{"id":8899,"date":"2025-10-06T15:11:35","date_gmt":"2025-10-06T13:11:35","guid":{"rendered":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?p=8899"},"modified":"2025-11-11T23:39:40","modified_gmt":"2025-11-11T22:39:40","slug":"czesc-presov-10-polske-dni-v-presove","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/","title":{"rendered":"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE"},"content":{"rendered":"\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>HUDOBN\u00dd PROGRAM<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p><strong>Pre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 Ma\u0142gorzata Mokrus<\/strong><br><strong>14. 10. \/ 19:00<\/strong><br><strong>PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50<\/strong><br>Ma\u0142gorzata Anna Mokrus je po\u013esk\u00e1 klaviristka a laure\u00e1tka prest\u00ed\u017enych medzin\u00e1rodn\u00fdch ocenen\u00ed z n\u00e1rodn\u00fdch a medzin\u00e1rodn\u00fdch klav\u00edrnych a komorn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a\u00a0festivalov. Na koncerte inauguruj\u00facom 10. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove sa z\u00e1rove\u0148 predstav\u00ed ako v\u00ed\u0165azka Ceny riadite\u013ea Po\u013esk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Bratislave z Medzin\u00e1rodn\u00e9ho klav\u00edrneho f\u00f3ra Bieszczady bez hran\u00edc v Sanoku. Jej reperto\u00e1r sp\u00e1ja hudbu skladate\u013eov strednej Eur\u00f3py (Fryderyk Chopin, Leo\u0161 Jan\u00e1\u010dek, B\u00e9la Bart\u00f3k, Karol Szymanowski), s\u00fa\u010dasn\u00fa tvorbu aj premi\u00e9ry komorn\u00fdch diel a v\u017edy prin\u00e1\u0161a osobit\u00fd umeleck\u00fd poh\u013ead sp\u00e1jaj\u00faci hudbu a vizu\u00e1lnu imagin\u00e1ciu.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Jazz Pre\u0161ov: Adam Czerwi\u0144ski Organic Generation<\/strong><br><strong>23. 10. \/ 19:30<\/strong><br><strong>PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50<\/strong><br>Organic Generation je energick\u00e9 po\u013esk\u00e9 trio, ktor\u00e9 na festivale predstav\u00ed rovnomenn\u00fd album. Ich hudba je origin\u00e1lnou zmesou autorsk\u00fdch kompoz\u00edci\u00ed a nieko\u013ek\u00fdch jazzov\u00fdch \u0161tandardov. Na bicie hr\u00e1 <strong>Adam Czerwi\u0144ski<\/strong>, jeden z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch buben\u00edkov po\u013eskej jazzovej sc\u00e9ny, skladate\u013e, aran\u017e\u00e9r a\u00a0producent, ktor\u00fd po\u010das svojej kari\u00e9ry hral a nahr\u00e1val s mnoh\u00fdmi svetov\u00fdmi osobnos\u0165ami. Na gitare zahr\u00e1 <strong>Marcin W\u0105do\u0142owski<\/strong> a\u00a0na hammondovom organe <strong>Kajetan Galas<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Od Chopina k Szymanowsk\u00e9mu<\/strong><br><strong>26. 10. \/ 18:00<\/strong><br><strong>Divadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2<\/strong><br>Ve\u010der s hudbou Fryderyka Chopina a \u010fal\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch skladate\u013eov v podan\u00ed slovenskej klaviristky <strong>Lenky Poll\u00e1kovej<\/strong> prinesie v\u00fdber z Chopinov\u00fdch Prel\u00fadi\u00ed op. 28, Prel\u00fadium As dur, Prel\u00fadium cis mol op. 45, ako aj skladby Zygmunta Noskowsk\u00e9ho a Karola Szymanowsk\u00e9ho. Koncert v komornej atmosf\u00e9re Divadla Viola v Pre\u0161ove nadv\u00e4zuje na XIX. Medzin\u00e1rodn\u00fa klav\u00edrnu s\u00fa\u0165a\u017e Fryderyka Chopina vo Var\u0161ave a je pozvan\u00edm objavi\u0165 bohatstvo po\u013eskej hudobnej kult\u00fary v \u0161ir\u0161om kontexte stredoeur\u00f3pskeho kult\u00farneho dial\u00f3gu.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Hommage \u00e1 Roman Berger<\/strong><br><strong>13. 11. \/ 18:00<\/strong><br><strong>Divadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2<\/strong><br>Koncert venovan\u00fd pamiatke v\u00fdznamn\u00e9ho skladate\u013ea, klaviristu, esejistu a myslite\u013ea <strong>Romana Bergera<\/strong> (1930 \u2013 2020), ktor\u00fd sa narodil v po\u013esko-nemeckej rodine v Cieszyne a v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota p\u00f4sobil v Bratislave. Roman Berger bol jednou z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch umeleck\u00fdch osobnost\u00ed strednej Eur\u00f3py 20. storo\u010dia \u2013 vo svojej tvorbe sp\u00e1jal po\u013esk\u00e9, slovensk\u00e9, nemeck\u00e9 i univerz\u00e1lne dedi\u010dstvo a neust\u00e1le zd\u00f4raz\u0148oval humanistick\u00e9 hodnoty, etiku a zodpovednos\u0165 umelca. V r\u00e1mci 10. ro\u010dn\u00edka Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v Pre\u0161ove zaznej\u00fa jeho skladby v interpret\u00e1cii <strong>X\u00e9nie Jarovej<\/strong> (klav\u00edr), podujatie bude moderova\u0165 <strong>So\u0148a Paril\u00e1kov\u00e1<\/strong>. Hos\u0165ami ve\u010dera bud\u00fa pr\u00edbuzn\u00ed skladate\u013ea \u2013 <strong>J\u00e1n Berger<\/strong> a <strong>X\u00e9nia Bergerov\u00e1<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>PROGRAM NA PRE\u0160OVSKEJ UNIVERZITE V PRE\u0160OVE<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p><em>In\u0161tit\u00fat stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed, Filozofick\u00e1 fakulta PU v Pre\u0161ove, Ul. 17. novembra 1<br>Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teologick\u00e1 fakulta PU v\u00a0Pre\u0161ove, Ulica biskupa Gojdi\u010da 2<\/em><br><em>Podujatia pod z\u00e1\u0161titou dekanky FF PU v Pre\u0161ove prof.\u00a0<strong>Be\u00e1ty Balogovej<\/strong><\/em><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Po\u013esko a\u00a0s\u00fa\u010dasn\u00e9 geopolitick\u00e9 v\u00fdzvy<\/strong><br><strong>14. 10. \/ 10:00, GTF PU, Aula<\/strong><br>Predn\u00e1\u0161ka ved\u00faceho diplomatickej misie Po\u013eskej republiky v Bratislave <strong>Piotra Samereka<\/strong>, ktor\u00e1 sa bude kona\u0165 na Gr\u00e9ckokatol\u00edckej teologickej fakulte, pribl\u00ed\u017ei aktu\u00e1lne geopolitick\u00e9 v\u00fdzvy, ktor\u00fdm dnes \u010del\u00ed Po\u013esko.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Premietanie filmu Chlieb a\u00a0so\u013e (Chleb i\u00a0s\u00f3l, re\u017e. Damian Kocur, 2022)<\/strong> <strong>s \u00favodnou predn\u00e1\u0161kou<\/strong><br><strong>20. 10. \/ 18:25, FF PU, m. \u010d. 234<\/strong><br>Oce\u0148ovan\u00e1 po\u013esk\u00e1 sn\u00edmka ukazuje genera\u010dn\u00fd konflikt a nap\u00e4tia v malom meste. \u00davodn\u00e9 slovo a kontext filmu uvedie prof. <strong>Peter K\u00e1\u0161a<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Dva konce sveta: prekladate\u013esk\u00e9 peripetie v rom\u00e1ne Antoniho S\u0142onimsk\u00e9ho<\/strong><br><strong>22. 10. \/ 8:00, FF PU, m. \u010d. 234<\/strong><br>Prekladate\u013esk\u00fd workshop doc. <strong>Mareka Mitku<\/strong> pon\u00fakne poh\u013ead do z\u00e1kulisia pr\u00e1ce s liter\u00e1rnym textom a v\u00fdziev, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a umeleck\u00fd preklad.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Predn\u00e1\u0161ka Najkraj\u0161ie miesta severn\u00e9ho Po\u013eska<\/strong><br><strong>27. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 234<\/strong><br>Predn\u00e1\u0161ka Dr. <strong>Antona Foga\u0161a<\/strong> zavedie posluch\u00e1\u010dov do p\u00f4sobiv\u00fdch krajinn\u00fdch scen\u00e9ri\u00ed, historick\u00fdch miest a pr\u00edrodn\u00fdch kr\u00e1s severn\u00e9ho Po\u013eska.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Adam Robi\u0144ski: K\u00fd\u010dery. Potulky po Bie\u0161\u010dadoch a\u00a0Polonin\u00e1ch<\/strong><br><strong>5. 11. \/ 15:00, GTF PU, Aula<\/strong><br>Za siedmimi horami a siedmimi dolinami, na hranici Po\u013eska, Slovenska a Ukrajiny, le\u017e\u00ed jeden nezvy\u010dajn\u00fd svet, skuto\u010dn\u00e1 stredoeur\u00f3pska Patag\u00f3nia. Bie\u0161\u010dady a Poloniny, krajina vydedencov i hrd\u00fdch \u013eud\u00ed, krajina vlkov a medve\u010fov, ale aj ob\u013e\u00faben\u00fd cie\u013e mnoh\u00fdch turistov. Teraz ju m\u00f4\u017eete spozna\u0165 aj vy v\u010faka slovensk\u00e9mu prekladu knihy po\u013esk\u00e9ho autora <strong>Adama Robi\u0144sk\u00e9ho <\/strong>(vyd. Absynt, 2025, prel. J\u00e1n P\u00fa\u010dek).<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>V\u00ddSTAVY<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p><strong>Kreslen\u00fd humor v\u00a0tvorbe Jaceka Fr\u0105ckiewicza<\/strong><br><strong>13. 10. \/ 18:00<\/strong><br><strong>Centrum nez\u00e1vislej kult\u00fary \u010cierny most,<\/strong> <strong>Masarykova 18A<\/strong><br>V Pre\u0161ove predstav\u00ed v\u00fdstavu satirick\u00fdch kresieb <strong>Jacek Fr\u0105ckiewicz<\/strong>, po\u013esk\u00fd maliar, grafik a ilustr\u00e1tor, absolvent Fakulty umen\u00ed v \u010censtochovej (dnes Akad\u00e9mia Jana D\u0142ugosza). Z\u00fa\u010dastnil sa na viac ne\u017e tis\u00edcke kolekt\u00edvnych v\u00fdstav ma\u013eby, grafiky, ilustr\u00e1cie a satirickej kresby po celom svete a pripravil vy\u0161e 130 samostatn\u00fdch v\u00fdstav v Po\u013esku i zahrani\u010d\u00ed. Je dr\u017eite\u013eom vy\u0161e stovky ocenen\u00ed a vyznamenan\u00ed doma i v zahrani\u010d\u00ed. Humor a satira v jeho podan\u00ed dok\u00e1\u017eu by\u0165 hrav\u00e9 a z\u00e1bavn\u00e9, no z\u00e1rove\u0148 nes\u00fa prvky reflexie a jemnej ir\u00f3nie. Jeho pr\u00e1ce vy\u0161li v prest\u00ed\u017enych po\u013esk\u00fdch i zahrani\u010dn\u00fdch \u010dasopisoch a umeleck\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch. V\u00fdstava potrv\u00e1 do <strong>16. novembra<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Najkraj\u0161ie turistick\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trasy v Po\u013esku a na Slovensku<\/strong><br><strong>14. 10. \/ 14:00<\/strong><br><strong>Foyer \u00daradu Pre\u0161ovsk\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, N\u00e1mestie mieru 2<\/strong><br>Uplynul\u00fd rok pripravilo Zdru\u017eenie pre propag\u00e1ciu \u0161portu, cestovn\u00e9ho ruchu a kult\u00fary Kolejarz, Spolok Slov\u00e1kov v Po\u013esku, M\u00fazeum \u0161portu a cestovn\u00e9ho ruchu vo Var\u0161ave a Stanica M\u00fazeum fotografick\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e Najkraj\u0161ie turistick\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trasy v Po\u013esku a na Slovensku. Jej cie\u013eom bolo prostredn\u00edctvom fotografi\u00ed pribl\u00ed\u017ei\u0165 a propagova\u0165 prihrani\u010dn\u00e9 regi\u00f3ny Po\u013eska a Slovenska spojen\u00e9 s cestovan\u00edm \u017eeleznicou. V apr\u00edli sa v\u00fdstava po Bratislave a \u017diline presunie do Pre\u0161ova, kde predstav\u00ed pr\u00e1ce autorov, ktor\u00ed sa zapojili do s\u00fa\u0165a\u017ee spolu s v\u00ed\u0165azn\u00fdmi dielami. V\u00fdstava potrv\u00e1 do\u00a0<strong>15. novembra<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Lucja Radwan: Speleoart<\/strong><br><strong>14. 10. \/ 16:30<\/strong><br><strong>Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28a<\/strong><br><strong>Lucja Radwan<\/strong> je po\u013esko-rak\u00faska v\u00fdtvarn\u00ed\u010dka, dc\u00e9ra maliara a soch\u00e1ra Tadeusza Radwana. V\u00fdtvarn\u00e9mu umeniu sa venuje od mladosti \u2013 najprv pod veden\u00edm otca, nesk\u00f4r u viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch umelcov vo Viedni, kam sa pres\u0165ahovala v roku 1975. Jej hlavnou technikou je akvarel, nesk\u00f4r v\u0161ak za\u010dala pracova\u0165 aj s akrylom a olejom. V cykle SpeleoArt sa in\u0161piruje jaskynn\u00fdmi a skaln\u00fdmi formami, ktor\u00e9 v jej ve\u013ekoform\u00e1tov\u00fdch ma\u013eb\u00e1ch o\u017e\u00edvaj\u00fa v symbolickej rovine a nadob\u00fadaj\u00fa metafyzick\u00fd rozmer. Pre jej tvorbu s\u00fa typick\u00e9 kontrasty svetla a tmy, nejednozna\u010dnos\u0165 tvarov a siln\u00fd zmyslov\u00fd \u00fa\u010dinok na div\u00e1ka. Autorka v\u00e4\u010d\u0161inu diel neozna\u010duje n\u00e1zvami, \u010d\u00edm d\u00e1va priestor slobodnej interpret\u00e1cii. Pre projekt v Pre\u0161ove autorka pripravila aj osobitn\u00e9 dielo venovan\u00e9 pre\u0161ovskej jaskyni <strong>Zl\u00e1 diera<\/strong>, ktor\u00e1 m\u00e1 obmedzen\u00fd pr\u00edstup pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov a ktor\u00fa autorka nav\u0161t\u00edvila v auguste 2025 po\u010das \u0161tudijn\u00e9ho pobytu organizovan\u00e9ho Mestskou gal\u00e9riou Caraffka. V\u00fdstava potrv\u00e1 do <strong>17. novembra<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Zdzislaw Tohl a J\u00e1n Mari\u00e1n Marhul\u00edk: Krajiny<\/strong><br><strong>16. 10. \/ 17:00<\/strong><br><strong>Gal\u00e9ria \u00c1trium, Flori\u00e1nova 4<\/strong><br><strong>Zdzis\u0142aw Tohl<\/strong> je s\u00fa\u010dasn\u00fd po\u013esk\u00fd soch\u00e1r, medail\u00e9r a maliar. Od roku 1983 vedie Gal\u00e9riu Dw\u00f3r Karwacjan\u00f3w v Gorliciach, ktor\u00e1 sa pod jeho veden\u00edm stala v\u00fdznamn\u00fdm centrom po\u013eskej kult\u00fary. Je laure\u00e1tom bronzov\u00e9ho a zlat\u00e9ho kr\u00ed\u017ea za z\u00e1sluhy Po\u013eskej republiky. V jeho tvorbe sa prel\u00edna soch\u00e1rska a maliarska sk\u00fasenos\u0165 \u2013 krajiny a architektonick\u00e9 mot\u00edvy sprac\u00fava s jemnos\u0165ou farieb, zmyslom pre priestor a charakteristickou harm\u00f3niou. Na spolo\u010dnej v\u00fdstave so slovensk\u00fdm v\u00fdtvarn\u00edkom <strong>J\u00e1nom Mari\u00e1nom Marhul\u00edkom<\/strong> predstavia v\u00fdber diel, ktor\u00e9 ukazuj\u00fa r\u00f4znorod\u00e9 podoby krajinn\u00fdch mot\u00edvov Po\u013eska a Slovenska. V\u00fdstava potrv\u00e1 do <strong>1. decembra<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n<hr class=\"wp-block-separator has-alpha-channel-opacity\" \/>\n\n\n\n<h2 class=\"wp-block-heading has-text-align-center\"><strong>FILMOV\u00dd PROGRAM<\/strong><\/h2>\n\n\n\n<p class=\"has-text-align-center\"><strong>Filmov\u00fd festival POCITY<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p><strong>Franz<\/strong> (2025, re\u017e. Agnieszka Holland)<br><strong>11. 10. \/ 16:00 \/ Cinemax Novum<\/strong><br>Biografick\u00e9 dielo mapuje \u017eivot Franza Kafku od jeho dospievania v Prahe a\u017e po pred\u010dasn\u00fa smr\u0165 v roku 1924. Film mal svetov\u00fa premi\u00e9ru v septembri 2025 a bol nominovan\u00fd na Oscara v kateg\u00f3rii najlep\u0161\u00ed medzin\u00e1rodn\u00fd film.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>To nie je m\u00f4j film<\/strong> (To nie jest m\u00f3j film, 2024, re\u017e. Maria Zb\u0105ska)<br><strong>13. 10. \/ 19:00 \/ Cinemax Novum<\/strong><br>Man\u017eelstvo Janka a Wandy sa ocitlo v kr\u00edze. Ona sa ju sna\u017e\u00ed analyzova\u0165 a pochopi\u0165, \u010do sa deje, on to nepotrebuje a re\u010di o nich dvoch mu lez\u00fa na nervy. Ona len chce, aby bol na \u0148u aspo\u0148 tak\u00fd mil\u00fd ako na serv\u00edrku v bare. Radia sa, kto by mal na \u010das od\u00eds\u0165, aby do\u0161lo k zmene perspekt\u00edvy. Zbalia si preto to najnutnej\u0161ie a vydaj\u00fa sa na 400 km dlh\u00fa cestu pozd\u013a\u017e pobre\u017eia zimn\u00e9ho Baltsk\u00e9ho mora. Ak ju nezvl\u00e1dnu, roz\u00eddu sa.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Kr\u00e1tkometr\u00e1\u017ene filmy \u0161tudentov Var\u0161avskej filmovej \u0161koly<\/strong><br><strong>13. 10. \/ 19:30 \/ Wave \u2013 centrum nez\u00e1vislej kult\u00fary<\/strong><br>Relat\u00edvne mlad\u00e1 Var\u0161avsk\u00e1 filmov\u00e1 \u0161kola patr\u00ed medzi v\u00fdznamn\u00e9 filmov\u00e9 in\u0161tit\u00facie v Po\u013esku a vychovala re\u017eis\u00e9rov a scen\u00e1ristov, ktor\u00ed z\u00edskali uznanie na dom\u00e1cich aj medzin\u00e1rodn\u00fdch festivaloch. V spolupr\u00e1ci s touto \u0161kolou prin\u00e1\u0161ame v\u00fdber kr\u00e1tkych filmov, ktor\u00e9 reflektuj\u00fa t\u00e9my dne\u0161nej mladej tvorivej gener\u00e1cie.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>\u013dudia<\/strong> (Ludzie, 2024, re\u017e. Maciej \u015alesicki, Filip Hillesland)<br><strong>14. 10. \/ 16:30 \/ Cinemax Novum<\/strong><br>P\u00e4\u0165 \u017eien, ktor\u00e9 spojila vojna na Ukrajine \u2013 nevidiace diev\u010da, lek\u00e1rka stojaca pred mor\u00e1lnou dilemou, t\u00edned\u017eerka sna\u017eiaca sa zachr\u00e1ni\u0165 svoju sestru a matka h\u013eadaj\u00faca syna na fronte. Film pon\u00faka desiv\u00fd obraz vojny a rusk\u00fdch okupantov, viden\u00fd o\u010dami ukrajinsk\u00fdch \u017eien, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00faten\u00e9 kona\u0165, aby zachr\u00e1nili seba a svojich bl\u00edzkych, ke\u010f vojna zasiahne do ich \u017eivotov. Ich osudy sa prel\u00ednaj\u00fa v surovom a emot\u00edvnom portr\u00e9te vojny, ktor\u00e1 men\u00ed oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed na hrdinov. Sn\u00edmka \u013dudia nadv\u00e4zuje na trad\u00edciu vojnov\u00fdch filmov a pod\u00e1va fragment\u00e1rny, no siln\u00fd obraz vojny ako priestoru absol\u00fatnej straty \u013eudskosti.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Dino Diplodok<\/strong><br><strong>15. 10. \/ 8:30, 10:15<\/strong> \/ <strong>PKO \u010cierny Orol<\/strong><br>Po\u013esko-\u010desko-slovensk\u00e1 koprodukcia zalo\u017een\u00e1 na zn\u00e1mom komikse Tadeusza Baranowsk\u00e9ho. Mal\u00fd dinosaurus Diplodok sn\u00edva o ve\u013ekom dobrodru\u017estve, no zis\u0165uje, \u017ee \u017eije v komiksovom svete svojho tvorcu Tade\u00e1\u0161a. Ke\u010f jeho rodi\u010dia z\u00e1hadne zmizn\u00fa, Diplodok sa teleportuje do in\u00fdch komiksov, stret\u00e1va \u010darodejn\u00edka H\u00f3kusa Pokusa, profesora Nerv\u00f3znika a jeho asistentku Entomol\u00f3giu. Spolo\u010dne pre\u017e\u00edvaj\u00fa \u00fa\u017easn\u00e9 dobrodru\u017estv\u00e1 pln\u00e9 fantastick\u00fdch bytost\u00ed a miest, pri\u010dom zis\u0165uj\u00fa, \u017ee na z\u00e1chranu musia najprv veri\u0165 sami sebe. Hrav\u00e1 a vtipn\u00e1 animovan\u00e1 kom\u00e9dia pre deti aj dospel\u00fdch pon\u00faka z\u00e1bavu aj hodnotn\u00e9 posolstvo o priate\u013estve, odvahe a pomoci druh\u00fdm. Projekcie s\u00fa ur\u010den\u00e9 pre \u017eiakov z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l v\u00a0Pre\u0161ove.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>HUDOBN\u00dd PROGRAM Pre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 Ma\u0142gorzata Mokrus14. 10. \/ 19:00PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Ma\u0142gorzata Anna Mokrus je po\u013esk\u00e1 klaviristka a laure\u00e1tka prest\u00ed\u017enych medzin\u00e1rodn\u00fdch ocenen\u00ed z n\u00e1rodn\u00fdch a medzin\u00e1rodn\u00fdch klav\u00edrnych a komorn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a\u00a0festivalov. Na koncerte inauguruj\u00facom 10. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove sa z\u00e1rove\u0148 predstav\u00ed ako v\u00ed\u0165azka Ceny riadite\u013ea Po\u013esk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Bratislave z Medzin\u00e1rodn\u00e9ho klav\u00edrneho f\u00f3ra [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":116,"featured_media":8905,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[36,38,40,184,44],"tags":[],"class_list":["post-8899","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-film","category-hudba","category-literatura","category-verejne-diskusie","category-vystavy"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v24.6 - https:\/\/yoast.com\/wordpress\/plugins\/seo\/ -->\n<title>CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE - Instytut Polski w Bratys\u0142awie<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"pl_PL\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE - Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"HUDOBN\u00dd PROGRAM Pre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 Ma\u0142gorzata Mokrus14. 10. \/ 19:00PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Ma\u0142gorzata Anna Mokrus je po\u013esk\u00e1 klaviristka a laure\u00e1tka prest\u00ed\u017enych medzin\u00e1rodn\u00fdch ocenen\u00ed z n\u00e1rodn\u00fdch a medzin\u00e1rodn\u00fdch klav\u00edrnych a komorn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a\u00a0festivalov. Na koncerte inauguruj\u00facom 10. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove sa z\u00e1rove\u0148 predstav\u00ed ako v\u00ed\u0165azka Ceny riadite\u013ea Po\u013esk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Bratislave z Medzin\u00e1rodn\u00e9ho klav\u00edrneho f\u00f3ra [&hellip;]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2025-10-06T13:11:35+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2025-11-11T22:39:40+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"2560\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"1822\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"kyselm\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Napisane przez\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"kyselm\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Szacowany czas czytania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"10 minut\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"event\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/\",\"name\":\"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#primaryimage\"},\"image\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-300x213.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-1024x729.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg\"],\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg\",\"datePublished\":\"2025-10-06T13:11:35+02:00\",\"dateModified\":\"2025-11-11T22:39:40+02:00\",\"author\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\"},\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/\"]}],\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"startDate\":\"2025-10-13\",\"endDate\":\"2025-11-13\",\"eventStatus\":\"EventScheduled\",\"eventAttendanceMode\":\"OfflineEventAttendanceMode\",\"location\":{\"@type\":\"place\",\"name\":\"\",\"address\":\"\",\"geo\":{\"@type\":\"GeoCoordinates\",\"latitude\":\"\",\"longitude\":\"\"}},\"description\":\"HUDOBN\u00dd PROGRAM\\nPre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 Ma\u0142gorzata Mokrus14. 10. \/ 19:00PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Ma\u0142gorzata Anna Mokrus je po\u013esk\u00e1 klaviristka a laure\u00e1tka prest\u00ed\u017enych medzin\u00e1rodn\u00fdch ocenen\u00ed z n\u00e1rodn\u00fdch a medzin\u00e1rodn\u00fdch klav\u00edrnych a komorn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a\u00a0festivalov. Na koncerte inauguruj\u00facom 10. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove sa z\u00e1rove\u0148 predstav\u00ed ako v\u00ed\u0165azka Ceny riadite\u013ea Po\u013esk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Bratislave z Medzin\u00e1rodn\u00e9ho klav\u00edrneho f\u00f3ra Bieszczady bez hran\u00edc v Sanoku. Jej reperto\u00e1r sp\u00e1ja hudbu skladate\u013eov strednej Eur\u00f3py (Fryderyk Chopin, Leo\u0161 Jan\u00e1\u010dek, B\u00e9la Bart\u00f3k, Karol Szymanowski), s\u00fa\u010dasn\u00fa tvorbu aj premi\u00e9ry komorn\u00fdch diel a v\u017edy prin\u00e1\u0161a osobit\u00fd umeleck\u00fd poh\u013ead sp\u00e1jaj\u00faci hudbu a vizu\u00e1lnu imagin\u00e1ciu.\\nJazz Pre\u0161ov: Adam Czerwi\u0144ski Organic Generation23. 10. \/ 19:30PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Organic Generation je energick\u00e9 po\u013esk\u00e9 trio, ktor\u00e9 na festivale predstav\u00ed rovnomenn\u00fd album. Ich hudba je origin\u00e1lnou zmesou autorsk\u00fdch kompoz\u00edci\u00ed a nieko\u013ek\u00fdch jazzov\u00fdch \u0161tandardov. Na bicie hr\u00e1 Adam Czerwi\u0144ski, jeden z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch buben\u00edkov po\u013eskej jazzovej sc\u00e9ny, skladate\u013e, aran\u017e\u00e9r a\u00a0producent, ktor\u00fd po\u010das svojej kari\u00e9ry hral a nahr\u00e1val s mnoh\u00fdmi svetov\u00fdmi osobnos\u0165ami. Na gitare zahr\u00e1 Marcin W\u0105do\u0142owski a\u00a0na hammondovom organe Kajetan Galas.\\nOd Chopina k Szymanowsk\u00e9mu26. 10. \/ 18:00Divadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2Ve\u010der s hudbou Fryderyka Chopina a \u010fal\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch skladate\u013eov v podan\u00ed slovenskej klaviristky Lenky Poll\u00e1kovej prinesie v\u00fdber z Chopinov\u00fdch Prel\u00fadi\u00ed op. 28, Prel\u00fadium As dur, Prel\u00fadium cis mol op. 45, ako aj skladby Zygmunta Noskowsk\u00e9ho a Karola Szymanowsk\u00e9ho. Koncert v komornej atmosf\u00e9re Divadla Viola v Pre\u0161ove nadv\u00e4zuje na XIX. Medzin\u00e1rodn\u00fa klav\u00edrnu s\u00fa\u0165a\u017e Fryderyka Chopina vo Var\u0161ave a je pozvan\u00edm objavi\u0165 bohatstvo po\u013eskej hudobnej kult\u00fary v \u0161ir\u0161om kontexte stredoeur\u00f3pskeho kult\u00farneho dial\u00f3gu.\\nHommage \u00e1 Roman Berger13. 11. \/ 18:00Divadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2Koncert venovan\u00fd pamiatke v\u00fdznamn\u00e9ho skladate\u013ea, klaviristu, esejistu a myslite\u013ea Romana Bergera (1930 \u2013 2020), ktor\u00fd sa narodil v po\u013esko-nemeckej rodine v Cieszyne a v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota p\u00f4sobil v Bratislave. Roman Berger bol jednou z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch umeleck\u00fdch osobnost\u00ed strednej Eur\u00f3py 20. storo\u010dia \u2013 vo svojej tvorbe sp\u00e1jal po\u013esk\u00e9, slovensk\u00e9, nemeck\u00e9 i univerz\u00e1lne dedi\u010dstvo a neust\u00e1le zd\u00f4raz\u0148oval humanistick\u00e9 hodnoty, etiku a zodpovednos\u0165 umelca. V r\u00e1mci 10. ro\u010dn\u00edka Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v Pre\u0161ove zaznej\u00fa jeho skladby v interpret\u00e1cii X\u00e9nie Jarovej (klav\u00edr), podujatie bude moderova\u0165 So\u0148a Paril\u00e1kov\u00e1. Hos\u0165ami ve\u010dera bud\u00fa pr\u00edbuzn\u00ed skladate\u013ea \u2013 J\u00e1n Berger a X\u00e9nia Bergerov\u00e1.\\nPROGRAM NA PRE\u0160OVSKEJ UNIVERZITE V PRE\u0160OVE\\nIn\u0161tit\u00fat stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed, Filozofick\u00e1 fakulta PU v Pre\u0161ove, Ul. 17. novembra 1Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teologick\u00e1 fakulta PU v\u00a0Pre\u0161ove, Ulica biskupa Gojdi\u010da 2Podujatia pod z\u00e1\u0161titou dekanky FF PU v Pre\u0161ove prof.\u00a0Be\u00e1ty Balogovej\\nPo\u013esko a\u00a0s\u00fa\u010dasn\u00e9 geopolitick\u00e9 v\u00fdzvy14. 10. \/ 10:00, GTF PU, AulaPredn\u00e1\u0161ka ved\u00faceho diplomatickej misie Po\u013eskej republiky v Bratislave Piotra Samereka, ktor\u00e1 sa bude kona\u0165 na Gr\u00e9ckokatol\u00edckej teologickej fakulte, pribl\u00ed\u017ei aktu\u00e1lne geopolitick\u00e9 v\u00fdzvy, ktor\u00fdm dnes \u010del\u00ed Po\u013esko.\\nPremietanie filmu Chlieb a\u00a0so\u013e (Chleb i\u00a0s\u00f3l, re\u017e. Damian Kocur, 2022) s \u00favodnou predn\u00e1\u0161kou20. 10. \/ 18:25, FF PU, m. \u010d. 234Oce\u0148ovan\u00e1 po\u013esk\u00e1 sn\u00edmka ukazuje genera\u010dn\u00fd konflikt a nap\u00e4tia v malom meste. \u00davodn\u00e9 slovo a kontext filmu uvedie prof. Peter K\u00e1\u0161a.\\nDva konce sveta: prekladate\u013esk\u00e9 peripetie v rom\u00e1ne Antoniho S\u0142onimsk\u00e9ho22. 10. \/ 8:00, FF PU, m. \u010d. 234Prekladate\u013esk\u00fd workshop doc. Mareka Mitku pon\u00fakne poh\u013ead do z\u00e1kulisia pr\u00e1ce s liter\u00e1rnym textom a v\u00fdziev, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a umeleck\u00fd preklad.\\nPredn\u00e1\u0161ka Najkraj\u0161ie miesta severn\u00e9ho Po\u013eska27. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 234Predn\u00e1\u0161ka Dr. Antona Foga\u0161a zavedie posluch\u00e1\u010dov do p\u00f4sobiv\u00fdch krajinn\u00fdch scen\u00e9ri\u00ed, historick\u00fdch miest a pr\u00edrodn\u00fdch kr\u00e1s severn\u00e9ho Po\u013eska.\\nAdam Robi\u0144ski: K\u00fd\u010dery. Potulky po Bie\u0161\u010dadoch a\u00a0Polonin\u00e1ch5. 11. \/ 15:00, GTF PU, AulaZa siedmimi horami a siedmimi dolinami, na hranici Po\u013eska, Slovenska a Ukrajiny, le\u017e\u00ed jeden nezvy\u010dajn\u00fd svet, skuto\u010dn\u00e1 stredoeur\u00f3pska Patag\u00f3nia. Bie\u0161\u010dady a Poloniny, krajina vydedencov i hrd\u00fdch \u013eud\u00ed, krajina vlkov a medve\u010fov, ale aj ob\u013e\u00faben\u00fd cie\u013e mnoh\u00fdch turistov. Teraz ju m\u00f4\u017eete spozna\u0165 aj vy v\u010faka slovensk\u00e9mu prekladu knihy po\u013esk\u00e9ho autora Adama Robi\u0144sk\u00e9ho (vyd. Absynt, 2025, prel. J\u00e1n P\u00fa\u010dek).\\nV\u00ddSTAVY\\nKreslen\u00fd humor v\u00a0tvorbe Jaceka Fr\u0105ckiewicza13. 10. \/ 18:00Centrum nez\u00e1vislej kult\u00fary \u010cierny most, Masarykova 18AV Pre\u0161ove predstav\u00ed v\u00fdstavu satirick\u00fdch kresieb Jacek Fr\u0105ckiewicz, po\u013esk\u00fd maliar, grafik a ilustr\u00e1tor, absolvent Fakulty umen\u00ed v \u010censtochovej (dnes Akad\u00e9mia Jana D\u0142ugosza). Z\u00fa\u010dastnil sa na viac ne\u017e tis\u00edcke kolekt\u00edvnych v\u00fdstav ma\u013eby, grafiky, ilustr\u00e1cie a satirickej kresby po celom svete a pripravil vy\u0161e 130 samostatn\u00fdch v\u00fdstav v Po\u013esku i zahrani\u010d\u00ed. Je dr\u017eite\u013eom vy\u0161e stovky ocenen\u00ed a vyznamenan\u00ed doma i v zahrani\u010d\u00ed. Humor a satira v jeho podan\u00ed dok\u00e1\u017eu by\u0165 hrav\u00e9 a z\u00e1bavn\u00e9, no z\u00e1rove\u0148 nes\u00fa prvky reflexie a jemnej ir\u00f3nie. Jeho pr\u00e1ce vy\u0161li v prest\u00ed\u017enych po\u013esk\u00fdch i zahrani\u010dn\u00fdch \u010dasopisoch a umeleck\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 16. novembra.\\nNajkraj\u0161ie turistick\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trasy v Po\u013esku a na Slovensku14. 10. \/ 14:00Foyer \u00daradu Pre\u0161ovsk\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, N\u00e1mestie mieru 2Uplynul\u00fd rok pripravilo Zdru\u017eenie pre propag\u00e1ciu \u0161portu, cestovn\u00e9ho ruchu a kult\u00fary Kolejarz, Spolok Slov\u00e1kov v Po\u013esku, M\u00fazeum \u0161portu a cestovn\u00e9ho ruchu vo Var\u0161ave a Stanica M\u00fazeum fotografick\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e Najkraj\u0161ie turistick\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trasy v Po\u013esku a na Slovensku. Jej cie\u013eom bolo prostredn\u00edctvom fotografi\u00ed pribl\u00ed\u017ei\u0165 a propagova\u0165 prihrani\u010dn\u00e9 regi\u00f3ny Po\u013eska a Slovenska spojen\u00e9 s cestovan\u00edm \u017eeleznicou. V apr\u00edli sa v\u00fdstava po Bratislave a \u017diline presunie do Pre\u0161ova, kde predstav\u00ed pr\u00e1ce autorov, ktor\u00ed sa zapojili do s\u00fa\u0165a\u017ee spolu s v\u00ed\u0165azn\u00fdmi dielami. V\u00fdstava potrv\u00e1 do\u00a015. novembra.\\nLucja Radwan: Speleoart14. 10. \/ 16:30Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28aLucja Radwan je po\u013esko-rak\u00faska v\u00fdtvarn\u00ed\u010dka, dc\u00e9ra maliara a soch\u00e1ra Tadeusza Radwana. V\u00fdtvarn\u00e9mu umeniu sa venuje od mladosti \u2013 najprv pod veden\u00edm otca, nesk\u00f4r u viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch umelcov vo Viedni, kam sa pres\u0165ahovala v roku 1975. Jej hlavnou technikou je akvarel, nesk\u00f4r v\u0161ak za\u010dala pracova\u0165 aj s akrylom a olejom. V cykle SpeleoArt sa in\u0161piruje jaskynn\u00fdmi a skaln\u00fdmi formami, ktor\u00e9 v jej ve\u013ekoform\u00e1tov\u00fdch ma\u013eb\u00e1ch o\u017e\u00edvaj\u00fa v symbolickej rovine a nadob\u00fadaj\u00fa metafyzick\u00fd rozmer. Pre jej tvorbu s\u00fa typick\u00e9 kontrasty svetla a tmy, nejednozna\u010dnos\u0165 tvarov a siln\u00fd zmyslov\u00fd \u00fa\u010dinok na div\u00e1ka. Autorka v\u00e4\u010d\u0161inu diel neozna\u010duje n\u00e1zvami, \u010d\u00edm d\u00e1va priestor slobodnej interpret\u00e1cii. Pre projekt v Pre\u0161ove autorka pripravila aj osobitn\u00e9 dielo venovan\u00e9 pre\u0161ovskej jaskyni Zl\u00e1 diera, ktor\u00e1 m\u00e1 obmedzen\u00fd pr\u00edstup pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov a ktor\u00fa autorka nav\u0161t\u00edvila v auguste 2025 po\u010das \u0161tudijn\u00e9ho pobytu organizovan\u00e9ho Mestskou gal\u00e9riou Caraffka. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 17. novembra.\\nZdzislaw Tohl a J\u00e1n Mari\u00e1n Marhul\u00edk: Krajiny16. 10. \/ 17:00Gal\u00e9ria \u00c1trium, Flori\u00e1nova 4Zdzis\u0142aw Tohl je s\u00fa\u010dasn\u00fd po\u013esk\u00fd soch\u00e1r, medail\u00e9r a maliar. Od roku 1983 vedie Gal\u00e9riu Dw\u00f3r Karwacjan\u00f3w v Gorliciach, ktor\u00e1 sa pod jeho veden\u00edm stala v\u00fdznamn\u00fdm centrom po\u013eskej kult\u00fary. Je laure\u00e1tom bronzov\u00e9ho a zlat\u00e9ho kr\u00ed\u017ea za z\u00e1sluhy Po\u013eskej republiky. V jeho tvorbe sa prel\u00edna soch\u00e1rska a maliarska sk\u00fasenos\u0165 \u2013 krajiny a architektonick\u00e9 mot\u00edvy sprac\u00fava s jemnos\u0165ou farieb, zmyslom pre priestor a charakteristickou harm\u00f3niou. Na spolo\u010dnej v\u00fdstave so slovensk\u00fdm v\u00fdtvarn\u00edkom J\u00e1nom Mari\u00e1nom Marhul\u00edkom predstavia v\u00fdber diel, ktor\u00e9 ukazuj\u00fa r\u00f4znorod\u00e9 podoby krajinn\u00fdch mot\u00edvov Po\u013eska a Slovenska. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 1. decembra.\\nFILMOV\u00dd PROGRAM\\nFilmov\u00fd festival POCITY\\nFranz (2025, re\u017e. Agnieszka Holland)11. 10. \/ 16:00 \/ Cinemax NovumBiografick\u00e9 dielo mapuje \u017eivot Franza Kafku od jeho dospievania v Prahe a\u017e po pred\u010dasn\u00fa smr\u0165 v roku 1924. Film mal svetov\u00fa premi\u00e9ru v septembri 2025 a bol nominovan\u00fd na Oscara v kateg\u00f3rii najlep\u0161\u00ed medzin\u00e1rodn\u00fd film.\\nTo nie je m\u00f4j film (To nie jest m\u00f3j film, 2024, re\u017e. Maria Zb\u0105ska)13. 10. \/ 19:00 \/ Cinemax NovumMan\u017eelstvo Janka a Wandy sa ocitlo v kr\u00edze. Ona sa ju sna\u017e\u00ed analyzova\u0165 a pochopi\u0165, \u010do sa deje, on to nepotrebuje a re\u010di o nich dvoch mu lez\u00fa na nervy. Ona len chce, aby bol na \u0148u aspo\u0148 tak\u00fd mil\u00fd ako na serv\u00edrku v bare. Radia sa, kto by mal na \u010das od\u00eds\u0165, aby do\u0161lo k zmene perspekt\u00edvy. Zbalia si preto to najnutnej\u0161ie a vydaj\u00fa sa na 400 km dlh\u00fa cestu pozd\u013a\u017e pobre\u017eia zimn\u00e9ho Baltsk\u00e9ho mora. Ak ju nezvl\u00e1dnu, roz\u00eddu sa.\\nKr\u00e1tkometr\u00e1\u017ene filmy \u0161tudentov Var\u0161avskej filmovej \u0161koly13. 10. \/ 19:30 \/ Wave \u2013 centrum nez\u00e1vislej kult\u00faryRelat\u00edvne mlad\u00e1 Var\u0161avsk\u00e1 filmov\u00e1 \u0161kola patr\u00ed medzi v\u00fdznamn\u00e9 filmov\u00e9 in\u0161tit\u00facie v Po\u013esku a vychovala re\u017eis\u00e9rov a scen\u00e1ristov, ktor\u00ed z\u00edskali uznanie na dom\u00e1cich aj medzin\u00e1rodn\u00fdch festivaloch. V spolupr\u00e1ci s touto \u0161kolou prin\u00e1\u0161ame v\u00fdber kr\u00e1tkych filmov, ktor\u00e9 reflektuj\u00fa t\u00e9my dne\u0161nej mladej tvorivej gener\u00e1cie.\\n\u013dudia (Ludzie, 2024, re\u017e. Maciej \u015alesicki, Filip Hillesland)14. 10. \/ 16:30 \/ Cinemax NovumP\u00e4\u0165 \u017eien, ktor\u00e9 spojila vojna na Ukrajine \u2013 nevidiace diev\u010da, lek\u00e1rka stojaca pred mor\u00e1lnou dilemou, t\u00edned\u017eerka sna\u017eiaca sa zachr\u00e1ni\u0165 svoju sestru a matka h\u013eadaj\u00faca syna na fronte. Film pon\u00faka desiv\u00fd obraz vojny a rusk\u00fdch okupantov, viden\u00fd o\u010dami ukrajinsk\u00fdch \u017eien, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00faten\u00e9 kona\u0165, aby zachr\u00e1nili seba a svojich bl\u00edzkych, ke\u010f vojna zasiahne do ich \u017eivotov. Ich osudy sa prel\u00ednaj\u00fa v surovom a emot\u00edvnom portr\u00e9te vojny, ktor\u00e1 men\u00ed oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed na hrdinov. Sn\u00edmka \u013dudia nadv\u00e4zuje na trad\u00edciu vojnov\u00fdch filmov a pod\u00e1va fragment\u00e1rny, no siln\u00fd obraz vojny ako priestoru absol\u00fatnej straty \u013eudskosti.\\nDino Diplodok15. 10. \/ 8:30, 10:15 \/ PKO \u010cierny OrolPo\u013esko-\u010desko-slovensk\u00e1 koprodukcia zalo\u017een\u00e1 na zn\u00e1mom komikse Tadeusza Baranowsk\u00e9ho. Mal\u00fd dinosaurus Diplodok sn\u00edva o ve\u013ekom dobrodru\u017estve, no zis\u0165uje, \u017ee \u017eije v komiksovom svete svojho tvorcu Tade\u00e1\u0161a. Ke\u010f jeho rodi\u010dia z\u00e1hadne zmizn\u00fa, Diplodok sa teleportuje do in\u00fdch komiksov, stret\u00e1va \u010darodejn\u00edka H\u00f3kusa Pokusa, profesora Nerv\u00f3znika a jeho asistentku Entomol\u00f3giu. Spolo\u010dne pre\u017e\u00edvaj\u00fa \u00fa\u017easn\u00e9 dobrodru\u017estv\u00e1 pln\u00e9 fantastick\u00fdch bytost\u00ed a miest, pri\u010dom zis\u0165uj\u00fa, \u017ee na z\u00e1chranu musia najprv veri\u0165 sami sebe. Hrav\u00e1 a vtipn\u00e1 animovan\u00e1 kom\u00e9dia pre deti aj dospel\u00fdch pon\u00faka z\u00e1bavu aj hodnotn\u00e9 posolstvo o priate\u013estve, odvahe a pomoci druh\u00fdm. Projekcie s\u00fa ur\u010den\u00e9 pre \u017eiakov z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l v\u00a0Pre\u0161ove.\"},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg\",\"width\":2560,\"height\":1822},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\",\"name\":\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\",\"description\":\"Instytuty Polskie\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"pl-PL\"},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\",\"name\":\"kyselm\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"kyselm\"},\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/","og_locale":"pl_PL","og_type":"article","og_title":"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","og_description":"HUDOBN\u00dd PROGRAM Pre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 Ma\u0142gorzata Mokrus14. 10. \/ 19:00PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Ma\u0142gorzata Anna Mokrus je po\u013esk\u00e1 klaviristka a laure\u00e1tka prest\u00ed\u017enych medzin\u00e1rodn\u00fdch ocenen\u00ed z n\u00e1rodn\u00fdch a medzin\u00e1rodn\u00fdch klav\u00edrnych a komorn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a\u00a0festivalov. Na koncerte inauguruj\u00facom 10. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove sa z\u00e1rove\u0148 predstav\u00ed ako v\u00ed\u0165azka Ceny riadite\u013ea Po\u013esk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Bratislave z Medzin\u00e1rodn\u00e9ho klav\u00edrneho f\u00f3ra [&hellip;]","og_url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/","og_site_name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","article_published_time":"2025-10-06T13:11:35+00:00","article_modified_time":"2025-11-11T22:39:40+00:00","og_image":[{"width":2560,"height":1822,"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"kyselm","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Napisane przez":"kyselm","Szacowany czas czytania":"10 minut"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"event","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/","name":"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE","isPartOf":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#primaryimage"},"image":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-300x213.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-1024x729.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg"],"thumbnailUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg","datePublished":"2025-10-06T13:11:35+02:00","dateModified":"2025-11-11T22:39:40+02:00","author":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720"},"breadcrumb":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb"},"inLanguage":"pl-PL","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/"]}],"@context":"https:\/\/schema.org","startDate":"2025-10-13","endDate":"2025-11-13","eventStatus":"EventScheduled","eventAttendanceMode":"OfflineEventAttendanceMode","location":{"@type":"place","name":"","address":"","geo":{"@type":"GeoCoordinates","latitude":"","longitude":""}},"description":"HUDOBN\u00dd PROGRAM\nPre\u0161ovsk\u00e1 hudobn\u00e1 jese\u0148 Ma\u0142gorzata Mokrus14. 10. \/ 19:00PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Ma\u0142gorzata Anna Mokrus je po\u013esk\u00e1 klaviristka a laure\u00e1tka prest\u00ed\u017enych medzin\u00e1rodn\u00fdch ocenen\u00ed z n\u00e1rodn\u00fdch a medzin\u00e1rodn\u00fdch klav\u00edrnych a komorn\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed a\u00a0festivalov. Na koncerte inauguruj\u00facom 10. Po\u013esk\u00e9 dni v\u00a0Pre\u0161ove sa z\u00e1rove\u0148 predstav\u00ed ako v\u00ed\u0165azka Ceny riadite\u013ea Po\u013esk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v Bratislave z Medzin\u00e1rodn\u00e9ho klav\u00edrneho f\u00f3ra Bieszczady bez hran\u00edc v Sanoku. Jej reperto\u00e1r sp\u00e1ja hudbu skladate\u013eov strednej Eur\u00f3py (Fryderyk Chopin, Leo\u0161 Jan\u00e1\u010dek, B\u00e9la Bart\u00f3k, Karol Szymanowski), s\u00fa\u010dasn\u00fa tvorbu aj premi\u00e9ry komorn\u00fdch diel a v\u017edy prin\u00e1\u0161a osobit\u00fd umeleck\u00fd poh\u013ead sp\u00e1jaj\u00faci hudbu a vizu\u00e1lnu imagin\u00e1ciu.\nJazz Pre\u0161ov: Adam Czerwi\u0144ski Organic Generation23. 10. \/ 19:30PKO \u010cierny Orol, Hlavn\u00e1 50Organic Generation je energick\u00e9 po\u013esk\u00e9 trio, ktor\u00e9 na festivale predstav\u00ed rovnomenn\u00fd album. Ich hudba je origin\u00e1lnou zmesou autorsk\u00fdch kompoz\u00edci\u00ed a nieko\u013ek\u00fdch jazzov\u00fdch \u0161tandardov. Na bicie hr\u00e1 Adam Czerwi\u0144ski, jeden z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch buben\u00edkov po\u013eskej jazzovej sc\u00e9ny, skladate\u013e, aran\u017e\u00e9r a\u00a0producent, ktor\u00fd po\u010das svojej kari\u00e9ry hral a nahr\u00e1val s mnoh\u00fdmi svetov\u00fdmi osobnos\u0165ami. Na gitare zahr\u00e1 Marcin W\u0105do\u0142owski a\u00a0na hammondovom organe Kajetan Galas.\nOd Chopina k Szymanowsk\u00e9mu26. 10. \/ 18:00Divadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2Ve\u010der s hudbou Fryderyka Chopina a \u010fal\u0161\u00edch po\u013esk\u00fdch skladate\u013eov v podan\u00ed slovenskej klaviristky Lenky Poll\u00e1kovej prinesie v\u00fdber z Chopinov\u00fdch Prel\u00fadi\u00ed op. 28, Prel\u00fadium As dur, Prel\u00fadium cis mol op. 45, ako aj skladby Zygmunta Noskowsk\u00e9ho a Karola Szymanowsk\u00e9ho. Koncert v komornej atmosf\u00e9re Divadla Viola v Pre\u0161ove nadv\u00e4zuje na XIX. Medzin\u00e1rodn\u00fa klav\u00edrnu s\u00fa\u0165a\u017e Fryderyka Chopina vo Var\u0161ave a je pozvan\u00edm objavi\u0165 bohatstvo po\u013eskej hudobnej kult\u00fary v \u0161ir\u0161om kontexte stredoeur\u00f3pskeho kult\u00farneho dial\u00f3gu.\nHommage \u00e1 Roman Berger13. 11. \/ 18:00Divadlo VIOLA, Tk\u00e1\u010dska 2Koncert venovan\u00fd pamiatke v\u00fdznamn\u00e9ho skladate\u013ea, klaviristu, esejistu a myslite\u013ea Romana Bergera (1930 \u2013 2020), ktor\u00fd sa narodil v po\u013esko-nemeckej rodine v Cieszyne a v\u00e4\u010d\u0161inu \u017eivota p\u00f4sobil v Bratislave. Roman Berger bol jednou z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch umeleck\u00fdch osobnost\u00ed strednej Eur\u00f3py 20. storo\u010dia \u2013 vo svojej tvorbe sp\u00e1jal po\u013esk\u00e9, slovensk\u00e9, nemeck\u00e9 i univerz\u00e1lne dedi\u010dstvo a neust\u00e1le zd\u00f4raz\u0148oval humanistick\u00e9 hodnoty, etiku a zodpovednos\u0165 umelca. V r\u00e1mci 10. ro\u010dn\u00edka Po\u013esk\u00fdch dn\u00ed v Pre\u0161ove zaznej\u00fa jeho skladby v interpret\u00e1cii X\u00e9nie Jarovej (klav\u00edr), podujatie bude moderova\u0165 So\u0148a Paril\u00e1kov\u00e1. Hos\u0165ami ve\u010dera bud\u00fa pr\u00edbuzn\u00ed skladate\u013ea \u2013 J\u00e1n Berger a X\u00e9nia Bergerov\u00e1.\nPROGRAM NA PRE\u0160OVSKEJ UNIVERZITE V PRE\u0160OVE\nIn\u0161tit\u00fat stredoeur\u00f3pskych \u0161t\u00fadi\u00ed, Filozofick\u00e1 fakulta PU v Pre\u0161ove, Ul. 17. novembra 1Gr\u00e9ckokatol\u00edcka teologick\u00e1 fakulta PU v\u00a0Pre\u0161ove, Ulica biskupa Gojdi\u010da 2Podujatia pod z\u00e1\u0161titou dekanky FF PU v Pre\u0161ove prof.\u00a0Be\u00e1ty Balogovej\nPo\u013esko a\u00a0s\u00fa\u010dasn\u00e9 geopolitick\u00e9 v\u00fdzvy14. 10. \/ 10:00, GTF PU, AulaPredn\u00e1\u0161ka ved\u00faceho diplomatickej misie Po\u013eskej republiky v Bratislave Piotra Samereka, ktor\u00e1 sa bude kona\u0165 na Gr\u00e9ckokatol\u00edckej teologickej fakulte, pribl\u00ed\u017ei aktu\u00e1lne geopolitick\u00e9 v\u00fdzvy, ktor\u00fdm dnes \u010del\u00ed Po\u013esko.\nPremietanie filmu Chlieb a\u00a0so\u013e (Chleb i\u00a0s\u00f3l, re\u017e. Damian Kocur, 2022) s \u00favodnou predn\u00e1\u0161kou20. 10. \/ 18:25, FF PU, m. \u010d. 234Oce\u0148ovan\u00e1 po\u013esk\u00e1 sn\u00edmka ukazuje genera\u010dn\u00fd konflikt a nap\u00e4tia v malom meste. \u00davodn\u00e9 slovo a kontext filmu uvedie prof. Peter K\u00e1\u0161a.\nDva konce sveta: prekladate\u013esk\u00e9 peripetie v rom\u00e1ne Antoniho S\u0142onimsk\u00e9ho22. 10. \/ 8:00, FF PU, m. \u010d. 234Prekladate\u013esk\u00fd workshop doc. Mareka Mitku pon\u00fakne poh\u013ead do z\u00e1kulisia pr\u00e1ce s liter\u00e1rnym textom a v\u00fdziev, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a umeleck\u00fd preklad.\nPredn\u00e1\u0161ka Najkraj\u0161ie miesta severn\u00e9ho Po\u013eska27. 10. \/ 9:45, FF PU, m. \u010d. 234Predn\u00e1\u0161ka Dr. Antona Foga\u0161a zavedie posluch\u00e1\u010dov do p\u00f4sobiv\u00fdch krajinn\u00fdch scen\u00e9ri\u00ed, historick\u00fdch miest a pr\u00edrodn\u00fdch kr\u00e1s severn\u00e9ho Po\u013eska.\nAdam Robi\u0144ski: K\u00fd\u010dery. Potulky po Bie\u0161\u010dadoch a\u00a0Polonin\u00e1ch5. 11. \/ 15:00, GTF PU, AulaZa siedmimi horami a siedmimi dolinami, na hranici Po\u013eska, Slovenska a Ukrajiny, le\u017e\u00ed jeden nezvy\u010dajn\u00fd svet, skuto\u010dn\u00e1 stredoeur\u00f3pska Patag\u00f3nia. Bie\u0161\u010dady a Poloniny, krajina vydedencov i hrd\u00fdch \u013eud\u00ed, krajina vlkov a medve\u010fov, ale aj ob\u013e\u00faben\u00fd cie\u013e mnoh\u00fdch turistov. Teraz ju m\u00f4\u017eete spozna\u0165 aj vy v\u010faka slovensk\u00e9mu prekladu knihy po\u013esk\u00e9ho autora Adama Robi\u0144sk\u00e9ho (vyd. Absynt, 2025, prel. J\u00e1n P\u00fa\u010dek).\nV\u00ddSTAVY\nKreslen\u00fd humor v\u00a0tvorbe Jaceka Fr\u0105ckiewicza13. 10. \/ 18:00Centrum nez\u00e1vislej kult\u00fary \u010cierny most, Masarykova 18AV Pre\u0161ove predstav\u00ed v\u00fdstavu satirick\u00fdch kresieb Jacek Fr\u0105ckiewicz, po\u013esk\u00fd maliar, grafik a ilustr\u00e1tor, absolvent Fakulty umen\u00ed v \u010censtochovej (dnes Akad\u00e9mia Jana D\u0142ugosza). Z\u00fa\u010dastnil sa na viac ne\u017e tis\u00edcke kolekt\u00edvnych v\u00fdstav ma\u013eby, grafiky, ilustr\u00e1cie a satirickej kresby po celom svete a pripravil vy\u0161e 130 samostatn\u00fdch v\u00fdstav v Po\u013esku i zahrani\u010d\u00ed. Je dr\u017eite\u013eom vy\u0161e stovky ocenen\u00ed a vyznamenan\u00ed doma i v zahrani\u010d\u00ed. Humor a satira v jeho podan\u00ed dok\u00e1\u017eu by\u0165 hrav\u00e9 a z\u00e1bavn\u00e9, no z\u00e1rove\u0148 nes\u00fa prvky reflexie a jemnej ir\u00f3nie. Jeho pr\u00e1ce vy\u0161li v prest\u00ed\u017enych po\u013esk\u00fdch i zahrani\u010dn\u00fdch \u010dasopisoch a umeleck\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 16. novembra.\nNajkraj\u0161ie turistick\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trasy v Po\u013esku a na Slovensku14. 10. \/ 14:00Foyer \u00daradu Pre\u0161ovsk\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, N\u00e1mestie mieru 2Uplynul\u00fd rok pripravilo Zdru\u017eenie pre propag\u00e1ciu \u0161portu, cestovn\u00e9ho ruchu a kult\u00fary Kolejarz, Spolok Slov\u00e1kov v Po\u013esku, M\u00fazeum \u0161portu a cestovn\u00e9ho ruchu vo Var\u0161ave a Stanica M\u00fazeum fotografick\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e Najkraj\u0161ie turistick\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trasy v Po\u013esku a na Slovensku. Jej cie\u013eom bolo prostredn\u00edctvom fotografi\u00ed pribl\u00ed\u017ei\u0165 a propagova\u0165 prihrani\u010dn\u00e9 regi\u00f3ny Po\u013eska a Slovenska spojen\u00e9 s cestovan\u00edm \u017eeleznicou. V apr\u00edli sa v\u00fdstava po Bratislave a \u017diline presunie do Pre\u0161ova, kde predstav\u00ed pr\u00e1ce autorov, ktor\u00ed sa zapojili do s\u00fa\u0165a\u017ee spolu s v\u00ed\u0165azn\u00fdmi dielami. V\u00fdstava potrv\u00e1 do\u00a015. novembra.\nLucja Radwan: Speleoart14. 10. \/ 16:30Gal\u00e9ria v Caraffovej v\u00e4znici, Jarkov\u00e1 28aLucja Radwan je po\u013esko-rak\u00faska v\u00fdtvarn\u00ed\u010dka, dc\u00e9ra maliara a soch\u00e1ra Tadeusza Radwana. V\u00fdtvarn\u00e9mu umeniu sa venuje od mladosti \u2013 najprv pod veden\u00edm otca, nesk\u00f4r u viacer\u00fdch v\u00fdznamn\u00fdch umelcov vo Viedni, kam sa pres\u0165ahovala v roku 1975. Jej hlavnou technikou je akvarel, nesk\u00f4r v\u0161ak za\u010dala pracova\u0165 aj s akrylom a olejom. V cykle SpeleoArt sa in\u0161piruje jaskynn\u00fdmi a skaln\u00fdmi formami, ktor\u00e9 v jej ve\u013ekoform\u00e1tov\u00fdch ma\u013eb\u00e1ch o\u017e\u00edvaj\u00fa v symbolickej rovine a nadob\u00fadaj\u00fa metafyzick\u00fd rozmer. Pre jej tvorbu s\u00fa typick\u00e9 kontrasty svetla a tmy, nejednozna\u010dnos\u0165 tvarov a siln\u00fd zmyslov\u00fd \u00fa\u010dinok na div\u00e1ka. Autorka v\u00e4\u010d\u0161inu diel neozna\u010duje n\u00e1zvami, \u010d\u00edm d\u00e1va priestor slobodnej interpret\u00e1cii. Pre projekt v Pre\u0161ove autorka pripravila aj osobitn\u00e9 dielo venovan\u00e9 pre\u0161ovskej jaskyni Zl\u00e1 diera, ktor\u00e1 m\u00e1 obmedzen\u00fd pr\u00edstup pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov a ktor\u00fa autorka nav\u0161t\u00edvila v auguste 2025 po\u010das \u0161tudijn\u00e9ho pobytu organizovan\u00e9ho Mestskou gal\u00e9riou Caraffka. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 17. novembra.\nZdzislaw Tohl a J\u00e1n Mari\u00e1n Marhul\u00edk: Krajiny16. 10. \/ 17:00Gal\u00e9ria \u00c1trium, Flori\u00e1nova 4Zdzis\u0142aw Tohl je s\u00fa\u010dasn\u00fd po\u013esk\u00fd soch\u00e1r, medail\u00e9r a maliar. Od roku 1983 vedie Gal\u00e9riu Dw\u00f3r Karwacjan\u00f3w v Gorliciach, ktor\u00e1 sa pod jeho veden\u00edm stala v\u00fdznamn\u00fdm centrom po\u013eskej kult\u00fary. Je laure\u00e1tom bronzov\u00e9ho a zlat\u00e9ho kr\u00ed\u017ea za z\u00e1sluhy Po\u013eskej republiky. V jeho tvorbe sa prel\u00edna soch\u00e1rska a maliarska sk\u00fasenos\u0165 \u2013 krajiny a architektonick\u00e9 mot\u00edvy sprac\u00fava s jemnos\u0165ou farieb, zmyslom pre priestor a charakteristickou harm\u00f3niou. Na spolo\u010dnej v\u00fdstave so slovensk\u00fdm v\u00fdtvarn\u00edkom J\u00e1nom Mari\u00e1nom Marhul\u00edkom predstavia v\u00fdber diel, ktor\u00e9 ukazuj\u00fa r\u00f4znorod\u00e9 podoby krajinn\u00fdch mot\u00edvov Po\u013eska a Slovenska. V\u00fdstava potrv\u00e1 do 1. decembra.\nFILMOV\u00dd PROGRAM\nFilmov\u00fd festival POCITY\nFranz (2025, re\u017e. Agnieszka Holland)11. 10. \/ 16:00 \/ Cinemax NovumBiografick\u00e9 dielo mapuje \u017eivot Franza Kafku od jeho dospievania v Prahe a\u017e po pred\u010dasn\u00fa smr\u0165 v roku 1924. Film mal svetov\u00fa premi\u00e9ru v septembri 2025 a bol nominovan\u00fd na Oscara v kateg\u00f3rii najlep\u0161\u00ed medzin\u00e1rodn\u00fd film.\nTo nie je m\u00f4j film (To nie jest m\u00f3j film, 2024, re\u017e. Maria Zb\u0105ska)13. 10. \/ 19:00 \/ Cinemax NovumMan\u017eelstvo Janka a Wandy sa ocitlo v kr\u00edze. Ona sa ju sna\u017e\u00ed analyzova\u0165 a pochopi\u0165, \u010do sa deje, on to nepotrebuje a re\u010di o nich dvoch mu lez\u00fa na nervy. Ona len chce, aby bol na \u0148u aspo\u0148 tak\u00fd mil\u00fd ako na serv\u00edrku v bare. Radia sa, kto by mal na \u010das od\u00eds\u0165, aby do\u0161lo k zmene perspekt\u00edvy. Zbalia si preto to najnutnej\u0161ie a vydaj\u00fa sa na 400 km dlh\u00fa cestu pozd\u013a\u017e pobre\u017eia zimn\u00e9ho Baltsk\u00e9ho mora. Ak ju nezvl\u00e1dnu, roz\u00eddu sa.\nKr\u00e1tkometr\u00e1\u017ene filmy \u0161tudentov Var\u0161avskej filmovej \u0161koly13. 10. \/ 19:30 \/ Wave \u2013 centrum nez\u00e1vislej kult\u00faryRelat\u00edvne mlad\u00e1 Var\u0161avsk\u00e1 filmov\u00e1 \u0161kola patr\u00ed medzi v\u00fdznamn\u00e9 filmov\u00e9 in\u0161tit\u00facie v Po\u013esku a vychovala re\u017eis\u00e9rov a scen\u00e1ristov, ktor\u00ed z\u00edskali uznanie na dom\u00e1cich aj medzin\u00e1rodn\u00fdch festivaloch. V spolupr\u00e1ci s touto \u0161kolou prin\u00e1\u0161ame v\u00fdber kr\u00e1tkych filmov, ktor\u00e9 reflektuj\u00fa t\u00e9my dne\u0161nej mladej tvorivej gener\u00e1cie.\n\u013dudia (Ludzie, 2024, re\u017e. Maciej \u015alesicki, Filip Hillesland)14. 10. \/ 16:30 \/ Cinemax NovumP\u00e4\u0165 \u017eien, ktor\u00e9 spojila vojna na Ukrajine \u2013 nevidiace diev\u010da, lek\u00e1rka stojaca pred mor\u00e1lnou dilemou, t\u00edned\u017eerka sna\u017eiaca sa zachr\u00e1ni\u0165 svoju sestru a matka h\u013eadaj\u00faca syna na fronte. Film pon\u00faka desiv\u00fd obraz vojny a rusk\u00fdch okupantov, viden\u00fd o\u010dami ukrajinsk\u00fdch \u017eien, ktor\u00e9 s\u00fa n\u00faten\u00e9 kona\u0165, aby zachr\u00e1nili seba a svojich bl\u00edzkych, ke\u010f vojna zasiahne do ich \u017eivotov. Ich osudy sa prel\u00ednaj\u00fa v surovom a emot\u00edvnom portr\u00e9te vojny, ktor\u00e1 men\u00ed oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed na hrdinov. Sn\u00edmka \u013dudia nadv\u00e4zuje na trad\u00edciu vojnov\u00fdch filmov a pod\u00e1va fragment\u00e1rny, no siln\u00fd obraz vojny ako priestoru absol\u00fatnej straty \u013eudskosti.\nDino Diplodok15. 10. \/ 8:30, 10:15 \/ PKO \u010cierny OrolPo\u013esko-\u010desko-slovensk\u00e1 koprodukcia zalo\u017een\u00e1 na zn\u00e1mom komikse Tadeusza Baranowsk\u00e9ho. Mal\u00fd dinosaurus Diplodok sn\u00edva o ve\u013ekom dobrodru\u017estve, no zis\u0165uje, \u017ee \u017eije v komiksovom svete svojho tvorcu Tade\u00e1\u0161a. Ke\u010f jeho rodi\u010dia z\u00e1hadne zmizn\u00fa, Diplodok sa teleportuje do in\u00fdch komiksov, stret\u00e1va \u010darodejn\u00edka H\u00f3kusa Pokusa, profesora Nerv\u00f3znika a jeho asistentku Entomol\u00f3giu. Spolo\u010dne pre\u017e\u00edvaj\u00fa \u00fa\u017easn\u00e9 dobrodru\u017estv\u00e1 pln\u00e9 fantastick\u00fdch bytost\u00ed a miest, pri\u010dom zis\u0165uj\u00fa, \u017ee na z\u00e1chranu musia najprv veri\u0165 sami sebe. Hrav\u00e1 a vtipn\u00e1 animovan\u00e1 kom\u00e9dia pre deti aj dospel\u00fdch pon\u00faka z\u00e1bavu aj hodnotn\u00e9 posolstvo o priate\u013estve, odvahe a pomoci druh\u00fdm. Projekcie s\u00fa ur\u010den\u00e9 pre \u017eiakov z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l v\u00a0Pre\u0161ove."},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#primaryimage","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg","contentUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2025\/10\/pdp-scaled.jpg","width":2560,"height":1822},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2025\/10\/06\/czesc-presov-10-polske-dni-v-presove\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"CZE\u015a\u0106, PRE\u0160OV! 10. PO\u013dSK\u00c9 DNI V PRE\u0160OVE"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/","name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","description":"Instytuty Polskie","potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"pl-PL"},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720","name":"kyselm","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","caption":"kyselm"},"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8899","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/users\/116"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8899"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8899\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9052,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8899\/revisions\/9052"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media\/8905"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8899"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8899"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8899"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}