00edkom kardin\u00e1la Stefana Wyszy\u0144sk\u00e9ho. Tri roky bol v\u00e4znen\u00fd a mu\u010den\u00fd komunistick\u00fdmi \u00faradmi, ale nikdy sa nepoddal.\nRomuald Traugutt \u2013 160. v\u00fdro\u010die narodenia\nRomuald Traugutt (1826-1864) \u2013 bojovn\u00edk za nez\u00e1vislos\u0165 a dikt\u00e1tor tzv. janu\u00e1rov\u00e9ho povstania.\nKazimierz Wierzy\u0144ski \u2013 130. v\u00fdro\u010die narodenia\nKazimierz Wierzy\u0144ski (1894-1969) \u2013 zap\u00e1jal sa do aktiv\u00edt za nez\u00e1vislos\u0165 od \u010dias prvej svetovej vojny. Patril k liter\u00e1rnej skupine \u201eSkamander\u201c.\nMelchior Wa\u0144kowicz \u2013 50. v\u00fdro\u010die smrti\nMelchior Wa\u0144kowicz (1892-1974) \u2013 spisovate\u013e, novin\u00e1r, vojak, \u00fa\u010dastn\u00edk bitky pri Monte Cassine. Je ozna\u010dovan\u00fd za otca report\u00e1\u017ee.\nTeodor Tomasz Je\u017c \u2013 200. v\u00fdro\u010die narodenia\nTeodor Tomasz Je\u017c, vlastn\u00fdm menom Zygmunt Fortunat Mi\u0142kowski (1824-1915) \u2013 bojovn\u00edk za nez\u00e1vislos\u0165, spisovate\u013e, vojak, tvorca my\u0161lienky akt\u00edvnej obrany a n\u00e1rodnej pokladnice. Bojoval v janu\u00e1rovom povstan\u00ed.\nWincenty Witos \u2013 150. v\u00fdro\u010die narodenia\nWincenty Witos (1874-1945) \u2013 politik, trojn\u00e1sobn\u00fd predseda vl\u00e1dy, \u013eudov\u00fd aktivista, zakladate\u013e predvojnovej strany Po\u013esk\u00e1 \u013eudov\u00e1 strana (PSL). Je jedn\u00fdm z otcov po\u013eskej nez\u00e1vislosti.\nRodina Ulmovcov \u2013 80. v\u00fdro\u010die smrti\nV roku 2024 si pripom\u00edname 80. v\u00fdro\u010die zavra\u017edenia rodiny Ulmovcov z Markowej. Ulmovcov zabili nemeck\u00ed okupanti za to, \u017ee ukr\u00fdvali nieko\u013eko \u017eidovsk\u00fdch rod\u00edn. 24. marca 1944 Nemci pred o\u010dami det\u00ed najprv zavra\u017edili \u017didov ukr\u00fdvaj\u00facich sa v dome Ulmovcov, potom J\u00f3zefa a Wiktoriu, a n\u00e1sledne v\u0161etky deti. V roku 2023 bola cel\u00e1 rodina Ulmovcov vr\u00e1tane nenaroden\u00e9ho die\u0165a\u0165a vyhl\u00e1sen\u00e1 za blahoslaven\u00fa.\nRok po\u013esk\u00fdch olympionikov \u2013 100. v\u00fdro\u010die z\u00edskania prv\u00fdch medail\u00ed\nRok 2024 vyhl\u00e1sil Sejm Po\u013eskej republiky aj za Rok po\u013esk\u00fdch olympionikov. D\u00f4vodom je 100. v\u00fdro\u010die zisku prv\u00fdch olympijsk\u00fdch medail\u00ed 27. j\u00fala 1924 na 8. Letn\u00fdch olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch v Par\u00ed\u017ei. Medaily pre Po\u013esko vtedy z\u00edskali dr\u00e1hov\u00ed cyklisti v zlo\u017een\u00ed: J\u00f3zef Lange, Jan \u0141azarski, Tomasz Stankiewicz a Franciszek Szymczyk, a tie\u017e jazdec Adam Kr\u00f3likiewicz na koni Picador. Doteraz sa na 23 letn\u00fdch a 24 zimn\u00fdch olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch z\u00fa\u010dastnilo celkovo 3 012 po\u013esk\u00fdch \u0161portovcov, ktor\u00ed z\u00edskali spolu 321 medail\u00ed: 79 zlat\u00fdch, 96 strieborn\u00fdch a 146 bronzov\u00fdch."},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#primaryimage","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg","contentUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/01\/mVqUwmKha1OY5YVUlAkolaz_patroni_roku_2024_5_www.jpg","width":847,"height":565},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/01\/11\/vyrocia-a-patroni-roku-2024\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"V\u00fdro\u010dia a patr\u00f3ni roku 2024"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/","name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","description":"Instytuty Polskie","potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"pl-PL"},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720","name":"kyselm","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","caption":"kyselm"},"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6899","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/users\/116"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=6899"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6899\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6906,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/6899\/revisions\/6906"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media\/6902"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=6899"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=6899"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=6899"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}