{"id":7811,"date":"2024-10-02T11:55:33","date_gmt":"2024-10-02T09:55:33","guid":{"rendered":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?p=7811"},"modified":"2024-10-31T15:01:52","modified_gmt":"2024-10-31T14:01:52","slug":"czesc-presov-9-polske-dni-v-presove","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/","title":{"rendered":"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove"},"content":{"rendered":"\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>PROGRAM PKO PRE\u0160OV<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p><strong>Tamara \u0141empicka<\/strong><br><strong>16. 10. \/ 17:00<\/strong><br><strong>Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28a<\/strong><br><strong>Tamara \u0141empicka<\/strong> bola najsl\u00e1vnej\u0161ia portr\u00e9tistka z prelomu 20. a 30. rokov 20. storo\u010dia a&nbsp;priekopn\u00ed\u010dka \u0161t\u00fdlu art d\u00e9co, ktorej obrazy sa dnes na aukci\u00e1ch pred\u00e1vaj\u00fa za vy\u0161e dvadsa\u0165 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Portr\u00e9tovala bohat\u00fdch a sl\u00e1vnych, podnikate\u013eov, bar\u00f3nov a ich man\u017eelky, kr\u00e1\u013eovn\u00e9, ale aj oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny. Vytvorila si vlastn\u00fa zna\u010dku. Jej obrazy sa vyzna\u010dovali \u017eiariv\u00fdmi a \u017eiv\u00fdmi farbami, ale tie\u017e eleganciou a zmyselnos\u0165ou modelov. Ako prv\u00e1 uk\u00e1zala nez\u00e1visl\u00e9, siln\u00e9, o\u010daruj\u00face, ba dokonca provokat\u00edvne \u017eeny. M\u00e1lokto v\u0161ak vie, \u017ee bola sp\u00e4t\u00e1 aj s \u00fazem\u00edm dne\u0161n\u00e9ho Slovenska, odkia\u013e poch\u00e1dzal jej druh\u00fd man\u017eel. Na tomto \u00fazem\u00ed dokonca aj b\u00fdvala. V\u00fdstava o&nbsp;jej \u017eivote a&nbsp;tvorbe bude dostupn\u00e1 v&nbsp;Gal\u00e9rii v&nbsp;Caraffovej v\u00e4znici.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Podkarpatsk\u00e9 akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto Ambitus V<\/strong><br><strong>16. 10. \/ 19:00<\/strong><br><strong>PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50<\/strong><br>Na inaugura\u010dnom koncerte 9. Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v&nbsp;Pre\u0161ove v&nbsp;r\u00e1mci hudobn\u00e9ho festivalu Pre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 sa predstav\u00ed <strong>Podkarpatsk\u00e9 akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto Ambitus V<\/strong>. Po\u013esk\u00e9 hudobn\u00e9 teleso vzniklo v roku 2005 z iniciat\u00edvy pracovn\u00edkov In\u0161tit\u00fatu hudby Rzeszowskej univerzity profesorov <strong>Miros\u0142awa Dymona<\/strong> a <strong>Paw\u0142a Palucha<\/strong>, ktor\u00ed p\u00f4sobia aj ako umeleck\u00ed ved\u00faci s\u00faboru, pri\u010dom rozv\u00edjaj\u00fa a aran\u017euj\u00fa skladby, ktor\u00e9 kvinteto interpretuje. \u010eal\u0161\u00edmi \u010dlenmi s\u00faboru s\u00fa <strong>Tomasz Blicharz<\/strong>, absolvent Hudobnej akad\u00e9mie v Katoviciach, a <strong>Micha\u0142 Stefanik<\/strong> a <strong>Mariusz Siu\u015bta<\/strong>, ktor\u00ed s\u00fa absolventmi Rzeszowskej univerzity. Ich reperto\u00e1r zah\u0155\u0148a p\u00f4vodn\u00e9 skladby nap\u00edsan\u00e9 pre akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto aj transkripcie zhotoven\u00e9 \u010dlenmi s\u00faboru. Kvinteto nahr\u00e1valo pre TVP3 a Radio Rzesz\u00f3w a&nbsp;s&nbsp;ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom koncertovalo v Nemecku, Ma\u010farsku a na Slovensku.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>PROGRAM NA PRE\u0160OVSKEJ UNIVERZITE V PRE\u0160OVE<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center\"><em>In\u0161tit\u00fat stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed, Filozofick\u00e1 fakulta PU v Pre\u0161ove, Ul. 17. novembra 1<br>Podujatia pod z\u00e1\u0161titou dekanky FF PU v Pre\u0161ove prof. <strong>Be\u00e1ty Balogovej<\/strong><\/em><\/p>\n\n\n\n<p><strong>20 rokov Po\u013eska v&nbsp;E\u00da<\/strong><br><strong>16. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 91<\/strong><br>Predn\u00e1\u0161ka ved\u00faceho diplomatickej misie Ve\u013evyslanectva Po\u013eskej republiky v Bratislave <strong>Piotra Samereka<\/strong> s diskusiou so \u0161tudentmi Filozofickej fakulty Pre\u0161ovskej univerzity na t\u00e9mu <strong>20 rokov Po\u013eska v Eur\u00f3pskej \u00fanii<\/strong>, ktor\u00e1 otvor\u00ed program Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed na Pre\u0161ovskej univerzite.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Vyhnanci z vlastnej v\u00f4le<\/strong><br><strong>16. 10. \/ 11:00, foyer V\u0160A pri m. \u010d. 94<\/strong><br>\u010co maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 <strong>Witold Gombrowicz<\/strong>, <strong>Czes\u0142aw Mi\u0142osz<\/strong>, <strong>Marek H\u0142asko<\/strong>, <strong>Melchior<\/strong> <strong>Wa\u0144kowicz<\/strong> a <strong>Kazimierz Wierzy\u0144ski<\/strong>? Ka\u017ed\u00fd z nich bol \u201evyhnancom z\u00a0vlastnej v\u00f4le\u201c a patr\u00ed medzi liter\u00e1rnych patr\u00f3nov roku 2024. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti vznikla na objedn\u00e1vku Ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Po\u013eskej republiky panelov\u00e1 v\u00fdstava, ktorej cie\u013eom je popularizova\u0165 osobnosti piatich spisovate\u013eov a b\u00e1snikov na z\u00e1klade kni\u017eni\u010dn\u00fdch a\u00a0m\u00fazejn\u00fdch zbierok N\u00e1rodnej kni\u017enice Ossolineum. V\u00fdstava potrv\u00e1 do <strong>8. novembra<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Hranice jazyka, hranice identity<\/strong><br><strong>22. 10. \/ 15:55, FF PU, m. \u010d. 89<\/strong><br>O&nbsp;poetike tvorby W. Gombrowicza, Cz. Mi\u0142osza, M. Wa\u0144kowicza, K. Wierzy\u0144sk\u00e9ho a M. H\u0142aska bude hovori\u0165 na predn\u00e1\u0161ke <strong>Hranice jazyka, hranice identity <\/strong>pracovn\u00edk In\u0161tit\u00fatu stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed doc. <strong>Marek Mitka<\/strong>, a po predn\u00e1\u0161ke bude nasledova\u0165 diskusia so \u0161tudentmi. Predn\u00e1\u0161ka nadv\u00e4zuje na v\u00fdstavu Vyhnanci z&nbsp;vlastnej v\u00f4le dostupn\u00fa na fakulte.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Beseda s&nbsp;redaktormi a&nbsp;autormi liter\u00e1rneho \u010dasopisu Fraza&nbsp;<\/strong><br><strong>23. 10. \/ 9:45,<\/strong> <strong>Centr\u00e1lna \u0161tudov\u0148a Univerzitnej kni\u017enice PU<\/strong><br>St\u00e1lou s\u00fa\u010das\u0165ou univerzitn\u00e9ho programu Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v&nbsp;Pre\u0161ove je \u00fa\u010das\u0165 po\u013esk\u00fdch akademikov a liter\u00e1tov. Tento rok je pre \u0161tudentov a&nbsp;z\u00e1ujemcov pripraven\u00e1 <strong>beseda s&nbsp;redaktormi a&nbsp;autormi liter\u00e1rneho \u010dasopisu Fraza<\/strong> s&nbsp;\u00fa\u010das\u0165ou prof. dr hab. <strong>Janusza Pastersk\u00e9ho<\/strong>, dr hab. <strong>Jana Wolsk\u00e9ho<\/strong> a <strong>Jana Tulika<\/strong>. Po besede predstav\u00ed v\u00fdstavu &nbsp;<strong>Zn\u00e1me a nezn\u00e1me. Po\u013esk\u00e9 emigra\u010dn\u00e9 spisovate\u013eky 1939 \u2013 1989 <\/strong>prof. dr hab. <strong>Jolanta Pasterska<\/strong>. Podujat\u00edm bude sprev\u00e1dza\u0165 prof. <strong>Peter K\u00e1\u0161a<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Koncepcia Po\u013esko-slovensk\u00e9ho slovn\u00edka<\/strong><br><strong>29. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 234<\/strong><br>O <strong>koncepcii Po\u013esko-slovensk\u00e9ho slovn\u00edka<\/strong> bude hovori\u0165 na predn\u00e1\u0161ke riadite\u013eka In\u0161tit\u00fatu stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed prof. <strong>Marta Vojtekov\u00e1<\/strong>, a&nbsp;po predn\u00e1\u0161ke bude nasledova\u0165 diskusia so \u0161tudentmi.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Studen\u00e1 vojna<\/strong><br><strong>5. 11. \/ 15:55, FF PU, m. \u010d. 386<\/strong><br>Projekcia filmu <strong>Studen\u00e1 vojna<\/strong> (re\u017e. P. Pawlikowski, 2018, 88 min.) s&nbsp;\u00favodnou predn\u00e1\u0161kou prof. Petra K\u00e1\u0161u. V obdob\u00ed budovania stalinsk\u00e9ho Po\u013eska, ale tie\u017e modernej Eur\u00f3py sa odohr\u00e1va pr\u00edbeh ve\u013ekej osudovej l\u00e1sky \u2013 spev\u00e1\u010dky Zuly a skladate\u013ea Wiktora. Nedok\u00e1\u017eu spolu by\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 sa neuverite\u013ene pri\u0165ahuj\u00fa a nevedia by\u0165 ani od seba. V kulis\u00e1ch Var\u0161avy, Berl\u00edna a&nbsp;Par\u00ed\u017ea znie jazzov\u00e1 a folkl\u00f3rna hudba a Zula s Wiktorom rozohr\u00e1vaj\u00fa n\u00e1dhern\u00fa, ale trpk\u00fa baladu, svoju vlastn\u00fa studen\u00fa vojnu.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>V\u00ddSTAVY<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p><strong>Po\u013esko: 20 rokov vyu\u017eit\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed<\/strong><br><strong>16. 10. \/ 14:00<\/strong><br><strong>Foyer \u00daradu Pre\u0161ovsk\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, N\u00e1mestie mieru 2<\/strong><br>S\u00fa\u010dasn\u00e9 Po\u013esko je zas\u013e\u00fabenou krajinou modernej architekt\u00fary. Nov\u00e9 budovy a verejn\u00e9 priestranstv\u00e1 zmenili tv\u00e1r po\u013esk\u00fdch miest. Nejde pritom iba o korpor\u00e1tnu \u010di s\u00fakromn\u00fa architekt\u00faru, ale predov\u0161etk\u00fdm o t\u00fa verejn\u00fa. N\u00e1jdeme medzi nimi ve\u013ek\u00e9 infra\u0161trukt\u00farne projekty \u2013 dia\u013enice, letisk\u00e1, \u017eelezni\u010dn\u00e9 stanice, v\u010faka ktor\u00fdm je \u010doraz jednoduch\u0161ie do Po\u013eska i po Po\u013esku cestova\u0165. Ale taktie\u017e \u2013 a to najm\u00e4 \u2013 \u201einfra\u0161trukt\u00faru pre ducha\u201c, teda m\u00faze\u00e1, koncertn\u00e9 s\u00e1ly, kult\u00farne a kongresov\u00e9 centr\u00e1, v\u010faka ktor\u00fdm sa turisti m\u00f4\u017eu obozn\u00e1mi\u0165 s po\u013eskou\u00a0 kult\u00farou a hist\u00f3riou. V\u010faka v\u00fdstave Po\u013esko: 20 rokov vyu\u017eit\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed m\u00f4\u017eete obdivova\u0165 architekt\u00faru tak\u00fdch budov ako M\u00fazeum hist\u00f3rie po\u013esk\u00fdch \u017didov POLIN vo Var\u0161ave, Filharm\u00f3nia v \u0160tet\u00edne, Sliezske m\u00fazeum v Katoviciach, Hlavn\u00e1 stanica v Lod\u017ei, Malopo\u013esk\u00e1 z\u00e1hrada umenia v Krakove a mnoho \u010fal\u0161\u00edch! V\u00fdstava potrv\u00e1 do <strong>16. novembra<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>FILMOV\u00dd FESTIVAL POCITY<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center\"><a href=\"http:\/\/pocityfilm.sk\">pocityfilm.sk<\/a><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Kos (Kos), <\/strong>r. Pawe\u0142 Ma\u015blona, 2023, 124 min<br><strong>12. 10. \/ 21:00 \/ Cinemax Novum, N\u00e1mestie legion\u00e1rov 1<\/strong><br>Jar 1794, Po\u013esko sa zmieta v nepokojoch. Do krajiny sa vracia gener\u00e1l Tadeusz \u201eKos\u201c Ko\u015bciuszko a pl\u00e1nuje zmobilizova\u0165 po\u013esk\u00fa \u0161\u013eachtu a ro\u013en\u00edkov, aby vyvolali povstanie proti Rusom. Sprev\u00e1dza ho jeho vern\u00fd priate\u013e a b\u00fdval\u00fd otrok Domingo. Ko\u015bciuszka prenasleduje bezoh\u013eadn\u00fd kapit\u00e1n ruskej kaval\u00e9rie Dunin, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed gener\u00e1la zaja\u0165 sk\u00f4r, ako vyvol\u00e1 n\u00e1rodn\u00e9 povstanie.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Sedliaci (Ch\u0142opi), <\/strong>r. DK Welchman, Hugh Welchman, 2023, 114 min<br><strong>13. 10. \/ 14:30 \/ Krajsk\u00e1 gal\u00e9ria v Pre\u0161ove, Hlavn\u00e1 2896<\/strong><br>Po celosvetovom \u00faspechu filmu S l\u00e1skou Vincent sa re\u017eis\u00e9rska dvojica DK Welchman a Hugh Welchman zamerala na jedno z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch diel po\u013eskej literat\u00fary \u2013 na Sedliakov. W. S. Reymont z\u00edskal za tento rom\u00e1n Nobelovu cenu. \u00dastrednou postavou pr\u00edbehu je kr\u00e1sna Jagna, chudobn\u00e9 diev\u010da, do ktor\u00e9ho sa zamiluje star\u00fd a bohat\u00fd sedliak Boryna. Napriek n\u00e1mietkam svojej rodiny sa s \u0148ou o\u017een\u00ed. Jagna v\u0161ak stoj\u00ed pred rozhodnut\u00edm, \u010di je pre \u0148u d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed spokojn\u00fd \u017eivot, alebo l\u00e1ska k Antekovi, synovi sedliaka Borynu. Nane\u0161\u0165astie sa v krajine trad\u00edci\u00ed l\u00e1ske prednos\u0165 ned\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Hranica (Zielona granica), <\/strong>r. Agnieszka Holland, 2023, 152 min<br><strong>15. 10. \/ 17:30 \/ Cinemax Novum, N\u00e1mestie legion\u00e1rov 1<\/strong><br>Psychologi\u010dka Julia sa po pres\u0165ahovan\u00ed do Suwalsk\u00e9ho kraja nechcene st\u00e1va svedky\u0148ou a \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dkou dramatick\u00fdch udalost\u00ed na po\u013esko-bieloruskej hranici. Rozhodne sa vzda\u0165 svojho pohodln\u00e9ho \u017eivota a prid\u00e1 sa ku skupine aktivistov, ktor\u00ed pom\u00e1haj\u00fa ute\u010dencom. V tom istom \u010dase je s\u00fdrska rodina utekaj\u00faca pred ob\u010dianskou vojnou spolu s u\u010dite\u013ekou z Afganistanu, ktor\u00e1 ich sprev\u00e1dza, podveden\u00e1 Bielorusmi a n\u00e1sil\u00edm prevezen\u00e1 do ute\u010deneck\u00e9ho t\u00e1bora ne\u010faleko hran\u00edc s Po\u013eskom. V snahe utiec\u0165 sa vyd\u00e1vaj\u00fa na z\u00fafal\u00fa a nebezpe\u010dn\u00fa cestu nezn\u00e1mym a nepriate\u013esk\u00fdm \u00fazem\u00edm.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>UMELECK\u00dd PROGRAM V DIVADLE VIOLA<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center\"><em>Divadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2, Pre\u0161ov<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Pocta Witoldovi Lutos\u0142awsk\u00e9mu<\/strong><br><strong>5. 10. \/ 18:00<\/strong><br>Koncertn\u00e1 pocta v\u00fdznamn\u00e9mu po\u013esk\u00e9mu skladate\u013eovi <strong>Witoldovi Lutos\u0142awsk\u00e9mu<\/strong> (1913 \u2013 1994). Znie\u0165 bude PARTITA pre husle a klav\u00edr z roku 1984. \u010eal\u0161\u00ed program koncertu bude zostaven\u00fd v\u00fdhradne z po\u013eskej hudby pre husle a klav\u00edr: Hanna Kulenty: A Fourth Circle (1994), Krzysztof Meyer: Misterioso Op. 83 (1994), Aleksander Tansman: Fantaisie (1963). Dramaturgiu koncertu pripravili znalci kvalitnej hudby, v\u00fdnimo\u010dn\u00ed interpreti \u2013 huslista <strong>Milan Pa\u013ea<\/strong> a klaviristka <strong>Katar\u00edna Pa\u013eov\u00e1<\/strong>, ktor\u00ed prich\u00e1dzaj\u00fa do Divadla VIOLA u\u017e pravidelne, v\u017edy s osobit\u00fdm a interpreta\u010dne n\u00e1ro\u010dn\u00fdm hudobn\u00fdm programom.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Tatarsk\u00e9 t\u00fa\u017eby<\/strong><br><strong>10. 10. \/ 17:00<\/strong><br>Autorky dokumentu <strong>Tatarsk\u00e9 touhy<\/strong> (2013) <strong>Krystyna Krauze<\/strong> a <strong>Petra Le\u017e\u00e1kov\u00e1<\/strong> sa \u00faplnou n\u00e1hodou zozn\u00e1mili v meste Krym s riadite\u013ekou M\u00fazea krymsko-tat\u00e1rskej kult\u00fary, pani Rajmji, prostredn\u00edctvom ktorej odkr\u00fdvaj\u00fa osud n\u00e1roda krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov na Kryme. Leitmot\u00edvom dokument\u00e1rneho filmu je prav\u00e1 tatarsk\u00e1 svadba, ktor\u00e1 sa sklad\u00e1 z nieko\u013ek\u00fdch obradov. Medzi nimi sa zoznamujeme s obyvate\u013emi Star\u00e9ho Krymu aj s hist\u00f3riou ich \u017eivota na polostrove. Hos\u0165om ve\u010dera bude \u010desk\u00e1 re\u017eis\u00e9rka po\u013esk\u00e9ho p\u00f4vodu <strong>Krystyna Krauze<\/strong>, ve\u010derom sprev\u00e1dza <strong>So\u0148a Paril\u00e1kov\u00e1<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Pocta Ignacymu Janovi Paderewsk\u00e9mu<\/strong><br><strong>20. 10. \/ 18:00<\/strong><br>Len m\u00e1loktor\u00fd hudobn\u00fd skladate\u013e zast\u00e1val v \u017eivote vysok\u00e9 \u0161t\u00e1tne a politick\u00e9 funkcie. <strong>Ignacy Jan Paderewski<\/strong> bol po 1. svetovej vojne po\u013esk\u00fdm premi\u00e9rom a ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed. Podp\u00edsal za Po\u013esko Versaillsk\u00fa mierov\u00fa zmluvu a na za\u010diatku 2. svetovej vojny bol predsedom exilovej Po\u013eskej n\u00e1rodnej rady. Interpretoval diela Johanna Sebastiana Bacha, Frederyka Chopina \u010di Franza Liszta a vysl\u00fa\u017eil si ve\u013ek\u00fd obdiv publika \u2013 naz\u00fdvali ho kr\u00e1\u013eom klaviristov, \u010di \u010darodejn\u00edkom kl\u00e1ves. Hudobn\u00fa poctu tomuto v\u00fdznamn\u00e9mu po\u013esk\u00e9mu hudobn\u00edkovi a&nbsp;\u0161t\u00e1tnikovi zlo\u017eia na koncerte <strong>X\u00e9nia Jarov\u00e1<\/strong> (klav\u00edr) a <strong>Hana Muchov\u00e1<\/strong> (klav\u00edr).<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Pocta Jacekovi Kaczmarsk\u00e9mu<\/strong><br><strong>15. 11. \/ 18:00<\/strong><br>Tento rok si pripom\u00edname 20. v\u00fdro\u010die \u00famrtia <strong>Jaceka Kaczmarsk\u00e9ho<\/strong>, jedn\u00e9ho z&nbsp;najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch umelcov v hist\u00f3rii po\u013eskej piesne. Kaczmarsk\u00e9ho po\u00e9zia je bohatou kni\u017enicou t\u00e9m a obsahov, ktor\u00fdch interpret\u00e1ciu na koncerte <strong>Kaczmarski. 20 rokov ticha<\/strong> prinesie po\u013esk\u00fd spev\u00e1k a&nbsp;gitarista<strong> Kuba Blokesz<\/strong>. Ten okrem piesn\u00ed predstav\u00ed aj kr\u00e1tke pr\u00edbehy o \u017eivote autora, ako aj \u00favody do kontextu jednotliv\u00fdch piesn\u00ed s arch\u00edvnymi fotografiami a ma\u013ebami, ktor\u00e9 boli \u010dast\u00fdm n\u00e1metom Kaczmarsk\u00e9ho tvorby.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>PROGRAM PKO PRE\u0160OV Tamara \u0141empicka16. 10. \/ 17:00Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28aTamara \u0141empicka bola najsl\u00e1vnej\u0161ia portr\u00e9tistka z prelomu 20. a 30. rokov 20. storo\u010dia a&nbsp;priekopn\u00ed\u010dka \u0161t\u00fdlu art d\u00e9co, ktorej obrazy sa dnes na aukci\u00e1ch pred\u00e1vaj\u00fa za vy\u0161e dvadsa\u0165 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Portr\u00e9tovala bohat\u00fdch a sl\u00e1vnych, podnikate\u013eov, bar\u00f3nov a ich man\u017eelky, kr\u00e1\u013eovn\u00e9, ale aj oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny. [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":116,"featured_media":7858,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":true,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"_mi_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[60,36,38,40,184,44],"tags":[],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v21.5 - https:\/\/yoast.com\/wordpress\/plugins\/seo\/ -->\n<title>Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove - Instytut Polski w Bratys\u0142awie<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"pl_PL\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove - Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"PROGRAM PKO PRE\u0160OV Tamara \u0141empicka16. 10. \/ 17:00Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28aTamara \u0141empicka bola najsl\u00e1vnej\u0161ia portr\u00e9tistka z prelomu 20. a 30. rokov 20. storo\u010dia a&nbsp;priekopn\u00ed\u010dka \u0161t\u00fdlu art d\u00e9co, ktorej obrazy sa dnes na aukci\u00e1ch pred\u00e1vaj\u00fa za vy\u0161e dvadsa\u0165 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Portr\u00e9tovala bohat\u00fdch a sl\u00e1vnych, podnikate\u013eov, bar\u00f3nov a ich man\u017eelky, kr\u00e1\u013eovn\u00e9, ale aj oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny. [&hellip;]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2024-10-02T09:55:33+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2024-10-31T14:01:52+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"2241\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"1593\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"kyselm\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Napisane przez\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"kyselm\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Szacowany czas czytania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"9 minut\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"event\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/\",\"name\":\"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\"},\"datePublished\":\"2024-10-02T09:55:33+01:00\",\"dateModified\":\"2024-10-31T14:01:52+01:00\",\"author\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\"},\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/\"]}],\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"startDate\":\"2024-10-05\",\"endDate\":\"2024-11-15\",\"eventStatus\":\"EventScheduled\",\"eventAttendanceMode\":\"OfflineEventAttendanceMode\",\"location\":{\"@type\":\"place\",\"name\":\"\",\"address\":\"\",\"geo\":{\"@type\":\"GeoCoordinates\",\"latitude\":\"\",\"longitude\":\"\"}},\"image\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp-300x213.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp-1024x728.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp.jpg\"],\"description\":\"PROGRAM PKO PRE\u0160OV\\nTamara \u0141empicka16. 10. \/ 17:00Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28aTamara \u0141empicka bola najsl\u00e1vnej\u0161ia portr\u00e9tistka z prelomu 20. a 30. rokov 20. storo\u010dia a priekopn\u00ed\u010dka \u0161t\u00fdlu art d\u00e9co, ktorej obrazy sa dnes na aukci\u00e1ch pred\u00e1vaj\u00fa za vy\u0161e dvadsa\u0165 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Portr\u00e9tovala bohat\u00fdch a sl\u00e1vnych, podnikate\u013eov, bar\u00f3nov a ich man\u017eelky, kr\u00e1\u013eovn\u00e9, ale aj oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny. Vytvorila si vlastn\u00fa zna\u010dku. Jej obrazy sa vyzna\u010dovali \u017eiariv\u00fdmi a \u017eiv\u00fdmi farbami, ale tie\u017e eleganciou a zmyselnos\u0165ou modelov. Ako prv\u00e1 uk\u00e1zala nez\u00e1visl\u00e9, siln\u00e9, o\u010daruj\u00face, ba dokonca provokat\u00edvne \u017eeny. M\u00e1lokto v\u0161ak vie, \u017ee bola sp\u00e4t\u00e1 aj s \u00fazem\u00edm dne\u0161n\u00e9ho Slovenska, odkia\u013e poch\u00e1dzal jej druh\u00fd man\u017eel. Na tomto \u00fazem\u00ed dokonca aj b\u00fdvala. V\u00fdstava o jej \u017eivote a tvorbe bude dostupn\u00e1 v Gal\u00e9rii v Caraffovej v\u00e4znici.\\nPodkarpatsk\u00e9 akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto Ambitus V16. 10. \/ 19:00PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Na inaugura\u010dnom koncerte 9. Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v Pre\u0161ove v r\u00e1mci hudobn\u00e9ho festivalu Pre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 sa predstav\u00ed Podkarpatsk\u00e9 akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto Ambitus V. Po\u013esk\u00e9 hudobn\u00e9 teleso vzniklo v roku 2005 z iniciat\u00edvy pracovn\u00edkov In\u0161tit\u00fatu hudby Rzeszowskej univerzity profesorov Miros\u0142awa Dymona a Paw\u0142a Palucha, ktor\u00ed p\u00f4sobia aj ako umeleck\u00ed ved\u00faci s\u00faboru, pri\u010dom rozv\u00edjaj\u00fa a aran\u017euj\u00fa skladby, ktor\u00e9 kvinteto interpretuje. \u010eal\u0161\u00edmi \u010dlenmi s\u00faboru s\u00fa Tomasz Blicharz, absolvent Hudobnej akad\u00e9mie v Katoviciach, a Micha\u0142 Stefanik a Mariusz Siu\u015bta, ktor\u00ed s\u00fa absolventmi Rzeszowskej univerzity. Ich reperto\u00e1r zah\u0155\u0148a p\u00f4vodn\u00e9 skladby nap\u00edsan\u00e9 pre akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto aj transkripcie zhotoven\u00e9 \u010dlenmi s\u00faboru. Kvinteto nahr\u00e1valo pre TVP3 a Radio Rzesz\u00f3w a s ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom koncertovalo v Nemecku, Ma\u010farsku a na Slovensku.\\nPROGRAM NA PRE\u0160OVSKEJ UNIVERZITE V PRE\u0160OVE\\nIn\u0161tit\u00fat stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed, Filozofick\u00e1 fakulta PU v Pre\u0161ove, Ul. 17. novembra 1Podujatia pod z\u00e1\u0161titou dekanky FF PU v Pre\u0161ove prof. Be\u00e1ty Balogovej\\n20 rokov Po\u013eska v E\u00da16. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 91Predn\u00e1\u0161ka ved\u00faceho diplomatickej misie Ve\u013evyslanectva Po\u013eskej republiky v Bratislave Piotra Samereka s diskusiou so \u0161tudentmi Filozofickej fakulty Pre\u0161ovskej univerzity na t\u00e9mu 20 rokov Po\u013eska v Eur\u00f3pskej \u00fanii, ktor\u00e1 otvor\u00ed program Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed na Pre\u0161ovskej univerzite.\\nVyhnanci z vlastnej v\u00f4le16. 10. \/ 11:00, foyer V\u0160A pri m. \u010d. 94\u010co maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 Witold Gombrowicz, Czes\u0142aw Mi\u0142osz, Marek H\u0142asko, Melchior Wa\u0144kowicz a Kazimierz Wierzy\u0144ski? Ka\u017ed\u00fd z nich bol \u201evyhnancom z\u00a0vlastnej v\u00f4le\u201c a patr\u00ed medzi liter\u00e1rnych patr\u00f3nov roku 2024. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti vznikla na objedn\u00e1vku Ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Po\u013eskej republiky panelov\u00e1 v\u00fdstava, ktorej cie\u013eom je popularizova\u0165 osobnosti piatich spisovate\u013eov a b\u00e1snikov na z\u00e1klade kni\u017eni\u010dn\u00fdch a\u00a0m\u00fazejn\u00fdch zbierok N\u00e1rodnej kni\u017enice Ossolineum. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 8. novembra.\\nHranice jazyka, hranice identity22. 10. \/ 15:55, FF PU, m. \u010d. 89O poetike tvorby W. Gombrowicza, Cz. Mi\u0142osza, M. Wa\u0144kowicza, K. Wierzy\u0144sk\u00e9ho a M. H\u0142aska bude hovori\u0165 na predn\u00e1\u0161ke Hranice jazyka, hranice identity pracovn\u00edk In\u0161tit\u00fatu stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed doc. Marek Mitka, a po predn\u00e1\u0161ke bude nasledova\u0165 diskusia so \u0161tudentmi. Predn\u00e1\u0161ka nadv\u00e4zuje na v\u00fdstavu Vyhnanci z vlastnej v\u00f4le dostupn\u00fa na fakulte.\\nBeseda s redaktormi a autormi liter\u00e1rneho \u010dasopisu Fraza 23. 10. \/ 9:45, Centr\u00e1lna \u0161tudov\u0148a Univerzitnej kni\u017enice PUSt\u00e1lou s\u00fa\u010das\u0165ou univerzitn\u00e9ho programu Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v Pre\u0161ove je \u00fa\u010das\u0165 po\u013esk\u00fdch akademikov a liter\u00e1tov. Tento rok je pre \u0161tudentov a z\u00e1ujemcov pripraven\u00e1 beseda s redaktormi a autormi liter\u00e1rneho \u010dasopisu Fraza s \u00fa\u010das\u0165ou prof. dr hab. Janusza Pastersk\u00e9ho, dr hab. Jana Wolsk\u00e9ho a Jana Tulika. Po besede predstav\u00ed v\u00fdstavu  Zn\u00e1me a nezn\u00e1me. Po\u013esk\u00e9 emigra\u010dn\u00e9 spisovate\u013eky 1939 \u2013 1989 prof. dr hab. Jolanta Pasterska. Podujat\u00edm bude sprev\u00e1dza\u0165 prof. Peter K\u00e1\u0161a.\\nKoncepcia Po\u013esko-slovensk\u00e9ho slovn\u00edka29. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 234O koncepcii Po\u013esko-slovensk\u00e9ho slovn\u00edka bude hovori\u0165 na predn\u00e1\u0161ke riadite\u013eka In\u0161tit\u00fatu stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed prof. Marta Vojtekov\u00e1, a po predn\u00e1\u0161ke bude nasledova\u0165 diskusia so \u0161tudentmi.\\nStuden\u00e1 vojna5. 11. \/ 15:55, FF PU, m. \u010d. 386Projekcia filmu Studen\u00e1 vojna (re\u017e. P. Pawlikowski, 2018, 88 min.) s \u00favodnou predn\u00e1\u0161kou prof. Petra K\u00e1\u0161u. V obdob\u00ed budovania stalinsk\u00e9ho Po\u013eska, ale tie\u017e modernej Eur\u00f3py sa odohr\u00e1va pr\u00edbeh ve\u013ekej osudovej l\u00e1sky \u2013 spev\u00e1\u010dky Zuly a skladate\u013ea Wiktora. Nedok\u00e1\u017eu spolu by\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 sa neuverite\u013ene pri\u0165ahuj\u00fa a nevedia by\u0165 ani od seba. V kulis\u00e1ch Var\u0161avy, Berl\u00edna a Par\u00ed\u017ea znie jazzov\u00e1 a folkl\u00f3rna hudba a Zula s Wiktorom rozohr\u00e1vaj\u00fa n\u00e1dhern\u00fa, ale trpk\u00fa baladu, svoju vlastn\u00fa studen\u00fa vojnu.\\nV\u00ddSTAVY\\nPo\u013esko: 20 rokov vyu\u017eit\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed16. 10. \/ 14:00Foyer \u00daradu Pre\u0161ovsk\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, N\u00e1mestie mieru 2S\u00fa\u010dasn\u00e9 Po\u013esko je zas\u013e\u00fabenou krajinou modernej architekt\u00fary. Nov\u00e9 budovy a verejn\u00e9 priestranstv\u00e1 zmenili tv\u00e1r po\u013esk\u00fdch miest. Nejde pritom iba o korpor\u00e1tnu \u010di s\u00fakromn\u00fa architekt\u00faru, ale predov\u0161etk\u00fdm o t\u00fa verejn\u00fa. N\u00e1jdeme medzi nimi ve\u013ek\u00e9 infra\u0161trukt\u00farne projekty \u2013 dia\u013enice, letisk\u00e1, \u017eelezni\u010dn\u00e9 stanice, v\u010faka ktor\u00fdm je \u010doraz jednoduch\u0161ie do Po\u013eska i po Po\u013esku cestova\u0165. Ale taktie\u017e \u2013 a to najm\u00e4 \u2013 \u201einfra\u0161trukt\u00faru pre ducha\u201c, teda m\u00faze\u00e1, koncertn\u00e9 s\u00e1ly, kult\u00farne a kongresov\u00e9 centr\u00e1, v\u010faka ktor\u00fdm sa turisti m\u00f4\u017eu obozn\u00e1mi\u0165 s po\u013eskou\u00a0 kult\u00farou a hist\u00f3riou. V\u010faka v\u00fdstave Po\u013esko: 20 rokov vyu\u017eit\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed m\u00f4\u017eete obdivova\u0165 architekt\u00faru tak\u00fdch budov ako M\u00fazeum hist\u00f3rie po\u013esk\u00fdch \u017didov POLIN vo Var\u0161ave, Filharm\u00f3nia v \u0160tet\u00edne, Sliezske m\u00fazeum v Katoviciach, Hlavn\u00e1 stanica v Lod\u017ei, Malopo\u013esk\u00e1 z\u00e1hrada umenia v Krakove a mnoho \u010fal\u0161\u00edch! V\u00fdstava potrv\u00e1 do 16. novembra.\\nFILMOV\u00dd FESTIVAL POCITY\\npocityfilm.sk\\nKos (Kos), r. Pawe\u0142 Ma\u015blona, 2023, 124 min12. 10. \/ 21:00 \/ Cinemax Novum, N\u00e1mestie legion\u00e1rov 1Jar 1794, Po\u013esko sa zmieta v nepokojoch. Do krajiny sa vracia gener\u00e1l Tadeusz \u201eKos\u201c Ko\u015bciuszko a pl\u00e1nuje zmobilizova\u0165 po\u013esk\u00fa \u0161\u013eachtu a ro\u013en\u00edkov, aby vyvolali povstanie proti Rusom. Sprev\u00e1dza ho jeho vern\u00fd priate\u013e a b\u00fdval\u00fd otrok Domingo. Ko\u015bciuszka prenasleduje bezoh\u013eadn\u00fd kapit\u00e1n ruskej kaval\u00e9rie Dunin, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed gener\u00e1la zaja\u0165 sk\u00f4r, ako vyvol\u00e1 n\u00e1rodn\u00e9 povstanie.\\nSedliaci (Ch\u0142opi), r. DK Welchman, Hugh Welchman, 2023, 114 min13. 10. \/ 14:30 \/ Krajsk\u00e1 gal\u00e9ria v Pre\u0161ove, Hlavn\u00e1 2896Po celosvetovom \u00faspechu filmu S l\u00e1skou Vincent sa re\u017eis\u00e9rska dvojica DK Welchman a Hugh Welchman zamerala na jedno z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch diel po\u013eskej literat\u00fary \u2013 na Sedliakov. W. S. Reymont z\u00edskal za tento rom\u00e1n Nobelovu cenu. \u00dastrednou postavou pr\u00edbehu je kr\u00e1sna Jagna, chudobn\u00e9 diev\u010da, do ktor\u00e9ho sa zamiluje star\u00fd a bohat\u00fd sedliak Boryna. Napriek n\u00e1mietkam svojej rodiny sa s \u0148ou o\u017een\u00ed. Jagna v\u0161ak stoj\u00ed pred rozhodnut\u00edm, \u010di je pre \u0148u d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed spokojn\u00fd \u017eivot, alebo l\u00e1ska k Antekovi, synovi sedliaka Borynu. Nane\u0161\u0165astie sa v krajine trad\u00edci\u00ed l\u00e1ske prednos\u0165 ned\u00e1va.\\nHranica (Zielona granica), r. Agnieszka Holland, 2023, 152 min15. 10. \/ 17:30 \/ Cinemax Novum, N\u00e1mestie legion\u00e1rov 1Psychologi\u010dka Julia sa po pres\u0165ahovan\u00ed do Suwalsk\u00e9ho kraja nechcene st\u00e1va svedky\u0148ou a \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dkou dramatick\u00fdch udalost\u00ed na po\u013esko-bieloruskej hranici. Rozhodne sa vzda\u0165 svojho pohodln\u00e9ho \u017eivota a prid\u00e1 sa ku skupine aktivistov, ktor\u00ed pom\u00e1haj\u00fa ute\u010dencom. V tom istom \u010dase je s\u00fdrska rodina utekaj\u00faca pred ob\u010dianskou vojnou spolu s u\u010dite\u013ekou z Afganistanu, ktor\u00e1 ich sprev\u00e1dza, podveden\u00e1 Bielorusmi a n\u00e1sil\u00edm prevezen\u00e1 do ute\u010deneck\u00e9ho t\u00e1bora ne\u010faleko hran\u00edc s Po\u013eskom. V snahe utiec\u0165 sa vyd\u00e1vaj\u00fa na z\u00fafal\u00fa a nebezpe\u010dn\u00fa cestu nezn\u00e1mym a nepriate\u013esk\u00fdm \u00fazem\u00edm.\\nUMELECK\u00dd PROGRAM V DIVADLE VIOLA\\nDivadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2, Pre\u0161ov\\nPocta Witoldovi Lutos\u0142awsk\u00e9mu5. 10. \/ 18:00Koncertn\u00e1 pocta v\u00fdznamn\u00e9mu po\u013esk\u00e9mu skladate\u013eovi Witoldovi Lutos\u0142awsk\u00e9mu (1913 \u2013 1994). Znie\u0165 bude PARTITA pre husle a klav\u00edr z roku 1984. \u010eal\u0161\u00ed program koncertu bude zostaven\u00fd v\u00fdhradne z po\u013eskej hudby pre husle a klav\u00edr: Hanna Kulenty: A Fourth Circle (1994), Krzysztof Meyer: Misterioso Op. 83 (1994), Aleksander Tansman: Fantaisie (1963). Dramaturgiu koncertu pripravili znalci kvalitnej hudby, v\u00fdnimo\u010dn\u00ed interpreti \u2013 huslista Milan Pa\u013ea a klaviristka Katar\u00edna Pa\u013eov\u00e1, ktor\u00ed prich\u00e1dzaj\u00fa do Divadla VIOLA u\u017e pravidelne, v\u017edy s osobit\u00fdm a interpreta\u010dne n\u00e1ro\u010dn\u00fdm hudobn\u00fdm programom.\\nTatarsk\u00e9 t\u00fa\u017eby10. 10. \/ 17:00Autorky dokumentu Tatarsk\u00e9 touhy (2013) Krystyna Krauze a Petra Le\u017e\u00e1kov\u00e1 sa \u00faplnou n\u00e1hodou zozn\u00e1mili v meste Krym s riadite\u013ekou M\u00fazea krymsko-tat\u00e1rskej kult\u00fary, pani Rajmji, prostredn\u00edctvom ktorej odkr\u00fdvaj\u00fa osud n\u00e1roda krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov na Kryme. Leitmot\u00edvom dokument\u00e1rneho filmu je prav\u00e1 tatarsk\u00e1 svadba, ktor\u00e1 sa sklad\u00e1 z nieko\u013ek\u00fdch obradov. Medzi nimi sa zoznamujeme s obyvate\u013emi Star\u00e9ho Krymu aj s hist\u00f3riou ich \u017eivota na polostrove. Hos\u0165om ve\u010dera bude \u010desk\u00e1 re\u017eis\u00e9rka po\u013esk\u00e9ho p\u00f4vodu Krystyna Krauze, ve\u010derom sprev\u00e1dza So\u0148a Paril\u00e1kov\u00e1.\\nPocta Ignacymu Janovi Paderewsk\u00e9mu20. 10. \/ 18:00Len m\u00e1loktor\u00fd hudobn\u00fd skladate\u013e zast\u00e1val v \u017eivote vysok\u00e9 \u0161t\u00e1tne a politick\u00e9 funkcie. Ignacy Jan Paderewski bol po 1. svetovej vojne po\u013esk\u00fdm premi\u00e9rom a ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed. Podp\u00edsal za Po\u013esko Versaillsk\u00fa mierov\u00fa zmluvu a na za\u010diatku 2. svetovej vojny bol predsedom exilovej Po\u013eskej n\u00e1rodnej rady. Interpretoval diela Johanna Sebastiana Bacha, Frederyka Chopina \u010di Franza Liszta a vysl\u00fa\u017eil si ve\u013ek\u00fd obdiv publika \u2013 naz\u00fdvali ho kr\u00e1\u013eom klaviristov, \u010di \u010darodejn\u00edkom kl\u00e1ves. Hudobn\u00fa poctu tomuto v\u00fdznamn\u00e9mu po\u013esk\u00e9mu hudobn\u00edkovi a \u0161t\u00e1tnikovi zlo\u017eia na koncerte X\u00e9nia Jarov\u00e1 (klav\u00edr) a Hana Muchov\u00e1 (klav\u00edr).\\nPocta Jacekovi Kaczmarsk\u00e9mu15. 11. \/ 18:00Tento rok si pripom\u00edname 20. v\u00fdro\u010die \u00famrtia Jaceka Kaczmarsk\u00e9ho, jedn\u00e9ho z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch umelcov v hist\u00f3rii po\u013eskej piesne. Kaczmarsk\u00e9ho po\u00e9zia je bohatou kni\u017enicou t\u00e9m a obsahov, ktor\u00fdch interpret\u00e1ciu na koncerte Kaczmarski. 20 rokov ticha prinesie po\u013esk\u00fd spev\u00e1k a gitarista Kuba Blokesz. Ten okrem piesn\u00ed predstav\u00ed aj kr\u00e1tke pr\u00edbehy o \u017eivote autora, ako aj \u00favody do kontextu jednotliv\u00fdch piesn\u00ed s arch\u00edvnymi fotografiami a ma\u013ebami, ktor\u00e9 boli \u010dast\u00fdm n\u00e1metom Kaczmarsk\u00e9ho tvorby.\"},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\",\"name\":\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\",\"description\":\"Instytuty Polskie\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":\"required name=search_term_string\"}],\"inLanguage\":\"pl-PL\"},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\",\"name\":\"kyselm\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"kyselm\"},\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/","og_locale":"pl_PL","og_type":"article","og_title":"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","og_description":"PROGRAM PKO PRE\u0160OV Tamara \u0141empicka16. 10. \/ 17:00Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28aTamara \u0141empicka bola najsl\u00e1vnej\u0161ia portr\u00e9tistka z prelomu 20. a 30. rokov 20. storo\u010dia a&nbsp;priekopn\u00ed\u010dka \u0161t\u00fdlu art d\u00e9co, ktorej obrazy sa dnes na aukci\u00e1ch pred\u00e1vaj\u00fa za vy\u0161e dvadsa\u0165 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Portr\u00e9tovala bohat\u00fdch a sl\u00e1vnych, podnikate\u013eov, bar\u00f3nov a ich man\u017eelky, kr\u00e1\u013eovn\u00e9, ale aj oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny. [&hellip;]","og_url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/","og_site_name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","article_published_time":"2024-10-02T09:55:33+00:00","article_modified_time":"2024-10-31T14:01:52+00:00","og_image":[{"width":2241,"height":1593,"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"kyselm","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Napisane przez":"kyselm","Szacowany czas czytania":"9 minut"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"event","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/","name":"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove","isPartOf":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website"},"datePublished":"2024-10-02T09:55:33+01:00","dateModified":"2024-10-31T14:01:52+01:00","author":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720"},"breadcrumb":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb"},"inLanguage":"pl-PL","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/"]}],"@context":"https:\/\/schema.org","startDate":"2024-10-05","endDate":"2024-11-15","eventStatus":"EventScheduled","eventAttendanceMode":"OfflineEventAttendanceMode","location":{"@type":"place","name":"","address":"","geo":{"@type":"GeoCoordinates","latitude":"","longitude":""}},"image":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp-300x213.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp-1024x728.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2024\/10\/pdp.jpg"],"description":"PROGRAM PKO PRE\u0160OV\nTamara \u0141empicka16. 10. \/ 17:00Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28aTamara \u0141empicka bola najsl\u00e1vnej\u0161ia portr\u00e9tistka z prelomu 20. a 30. rokov 20. storo\u010dia a priekopn\u00ed\u010dka \u0161t\u00fdlu art d\u00e9co, ktorej obrazy sa dnes na aukci\u00e1ch pred\u00e1vaj\u00fa za vy\u0161e dvadsa\u0165 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Portr\u00e9tovala bohat\u00fdch a sl\u00e1vnych, podnikate\u013eov, bar\u00f3nov a ich man\u017eelky, kr\u00e1\u013eovn\u00e9, ale aj oby\u010dajn\u00e9 \u017eeny. Vytvorila si vlastn\u00fa zna\u010dku. Jej obrazy sa vyzna\u010dovali \u017eiariv\u00fdmi a \u017eiv\u00fdmi farbami, ale tie\u017e eleganciou a zmyselnos\u0165ou modelov. Ako prv\u00e1 uk\u00e1zala nez\u00e1visl\u00e9, siln\u00e9, o\u010daruj\u00face, ba dokonca provokat\u00edvne \u017eeny. M\u00e1lokto v\u0161ak vie, \u017ee bola sp\u00e4t\u00e1 aj s \u00fazem\u00edm dne\u0161n\u00e9ho Slovenska, odkia\u013e poch\u00e1dzal jej druh\u00fd man\u017eel. Na tomto \u00fazem\u00ed dokonca aj b\u00fdvala. V\u00fdstava o jej \u017eivote a tvorbe bude dostupn\u00e1 v Gal\u00e9rii v Caraffovej v\u00e4znici.\nPodkarpatsk\u00e9 akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto Ambitus V16. 10. \/ 19:00PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Na inaugura\u010dnom koncerte 9. Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v Pre\u0161ove v r\u00e1mci hudobn\u00e9ho festivalu Pre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 sa predstav\u00ed Podkarpatsk\u00e9 akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto Ambitus V. Po\u013esk\u00e9 hudobn\u00e9 teleso vzniklo v roku 2005 z iniciat\u00edvy pracovn\u00edkov In\u0161tit\u00fatu hudby Rzeszowskej univerzity profesorov Miros\u0142awa Dymona a Paw\u0142a Palucha, ktor\u00ed p\u00f4sobia aj ako umeleck\u00ed ved\u00faci s\u00faboru, pri\u010dom rozv\u00edjaj\u00fa a aran\u017euj\u00fa skladby, ktor\u00e9 kvinteto interpretuje. \u010eal\u0161\u00edmi \u010dlenmi s\u00faboru s\u00fa Tomasz Blicharz, absolvent Hudobnej akad\u00e9mie v Katoviciach, a Micha\u0142 Stefanik a Mariusz Siu\u015bta, ktor\u00ed s\u00fa absolventmi Rzeszowskej univerzity. Ich reperto\u00e1r zah\u0155\u0148a p\u00f4vodn\u00e9 skladby nap\u00edsan\u00e9 pre akorde\u00f3nov\u00e9 kvinteto aj transkripcie zhotoven\u00e9 \u010dlenmi s\u00faboru. Kvinteto nahr\u00e1valo pre TVP3 a Radio Rzesz\u00f3w a s ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom koncertovalo v Nemecku, Ma\u010farsku a na Slovensku.\nPROGRAM NA PRE\u0160OVSKEJ UNIVERZITE V PRE\u0160OVE\nIn\u0161tit\u00fat stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed, Filozofick\u00e1 fakulta PU v Pre\u0161ove, Ul. 17. novembra 1Podujatia pod z\u00e1\u0161titou dekanky FF PU v Pre\u0161ove prof. Be\u00e1ty Balogovej\n20 rokov Po\u013eska v E\u00da16. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 91Predn\u00e1\u0161ka ved\u00faceho diplomatickej misie Ve\u013evyslanectva Po\u013eskej republiky v Bratislave Piotra Samereka s diskusiou so \u0161tudentmi Filozofickej fakulty Pre\u0161ovskej univerzity na t\u00e9mu 20 rokov Po\u013eska v Eur\u00f3pskej \u00fanii, ktor\u00e1 otvor\u00ed program Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed na Pre\u0161ovskej univerzite.\nVyhnanci z vlastnej v\u00f4le16. 10. \/ 11:00, foyer V\u0160A pri m. \u010d. 94\u010co maj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 Witold Gombrowicz, Czes\u0142aw Mi\u0142osz, Marek H\u0142asko, Melchior Wa\u0144kowicz a Kazimierz Wierzy\u0144ski? Ka\u017ed\u00fd z nich bol \u201evyhnancom z\u00a0vlastnej v\u00f4le\u201c a patr\u00ed medzi liter\u00e1rnych patr\u00f3nov roku 2024. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti vznikla na objedn\u00e1vku Ministerstva zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed Po\u013eskej republiky panelov\u00e1 v\u00fdstava, ktorej cie\u013eom je popularizova\u0165 osobnosti piatich spisovate\u013eov a b\u00e1snikov na z\u00e1klade kni\u017eni\u010dn\u00fdch a\u00a0m\u00fazejn\u00fdch zbierok N\u00e1rodnej kni\u017enice Ossolineum. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 8. novembra.\nHranice jazyka, hranice identity22. 10. \/ 15:55, FF PU, m. \u010d. 89O poetike tvorby W. Gombrowicza, Cz. Mi\u0142osza, M. Wa\u0144kowicza, K. Wierzy\u0144sk\u00e9ho a M. H\u0142aska bude hovori\u0165 na predn\u00e1\u0161ke Hranice jazyka, hranice identity pracovn\u00edk In\u0161tit\u00fatu stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed doc. Marek Mitka, a po predn\u00e1\u0161ke bude nasledova\u0165 diskusia so \u0161tudentmi. Predn\u00e1\u0161ka nadv\u00e4zuje na v\u00fdstavu Vyhnanci z vlastnej v\u00f4le dostupn\u00fa na fakulte.\nBeseda s redaktormi a autormi liter\u00e1rneho \u010dasopisu Fraza 23. 10. \/ 9:45, Centr\u00e1lna \u0161tudov\u0148a Univerzitnej kni\u017enice PUSt\u00e1lou s\u00fa\u010das\u0165ou univerzitn\u00e9ho programu Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v Pre\u0161ove je \u00fa\u010das\u0165 po\u013esk\u00fdch akademikov a liter\u00e1tov. Tento rok je pre \u0161tudentov a z\u00e1ujemcov pripraven\u00e1 beseda s redaktormi a autormi liter\u00e1rneho \u010dasopisu Fraza s \u00fa\u010das\u0165ou prof. dr hab. Janusza Pastersk\u00e9ho, dr hab. Jana Wolsk\u00e9ho a Jana Tulika. Po besede predstav\u00ed v\u00fdstavu  Zn\u00e1me a nezn\u00e1me. Po\u013esk\u00e9 emigra\u010dn\u00e9 spisovate\u013eky 1939 \u2013 1989 prof. dr hab. Jolanta Pasterska. Podujat\u00edm bude sprev\u00e1dza\u0165 prof. Peter K\u00e1\u0161a.\nKoncepcia Po\u013esko-slovensk\u00e9ho slovn\u00edka29. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 234O koncepcii Po\u013esko-slovensk\u00e9ho slovn\u00edka bude hovori\u0165 na predn\u00e1\u0161ke riadite\u013eka In\u0161tit\u00fatu stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed prof. Marta Vojtekov\u00e1, a po predn\u00e1\u0161ke bude nasledova\u0165 diskusia so \u0161tudentmi.\nStuden\u00e1 vojna5. 11. \/ 15:55, FF PU, m. \u010d. 386Projekcia filmu Studen\u00e1 vojna (re\u017e. P. Pawlikowski, 2018, 88 min.) s \u00favodnou predn\u00e1\u0161kou prof. Petra K\u00e1\u0161u. V obdob\u00ed budovania stalinsk\u00e9ho Po\u013eska, ale tie\u017e modernej Eur\u00f3py sa odohr\u00e1va pr\u00edbeh ve\u013ekej osudovej l\u00e1sky \u2013 spev\u00e1\u010dky Zuly a skladate\u013ea Wiktora. Nedok\u00e1\u017eu spolu by\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 sa neuverite\u013ene pri\u0165ahuj\u00fa a nevedia by\u0165 ani od seba. V kulis\u00e1ch Var\u0161avy, Berl\u00edna a Par\u00ed\u017ea znie jazzov\u00e1 a folkl\u00f3rna hudba a Zula s Wiktorom rozohr\u00e1vaj\u00fa n\u00e1dhern\u00fa, ale trpk\u00fa baladu, svoju vlastn\u00fa studen\u00fa vojnu.\nV\u00ddSTAVY\nPo\u013esko: 20 rokov vyu\u017eit\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed16. 10. \/ 14:00Foyer \u00daradu Pre\u0161ovsk\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, N\u00e1mestie mieru 2S\u00fa\u010dasn\u00e9 Po\u013esko je zas\u013e\u00fabenou krajinou modernej architekt\u00fary. Nov\u00e9 budovy a verejn\u00e9 priestranstv\u00e1 zmenili tv\u00e1r po\u013esk\u00fdch miest. Nejde pritom iba o korpor\u00e1tnu \u010di s\u00fakromn\u00fa architekt\u00faru, ale predov\u0161etk\u00fdm o t\u00fa verejn\u00fa. N\u00e1jdeme medzi nimi ve\u013ek\u00e9 infra\u0161trukt\u00farne projekty \u2013 dia\u013enice, letisk\u00e1, \u017eelezni\u010dn\u00e9 stanice, v\u010faka ktor\u00fdm je \u010doraz jednoduch\u0161ie do Po\u013eska i po Po\u013esku cestova\u0165. Ale taktie\u017e \u2013 a to najm\u00e4 \u2013 \u201einfra\u0161trukt\u00faru pre ducha\u201c, teda m\u00faze\u00e1, koncertn\u00e9 s\u00e1ly, kult\u00farne a kongresov\u00e9 centr\u00e1, v\u010faka ktor\u00fdm sa turisti m\u00f4\u017eu obozn\u00e1mi\u0165 s po\u013eskou\u00a0 kult\u00farou a hist\u00f3riou. V\u010faka v\u00fdstave Po\u013esko: 20 rokov vyu\u017eit\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed m\u00f4\u017eete obdivova\u0165 architekt\u00faru tak\u00fdch budov ako M\u00fazeum hist\u00f3rie po\u013esk\u00fdch \u017didov POLIN vo Var\u0161ave, Filharm\u00f3nia v \u0160tet\u00edne, Sliezske m\u00fazeum v Katoviciach, Hlavn\u00e1 stanica v Lod\u017ei, Malopo\u013esk\u00e1 z\u00e1hrada umenia v Krakove a mnoho \u010fal\u0161\u00edch! V\u00fdstava potrv\u00e1 do 16. novembra.\nFILMOV\u00dd FESTIVAL POCITY\npocityfilm.sk\nKos (Kos), r. Pawe\u0142 Ma\u015blona, 2023, 124 min12. 10. \/ 21:00 \/ Cinemax Novum, N\u00e1mestie legion\u00e1rov 1Jar 1794, Po\u013esko sa zmieta v nepokojoch. Do krajiny sa vracia gener\u00e1l Tadeusz \u201eKos\u201c Ko\u015bciuszko a pl\u00e1nuje zmobilizova\u0165 po\u013esk\u00fa \u0161\u013eachtu a ro\u013en\u00edkov, aby vyvolali povstanie proti Rusom. Sprev\u00e1dza ho jeho vern\u00fd priate\u013e a b\u00fdval\u00fd otrok Domingo. Ko\u015bciuszka prenasleduje bezoh\u013eadn\u00fd kapit\u00e1n ruskej kaval\u00e9rie Dunin, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed gener\u00e1la zaja\u0165 sk\u00f4r, ako vyvol\u00e1 n\u00e1rodn\u00e9 povstanie.\nSedliaci (Ch\u0142opi), r. DK Welchman, Hugh Welchman, 2023, 114 min13. 10. \/ 14:30 \/ Krajsk\u00e1 gal\u00e9ria v Pre\u0161ove, Hlavn\u00e1 2896Po celosvetovom \u00faspechu filmu S l\u00e1skou Vincent sa re\u017eis\u00e9rska dvojica DK Welchman a Hugh Welchman zamerala na jedno z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch diel po\u013eskej literat\u00fary \u2013 na Sedliakov. W. S. Reymont z\u00edskal za tento rom\u00e1n Nobelovu cenu. \u00dastrednou postavou pr\u00edbehu je kr\u00e1sna Jagna, chudobn\u00e9 diev\u010da, do ktor\u00e9ho sa zamiluje star\u00fd a bohat\u00fd sedliak Boryna. Napriek n\u00e1mietkam svojej rodiny sa s \u0148ou o\u017een\u00ed. Jagna v\u0161ak stoj\u00ed pred rozhodnut\u00edm, \u010di je pre \u0148u d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed spokojn\u00fd \u017eivot, alebo l\u00e1ska k Antekovi, synovi sedliaka Borynu. Nane\u0161\u0165astie sa v krajine trad\u00edci\u00ed l\u00e1ske prednos\u0165 ned\u00e1va.\nHranica (Zielona granica), r. Agnieszka Holland, 2023, 152 min15. 10. \/ 17:30 \/ Cinemax Novum, N\u00e1mestie legion\u00e1rov 1Psychologi\u010dka Julia sa po pres\u0165ahovan\u00ed do Suwalsk\u00e9ho kraja nechcene st\u00e1va svedky\u0148ou a \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dkou dramatick\u00fdch udalost\u00ed na po\u013esko-bieloruskej hranici. Rozhodne sa vzda\u0165 svojho pohodln\u00e9ho \u017eivota a prid\u00e1 sa ku skupine aktivistov, ktor\u00ed pom\u00e1haj\u00fa ute\u010dencom. V tom istom \u010dase je s\u00fdrska rodina utekaj\u00faca pred ob\u010dianskou vojnou spolu s u\u010dite\u013ekou z Afganistanu, ktor\u00e1 ich sprev\u00e1dza, podveden\u00e1 Bielorusmi a n\u00e1sil\u00edm prevezen\u00e1 do ute\u010deneck\u00e9ho t\u00e1bora ne\u010faleko hran\u00edc s Po\u013eskom. V snahe utiec\u0165 sa vyd\u00e1vaj\u00fa na z\u00fafal\u00fa a nebezpe\u010dn\u00fa cestu nezn\u00e1mym a nepriate\u013esk\u00fdm \u00fazem\u00edm.\nUMELECK\u00dd PROGRAM V DIVADLE VIOLA\nDivadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2, Pre\u0161ov\nPocta Witoldovi Lutos\u0142awsk\u00e9mu5. 10. \/ 18:00Koncertn\u00e1 pocta v\u00fdznamn\u00e9mu po\u013esk\u00e9mu skladate\u013eovi Witoldovi Lutos\u0142awsk\u00e9mu (1913 \u2013 1994). Znie\u0165 bude PARTITA pre husle a klav\u00edr z roku 1984. \u010eal\u0161\u00ed program koncertu bude zostaven\u00fd v\u00fdhradne z po\u013eskej hudby pre husle a klav\u00edr: Hanna Kulenty: A Fourth Circle (1994), Krzysztof Meyer: Misterioso Op. 83 (1994), Aleksander Tansman: Fantaisie (1963). Dramaturgiu koncertu pripravili znalci kvalitnej hudby, v\u00fdnimo\u010dn\u00ed interpreti \u2013 huslista Milan Pa\u013ea a klaviristka Katar\u00edna Pa\u013eov\u00e1, ktor\u00ed prich\u00e1dzaj\u00fa do Divadla VIOLA u\u017e pravidelne, v\u017edy s osobit\u00fdm a interpreta\u010dne n\u00e1ro\u010dn\u00fdm hudobn\u00fdm programom.\nTatarsk\u00e9 t\u00fa\u017eby10. 10. \/ 17:00Autorky dokumentu Tatarsk\u00e9 touhy (2013) Krystyna Krauze a Petra Le\u017e\u00e1kov\u00e1 sa \u00faplnou n\u00e1hodou zozn\u00e1mili v meste Krym s riadite\u013ekou M\u00fazea krymsko-tat\u00e1rskej kult\u00fary, pani Rajmji, prostredn\u00edctvom ktorej odkr\u00fdvaj\u00fa osud n\u00e1roda krymsk\u00fdch Tat\u00e1rov na Kryme. Leitmot\u00edvom dokument\u00e1rneho filmu je prav\u00e1 tatarsk\u00e1 svadba, ktor\u00e1 sa sklad\u00e1 z nieko\u013ek\u00fdch obradov. Medzi nimi sa zoznamujeme s obyvate\u013emi Star\u00e9ho Krymu aj s hist\u00f3riou ich \u017eivota na polostrove. Hos\u0165om ve\u010dera bude \u010desk\u00e1 re\u017eis\u00e9rka po\u013esk\u00e9ho p\u00f4vodu Krystyna Krauze, ve\u010derom sprev\u00e1dza So\u0148a Paril\u00e1kov\u00e1.\nPocta Ignacymu Janovi Paderewsk\u00e9mu20. 10. \/ 18:00Len m\u00e1loktor\u00fd hudobn\u00fd skladate\u013e zast\u00e1val v \u017eivote vysok\u00e9 \u0161t\u00e1tne a politick\u00e9 funkcie. Ignacy Jan Paderewski bol po 1. svetovej vojne po\u013esk\u00fdm premi\u00e9rom a ministrom zahrani\u010dn\u00fdch vec\u00ed. Podp\u00edsal za Po\u013esko Versaillsk\u00fa mierov\u00fa zmluvu a na za\u010diatku 2. svetovej vojny bol predsedom exilovej Po\u013eskej n\u00e1rodnej rady. Interpretoval diela Johanna Sebastiana Bacha, Frederyka Chopina \u010di Franza Liszta a vysl\u00fa\u017eil si ve\u013ek\u00fd obdiv publika \u2013 naz\u00fdvali ho kr\u00e1\u013eom klaviristov, \u010di \u010darodejn\u00edkom kl\u00e1ves. Hudobn\u00fa poctu tomuto v\u00fdznamn\u00e9mu po\u013esk\u00e9mu hudobn\u00edkovi a \u0161t\u00e1tnikovi zlo\u017eia na koncerte X\u00e9nia Jarov\u00e1 (klav\u00edr) a Hana Muchov\u00e1 (klav\u00edr).\nPocta Jacekovi Kaczmarsk\u00e9mu15. 11. \/ 18:00Tento rok si pripom\u00edname 20. v\u00fdro\u010die \u00famrtia Jaceka Kaczmarsk\u00e9ho, jedn\u00e9ho z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch umelcov v hist\u00f3rii po\u013eskej piesne. Kaczmarsk\u00e9ho po\u00e9zia je bohatou kni\u017enicou t\u00e9m a obsahov, ktor\u00fdch interpret\u00e1ciu na koncerte Kaczmarski. 20 rokov ticha prinesie po\u013esk\u00fd spev\u00e1k a gitarista Kuba Blokesz. Ten okrem piesn\u00ed predstav\u00ed aj kr\u00e1tke pr\u00edbehy o \u017eivote autora, ako aj \u00favody do kontextu jednotliv\u00fdch piesn\u00ed s arch\u00edvnymi fotografiami a ma\u013ebami, ktor\u00e9 boli \u010dast\u00fdm n\u00e1metom Kaczmarsk\u00e9ho tvorby."},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2024\/10\/02\/czesc-presov-9-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Cze\u015b\u0107, Pre\u0161ov! 9. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/","name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","description":"Instytuty Polskie","potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}"},"query-input":"required name=search_term_string"}],"inLanguage":"pl-PL"},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720","name":"kyselm","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","caption":"kyselm"},"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7811"}],"collection":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/users\/116"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7811"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7811\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7950,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7811\/revisions\/7950"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media\/7858"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7811"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7811"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7811"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}