{"id":997,"date":"2020-01-23T09:47:00","date_gmt":"2020-01-23T08:47:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?p=997"},"modified":"2020-05-29T09:28:14","modified_gmt":"2020-05-29T07:28:14","slug":"pravda-ktora-nesmie-zahynut","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/","title":{"rendered":"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165"},"content":{"rendered":"\n<p><em>Po\u013esk\u00fd prezident o&nbsp;75. v\u00fdro\u010d\u00ed oslobodenia nemeck\u00e9ho nacistick\u00e9ho vyhladzovacieho t\u00e1bora KL Auschwitz<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>Dvadsiateho siedmeho janu\u00e1ra 1945 oslobodili sovietski vojaci nemeck\u00fd nacistick\u00fd vyhladzovac\u00ed t\u00e1bor KL Auschwitz. To, \u010do tam na\u0161li, vzbudzuje dodnes obrovsk\u00fa hr\u00f4zu a&nbsp;absol\u00fatne mor\u00e1lne ods\u00fadenie.<\/p>\n\n\n\n<p>Slobodu vtedy znovu z\u00edskalo takmer 7 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. U\u017e sk\u00f4r, v&nbsp;d\u0148och 17. \u2013 21. janu\u00e1ra, bolo z&nbsp;KL Auschwitz a&nbsp;jeho podt\u00e1borov vys\u0165ahovan\u00fdch pribli\u017ene 56 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov, ktor\u00ed v&nbsp;zni\u010duj\u00facich pochodoch smrti kr\u00e1\u010dali do vn\u00fatrozemia Tretej r\u00ed\u0161e. V&nbsp;t\u00e1bore zostali \u013eudia-tiene, nav\u017edy zmrza\u010den\u00ed nepredstavite\u013en\u00fdm fyzick\u00fdm a&nbsp;psychick\u00fdm mu\u010den\u00edm. Z\u00e1zrakom pre\u017eili ne\u013eudsk\u00e9 \u017eivotn\u00e9 podmienky, hlad, mr\u00e1z, choroby, pr\u00e1cu nad ich sily, ne\u013e\u00fatostn\u00e9 bitky a&nbsp;\u00fatoky psov, vreskot a&nbsp;ur\u00e1\u017eky mu\u010dite\u013eov. Niektor\u00ed boli obe\u0165ami zlo\u010dineck\u00fdch lek\u00e1rskych experimentov. Ka\u017edodenne mali pred o\u010dami smr\u0165 svojich s\u00faputn\u00edkov v&nbsp;zajat\u00ed: mu\u017eov, \u017eien, star\u0161\u00edch a&nbsp;zdravotne znev\u00fdhodnen\u00fdch os\u00f4b, ako aj det\u00ed. Boli svedkami mnoh\u00fdch popr\u00e1v \u2013 aj tak\u00fdch, ktor\u00e9 eses\u00e1ci vykon\u00e1vali z&nbsp;krutej z\u00e1bavy. \u010cas\u0165 v\u00e4z\u0148ov bola prin\u00faten\u00e1 pren\u00e1\u0161a\u0165 m\u0155tvoly zavra\u017eden\u00fdch os\u00f4b v&nbsp;plynov\u00fdch komor\u00e1ch a&nbsp;p\u00e1li\u0165 ich v&nbsp;kremat\u00f3ri\u00e1ch. Uvedomovali si pri tom, \u017ee ich \u010dak\u00e1 tak\u00fd ist\u00fd osud.<\/p>\n\n\n\n<p>To je iba skr\u00e1ten\u00fd popis pekla na zemi, ktor\u00fdm bol Konzentrationslager Auschwitz \u2013 miesto, na ktorom bolo zavra\u017eden\u00fdch viac ako mili\u00f3n \u017didov a&nbsp;tis\u00edce obet\u00ed in\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed vr\u00e1tane Poliakov, R\u00f3mov, Sintov a&nbsp;vojnov\u00fdch zajatcov \u2013 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010cervenej arm\u00e1dy. Tak\u00fd ist\u00fd osud postihol mili\u00f3ny \u017didov zavra\u017eden\u00fdch v&nbsp;in\u00fdch nemeck\u00fdch nacistick\u00fdch t\u00e1boroch smrti: v&nbsp;Treblinke, Sobib\u00f3re, Be\u0142\u017cci, Kulmhofe, Stutthofe a&nbsp;v&nbsp;desiatkach \u010fal\u0161\u00edch. Mocn\u00ed Tretej r\u00ed\u0161e napl\u00e1novali a&nbsp;realizovali \u00fapln\u00e9 vyhladenie \u017eidovsk\u00e9ho n\u00e1roda. Preto vytvorili sie\u0165 t\u00e1borov funguj\u00facich ako skuto\u010dn\u00e9&nbsp;<em>tov\u00e1rne smrti<\/em>. Vra\u017edy tam boli vykon\u00e1van\u00e9 pod\u013ea vzorca priemyselnej produkcie \u2013 v&nbsp;stovk\u00e1ch a&nbsp;tis\u00edckach, efekt\u00edvne, so zoh\u013eadnen\u00edm trvania a&nbsp;n\u00e1kladov na prepravu, pri\u010dom sa viedla d\u00f4kladn\u00e1 dokument\u00e1cia. Tak\u00e1to extr\u00e9mna ne\u013eudskos\u0165 a&nbsp;pon\u00ed\u017eenie mili\u00f3nov nevinn\u00fdch e\u0161te nikdy predt\u00fdm nebolo.<\/p>\n\n\n\n<p>\u0164a\u017eko sa o&nbsp;tom p\u00ed\u0161e, \u010d\u00edta, hovor\u00ed&#8230; V biblickej Knihe m\u00fadrosti nach\u00e1dzame slov\u00e1:&nbsp;<em>Vo ve\u013ekej m\u00fadrosti \u2013 ve\u013ea utrpenia , a&nbsp;kto sp\u00f4sobuje poznanie \u2013 sp\u00f4sobuje aj utrpenie.<\/em>&nbsp;Av\u0161ak treba t\u00fato n\u00e1mahu vynaklada\u0165. Treba \u0161\u00edri\u0165 toto poznanie medzi nov\u00fdmi pokoleniami. Aj za cenu utrpenia, ak\u00e9 so sebou nes\u00fa. Bud\u00facnos\u0165 sveta mus\u00edme formova\u0165 s hlbok\u00fdm pochopenie toho, \u010do sa pred viac ako 75 rokmi udialo v&nbsp;srdci Eur\u00f3py a&nbsp;o&nbsp;\u010dom st\u00e1le hovoria o\u010dit\u00ed svedkovia. Nech je ve\u010dnou v\u00fdstrahou aj to, \u010do sa stalo s&nbsp;n\u00e1rodom potomkov Leibniza, Goetheho, Schillera a&nbsp;Bacha \u2013 ke\u010f sa nakazil v\u00edrusom imperi\u00e1lnej p\u00fdchy a&nbsp;rasistick\u00e9ho opovrhnutia. Nesmieme tie\u017e zab\u00fada\u0165, \u017ee posledn\u00fdm rozhoduj\u00facim krokom k&nbsp;2. svetovej vojne \u2013 bez ktorej by nebolo trag\u00e9die holokaustu \u2013 bola tajn\u00e1 dohoda Hitlera a&nbsp;Stalina z&nbsp;23. augusta 1939 roku. Zakladala sa na vzat\u00ed slobody a&nbsp;suverenity \u0161t\u00e1tom strednej a&nbsp;v\u00fdchodnej Eur\u00f3py. pri\u010dom&nbsp;vtedy vytvoren\u00e1 bl\u00edzka spolupr\u00e1ca oboch totalitn\u00fdch re\u017eimov trvala do posledn\u00fdch hod\u00edn pred \u00fatokom, ktor\u00fdm nacistick\u00e9 Nemecko prekvapilo ZSSR 22. j\u00fana 1941 roku.<\/p>\n\n\n\n<p>Pravda o holokauste nesmie zahyn\u00fa\u0165. Nesmie ju deformova\u0165, ani zneu\u017e\u00edva\u0165 na potreby vybran\u00fdch cie\u013eov. V mene sv\u00e4tej pam\u00e4ti o&nbsp;vyhladen\u00ed \u017didov a aj ako prejav \u00facty k \u010fal\u0161\u00edm obetiam totalitarizmov 20. storo\u010dia to nesmieme a nebudeme tolerova\u0165. Budeme sa na\u010falej usilova\u0165 o to, aby si svet pam\u00e4tal tento zlo\u010din. Ako aj o to, aby sa nie\u010do podobn\u00e9 u\u017e nikdy nezopakovalo.<\/p>\n\n\n\n<p>Po\u013esk\u00fd odboj sa ve\u013emi skoro ujal posolstva o odhalen\u00ed pravdy o holokauste, ako aj pomoci \u017didom ohrozen\u00fdm vyhladen\u00edm. Po\u013esk\u00fd podzemn\u00fd \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd vznikol na na\u0161om okupovanom \u00fazem\u00ed, sa sna\u017eil chr\u00e1ni\u0165 v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed e\u0161te doned\u00e1vna boli ob\u010danmi nez\u00e1visl\u00e9ho Po\u013eska. V septembri roku 1940 sa d\u00f4stojn\u00edk Po\u013eskej arm\u00e1dy Witold Pilecki, v porozumen\u00ed s po\u013eskou kon\u0161pira\u010dnou vl\u00e1dou, nechal uv\u00e4zni\u0165 v KL Auschwitz. Utiekol v apr\u00edli 1943 a n\u00e1sledne podal spr\u00e1vu o tom, \u010do sa tam dialo. Toto je \u00faryvok zo spr\u00e1vy: \u201eChor\u00ed [na t\u00fdfus], v bezvedom\u00ed aj t\u00ed takmer zdrav\u00ed [&#8230;] boli nalo\u017een\u00ed do auta a vyvezen\u00ed [&#8230;] do plynov\u00fdch kom\u00f4r. [&#8230;] Jeden osemro\u010dn\u00fd chlapec poprosil eses\u00e1ka, aby ho nechal. K\u013eakol si pred n\u00edm na zem. Eses\u00e1k ho kopol do \u017eal\u00fadka a hodil do auta ako \u0161te\u0148a.\u201c Aj vyslanec emigra\u010dnej po\u013eskej vl\u00e1dy Jan Karski videl na vlastn\u00e9 o\u010di zverstv\u00e1, ku ktor\u00fdm doch\u00e1dzalo vo var\u0161avskom gete a v nemeckom tranzitnom t\u00e1bore v Izbici. Pripravil memorandum o nemeckom syst\u00e9me vyvra\u017e\u010fovania \u017didov. Od decembra 1942 ho prezentoval mienkotvorn\u00fdm skupin\u00e1m a najvy\u0161\u0161\u00edm org\u00e1nom spojeneck\u00fdch kraj\u00edn. E\u0161te predt\u00fdm adresoval gener\u00e1l W\u0142adys\u0142aw Sikorski, premi\u00e9r po\u013eskej vl\u00e1dy v Lond\u00fdne, spojencom n\u00f3tu, ktor\u00fa prijala po\u013esk\u00e1 Rada Ministrov na zasadnut\u00ed d\u0148a 6. j\u00fana 1942 roku. Uv\u00e1dzal v nej: \u201e&#8230;likvid\u00e1cia \u017eidovsk\u00e9ho obyvate\u013estva nadob\u00fada neuverite\u013en\u00e9 rozmery. V tak\u00fdch mest\u00e1ch ako Kolomyja, Stanis\u0142aw\u00f3w, Lublin, Rzesz\u00f3w, Miech\u00f3w, s\u00fa vra\u017eden\u00e9 desiatky tis\u00edcov \u017didov. Gestapo ka\u017edodenne vykon\u00e1va hromadn\u00e9 popravy vo var\u0161avskom a krakovskom gete. [&#8230;] \u017didia v Po\u013esku \u010delia najstra\u0161nej\u0161iemu prenasledovaniu vo svojej hist\u00f3rii.\u201c<\/p>\n\n\n\n<p>V tom istom \u010dase Po\u013esk\u00fd podzemn\u00fd \u0161t\u00e1t zalo\u017eil Radu pomoci \u017didom. V\u010faka nej z\u00edskalo takmer 50 tis\u00edc \u013eud\u00ed dokumenty, strechu nad hlavou, peniaze a lek\u00e1rsku pomoc. Po\u013esk\u00ed diplomati organizovali \u00fatek \u017didov na \u00fazemia, ktor\u00e9 nekontrolovalo nacistick\u00e9 Nemecko. V\u00fdznamn\u00e9 percento t\u00fdch, ktor\u00ed pre\u017eili holokaust, v\u010fa\u010dilo za svoj \u017eivot tis\u00edcom po\u013esk\u00fdch Spravodliv\u00fdch medzi n\u00e1rodmi. V na\u0161ich rodinn\u00fdch pr\u00edbehoch, historick\u00fdch a liter\u00e1rnych dokumentoch existuje st\u00e1le \u017eiv\u00e1 spomienka na mnoh\u00e9 osoby \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu, ktor\u00e9 boli ukr\u00fdvan\u00e9 v podkroviach, pivniciach a stodol\u00e1ch. Tak ako aj spomienka na skromn\u00e9 jedlo pre \u017eidovsk\u00fdch ute\u010dencov a radu, akou bezpe\u010dnou cestou sa vyda\u0165 na \u00fatek. Nemeck\u00fd okupant trestal v Po\u013esku ka\u017ed\u00e9 tak\u00e9to gesto smr\u0165ou. Tak\u00fdchto pr\u00edpadov boli stovky. Medzi mili\u00f3nmi Poliakov sa na\u0161li aj osoby, ktor\u00e9 mohli pom\u00f4c\u0165 skr\u00fdvaj\u00facim sa \u017didom, ale nedok\u00e1zali prekona\u0165 strach o svoj \u017eivot a \u017eivot najbli\u017e\u0161\u00edch os\u00f4b. Boli aj tak\u00ed, ktor\u00ed z n\u00edzkych pohn\u00fatok odovzd\u00e1vali \u017didov do r\u00fak nemeck\u00fdch okupa\u010dn\u00fdch org\u00e1nov, alebo sami vo\u010di n\u00edm p\u00e1chali ods\u00fadeniahodn\u00e9 skutky. V tamt\u00fdch dramatick\u00fdch podmienkach s\u00fadny syst\u00e9m Po\u013eskej podzemnej vl\u00e1dy vyd\u00e1val rozsudky a vykon\u00e1val tresty smrti proti t\u00fdmto zlo\u010dincom.<\/p>\n\n\n\n<p>Nemeck\u00e9 nacistick\u00e9 koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory postaven\u00e9 v okupovanom Po\u013esku boli a s\u00fa pre n\u00e1s dodnes neznesite\u013en\u00fdm pon\u00ed\u017een\u00edm. S\u00fa stelesnen\u00edm drastick\u00e9ho popierania na\u0161ej tis\u00edcro\u010dnej kult\u00fary a hist\u00f3rie, po\u013esk\u00e9ho ducha slobody, tolerancie a solidarity. Genoc\u00edda \u017didov, hoci sa uskuto\u010d\u0148ovala na \u00fazem\u00ed takmer celej Eur\u00f3py, bola obzvl\u00e1\u0161\u0165 silnou ranou pre po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd bol po st\u00e1ro\u010dia mnohon\u00e1bo\u017eensk\u00fd a mnohon\u00e1rodn\u00fd. V predvojnovom Po\u013esku bola \u017eidovsk\u00e1 komunita jednou z najpo\u010detnej\u0161\u00edch v celej hist\u00f3rii tohto n\u00e1roda. Zo 6 mili\u00f3nov ob\u010danov Po\u013eskej republiky, ktor\u00ed zomreli v d\u00f4sledku 2. svetovej vojny (viac ako p\u00e4tina z celkov\u00e9ho po\u010dtu obyvate\u013estva), tvorili a\u017e 3 mili\u00f3ny po\u013esk\u00ed \u017didia. A&nbsp;to bola najv\u00e4\u010d\u0161ia skupina obet\u00ed holokaustu.<\/p>\n\n\n\n<p>\u017didovsk\u00e1 komunita, ktor\u00e1 \u017eila a vyv\u00edjala sa v na\u0161ich krajin\u00e1ch takmer desa\u0165 storo\u010d\u00ed, v priebehu nieko\u013ek\u00fdch rokov takmer \u00faplne vymizla. Po\u013esko n\u00e1hle pri\u0161lo o tis\u00edce \u017eidovsk\u00fdch dejate\u013eov kult\u00fary, vedcov, lek\u00e1rov, pr\u00e1vnikov a \u00faradn\u00edkov, podnikate\u013eov, remeseln\u00edkov, obchodn\u00edkov a \u010fal\u0161\u00edch hodnotn\u00fdch odborn\u00edkov. Medzi zavra\u017eden\u00fdmi boli man\u017eelia, priatelia, susedia a spolupracovn\u00edci \u013eud\u00ed s ne\u017eidovsk\u00fdmi kore\u0148mi. V na\u0161ich mest\u00e1ch pretrv\u00e1va spomienka na mu\u010den\u00edctvo \u017didov, ktor\u00fdch nemeck\u00fd okupant koncentroval vo \u0161tvrtiach \u2013 v\u00e4zeniach, \u010di\u017ee get\u00e1ch. Predvojnov\u00fdch synag\u00f3g, ktor\u00e9 dodnes sl\u00fa\u017eia ako modlitebne, ostalo len zop\u00e1r. V zachr\u00e1nen\u00fdch budov\u00e1ch \u017eidovsk\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch \u0161k\u00f4l \u010di v ritu\u00e1lnych k\u00fape\u013eoch u\u017e dnes nepo\u010du\u0165 jazyk jidi\u0161 ani hebrej\u010dinu. Na \u00fazem\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Po\u013eska sa nach\u00e1dza takmer 1200 identifikovan\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch cintor\u00ednov, ale u\u017e niet t\u00fdch, ktor\u00ed by mohli nav\u0161tevova\u0165 hroby. \u017didovsk\u00e9 umeleck\u00e9 a remeseln\u00e9 diela, staro\u017eitn\u00e9 knihy, grafiky a rukopisy vedcov, spisovate\u013eov a skladate\u013eov boli nen\u00e1vratne zni\u010den\u00e9.<\/p>\n\n\n\n<p>Hist\u00f3riu \u017didov v Po\u013esku a ich zni\u010den\u00e9ho sveta n\u00e1m dnes sprostredkov\u00e1vaj\u00fa publik\u00e1cie, vedeck\u00e9 konferencie, festivaly, v\u00fdstavy, koncerty a pamiatky ako s\u00fa\u010das\u0165 \u010dinnosti \u0161t\u00e1tnych vedeck\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed a kult\u00farnych zariaden\u00ed, ako s\u00fa m\u00faze\u00e1, divadl\u00e1, arch\u00edvy alebo kni\u017enice. Postupne o\u017e\u00edvaj\u00fa \u017eidovsk\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 obce, spolo\u010densk\u00e9 organiz\u00e1cie, vydavate\u013estv\u00e1 a&nbsp;\u010dasopisy. Podporujeme tieto aktivity, preto\u017ee v pr\u00edbehu po\u013esk\u00fdch \u017didov a ich mu\u010den\u00edctve nesmie ma\u0165 posledn\u00e9 slovo nemeck\u00fd nacizmus.<\/p>\n\n\n\n<p>Spomienka na trag\u00e9diu, akou bolo vyhladenie \u017didov, by mala by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fdm a trval\u00fdm prvkom v\u00fdchovy k mieru. Pr\u00edbehom, ktor\u00fd prenik\u00e1 do \u013eudsk\u00fdch s\u0155dc, r\u00faca bari\u00e9ry predsudkov, rozdielov a&nbsp;nen\u00e1visti. Lekciou o tom, ako prejavova\u0165 pochopenie a pomoc t\u00fdm, ktor\u00fdch osud najviac postihuje.<\/p>\n\n\n\n<p>A&nbsp;pr\u00e1ve v tomto duchu osl\u00e1vime&nbsp;<strong>Medzin\u00e1rodn\u00fd de\u0148&nbsp;pamiatky obet\u00ed&nbsp;holokaustu<\/strong>. Rozhodnut\u00edm Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN ho u\u017e 15 rokov oslavujeme na v\u00fdro\u010die oslobodenia KL Auschwitz. Preto sa o \u0161tyri dni v&nbsp;priestoroch po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tneho m\u00fazea Auschwitz-Birkenau, na mieste, kde je rozpt\u00fdlen\u00fd popol viac ako mili\u00f3na obet\u00ed holokaustu, stretneme s&nbsp;vodcami a vysok\u00fdmi predstavite\u013emi kraj\u00edn z cel\u00e9ho sveta. Bud\u00fa n\u00e1s sprev\u00e1dza\u0165 aj t\u00ed najstar\u0161\u00ed pam\u00e4tn\u00edci t\u00fdchto udalost\u00ed. Na 75. v\u00fdro\u010die symbolick\u00e9ho ukon\u010denia vyhladenia budeme sved\u010di\u0165 o pravde. Spolo\u010dne budeme vyz\u00fdva\u0165 k mieru, spravodlivosti a re\u0161pektu medzi n\u00e1rodmi.<\/p>\n\n\n\n<p>Ve\u010dn\u00e1 pamiatka a&nbsp;\u010des\u0165 zavra\u017eden\u00fdm v KL Auschwitz!<\/p>\n\n\n\n<p>Ve\u010dn\u00e1 pamiatka a \u010des\u0165 obetiam holokaustu!<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Po\u013esk\u00fd prezident o&nbsp;75. v\u00fdro\u010d\u00ed oslobodenia nemeck\u00e9ho nacistick\u00e9ho vyhladzovacieho t\u00e1bora KL Auschwitz Dvadsiateho siedmeho janu\u00e1ra 1945 oslobodili sovietski vojaci nemeck\u00fd nacistick\u00fd vyhladzovac\u00ed t\u00e1bor KL Auschwitz. To, \u010do tam na\u0161li, vzbudzuje dodnes obrovsk\u00fa hr\u00f4zu a&nbsp;absol\u00fatne mor\u00e1lne ods\u00fadenie. Slobodu vtedy znovu z\u00edskalo takmer 7 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. U\u017e sk\u00f4r, v&nbsp;d\u0148och 17. \u2013 21. janu\u00e1ra, bolo z&nbsp;KL Auschwitz a&nbsp;jeho podt\u00e1borov [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":116,"featured_media":998,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"inline_featured_image":false,"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[60],"tags":[],"class_list":["post-997","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-aktuality"],"yoast_head":"<!-- This site is optimized with the Yoast SEO plugin v24.6 - https:\/\/yoast.com\/wordpress\/plugins\/seo\/ -->\n<title>Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie<\/title>\n<meta name=\"robots\" content=\"index, follow, max-snippet:-1, max-image-preview:large, max-video-preview:-1\" \/>\n<link rel=\"canonical\" href=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/\" \/>\n<meta property=\"og:locale\" content=\"pl_PL\" \/>\n<meta property=\"og:type\" content=\"article\" \/>\n<meta property=\"og:title\" content=\"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"og:description\" content=\"Po\u013esk\u00fd prezident o&nbsp;75. v\u00fdro\u010d\u00ed oslobodenia nemeck\u00e9ho nacistick\u00e9ho vyhladzovacieho t\u00e1bora KL Auschwitz Dvadsiateho siedmeho janu\u00e1ra 1945 oslobodili sovietski vojaci nemeck\u00fd nacistick\u00fd vyhladzovac\u00ed t\u00e1bor KL Auschwitz. To, \u010do tam na\u0161li, vzbudzuje dodnes obrovsk\u00fa hr\u00f4zu a&nbsp;absol\u00fatne mor\u00e1lne ods\u00fadenie. Slobodu vtedy znovu z\u00edskalo takmer 7 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. U\u017e sk\u00f4r, v&nbsp;d\u0148och 17. \u2013 21. janu\u00e1ra, bolo z&nbsp;KL Auschwitz a&nbsp;jeho podt\u00e1borov [&hellip;]\" \/>\n<meta property=\"og:url\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/\" \/>\n<meta property=\"og:site_name\" content=\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\" \/>\n<meta property=\"article:published_time\" content=\"2020-01-23T08:47:00+00:00\" \/>\n<meta property=\"article:modified_time\" content=\"2020-05-29T07:28:14+00:00\" \/>\n<meta property=\"og:image\" content=\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:width\" content=\"1500\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:height\" content=\"999\" \/>\n\t<meta property=\"og:image:type\" content=\"image\/jpeg\" \/>\n<meta name=\"author\" content=\"kyselm\" \/>\n<meta name=\"twitter:card\" content=\"summary_large_image\" \/>\n<meta name=\"twitter:label1\" content=\"Napisane przez\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data1\" content=\"kyselm\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:label2\" content=\"Szacowany czas czytania\" \/>\n\t<meta name=\"twitter:data2\" content=\"10 minut\" \/>\n<script type=\"application\/ld+json\" class=\"yoast-schema-graph\">{\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"@graph\":[{\"@type\":\"event\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/\",\"name\":\"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165\",\"isPartOf\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\"},\"primaryImageOfPage\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#primaryimage\"},\"image\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta-300x200.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta-1024x682.jpg\",\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg\"],\"thumbnailUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg\",\"datePublished\":\"2020-01-23T08:47:00+02:00\",\"dateModified\":\"2020-05-29T07:28:14+02:00\",\"author\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\"},\"breadcrumb\":{\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#breadcrumb\"},\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"ReadAction\",\"target\":[\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/\"]}],\"@context\":\"https:\/\/schema.org\",\"startDate\":\"2020-01-23\",\"endDate\":\"2020-01-23\",\"eventStatus\":\"EventScheduled\",\"eventAttendanceMode\":\"OfflineEventAttendanceMode\",\"location\":{\"@type\":\"place\",\"name\":\"\",\"address\":\"\",\"geo\":{\"@type\":\"GeoCoordinates\",\"latitude\":\"\",\"longitude\":\"\"}},\"description\":\"Po\u013esk\u00fd prezident o 75. v\u00fdro\u010d\u00ed oslobodenia nemeck\u00e9ho nacistick\u00e9ho vyhladzovacieho t\u00e1bora KL Auschwitz\\nDvadsiateho siedmeho janu\u00e1ra 1945 oslobodili sovietski vojaci nemeck\u00fd nacistick\u00fd vyhladzovac\u00ed t\u00e1bor KL Auschwitz. To, \u010do tam na\u0161li, vzbudzuje dodnes obrovsk\u00fa hr\u00f4zu a absol\u00fatne mor\u00e1lne ods\u00fadenie.\\nSlobodu vtedy znovu z\u00edskalo takmer 7 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. U\u017e sk\u00f4r, v d\u0148och 17. \u2013 21. janu\u00e1ra, bolo z KL Auschwitz a jeho podt\u00e1borov vys\u0165ahovan\u00fdch pribli\u017ene 56 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov, ktor\u00ed v zni\u010duj\u00facich pochodoch smrti kr\u00e1\u010dali do vn\u00fatrozemia Tretej r\u00ed\u0161e. V t\u00e1bore zostali \u013eudia-tiene, nav\u017edy zmrza\u010den\u00ed nepredstavite\u013en\u00fdm fyzick\u00fdm a psychick\u00fdm mu\u010den\u00edm. Z\u00e1zrakom pre\u017eili ne\u013eudsk\u00e9 \u017eivotn\u00e9 podmienky, hlad, mr\u00e1z, choroby, pr\u00e1cu nad ich sily, ne\u013e\u00fatostn\u00e9 bitky a \u00fatoky psov, vreskot a ur\u00e1\u017eky mu\u010dite\u013eov. Niektor\u00ed boli obe\u0165ami zlo\u010dineck\u00fdch lek\u00e1rskych experimentov. Ka\u017edodenne mali pred o\u010dami smr\u0165 svojich s\u00faputn\u00edkov v zajat\u00ed: mu\u017eov, \u017eien, star\u0161\u00edch a zdravotne znev\u00fdhodnen\u00fdch os\u00f4b, ako aj det\u00ed. Boli svedkami mnoh\u00fdch popr\u00e1v \u2013 aj tak\u00fdch, ktor\u00e9 eses\u00e1ci vykon\u00e1vali z krutej z\u00e1bavy. \u010cas\u0165 v\u00e4z\u0148ov bola prin\u00faten\u00e1 pren\u00e1\u0161a\u0165 m\u0155tvoly zavra\u017eden\u00fdch os\u00f4b v plynov\u00fdch komor\u00e1ch a p\u00e1li\u0165 ich v kremat\u00f3ri\u00e1ch. Uvedomovali si pri tom, \u017ee ich \u010dak\u00e1 tak\u00fd ist\u00fd osud.\\nTo je iba skr\u00e1ten\u00fd popis pekla na zemi, ktor\u00fdm bol Konzentrationslager Auschwitz \u2013 miesto, na ktorom bolo zavra\u017eden\u00fdch viac ako mili\u00f3n \u017didov a tis\u00edce obet\u00ed in\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed vr\u00e1tane Poliakov, R\u00f3mov, Sintov a vojnov\u00fdch zajatcov \u2013 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010cervenej arm\u00e1dy. Tak\u00fd ist\u00fd osud postihol mili\u00f3ny \u017didov zavra\u017eden\u00fdch v in\u00fdch nemeck\u00fdch nacistick\u00fdch t\u00e1boroch smrti: v Treblinke, Sobib\u00f3re, Be\u0142\u017cci, Kulmhofe, Stutthofe a v desiatkach \u010fal\u0161\u00edch. Mocn\u00ed Tretej r\u00ed\u0161e napl\u00e1novali a realizovali \u00fapln\u00e9 vyhladenie \u017eidovsk\u00e9ho n\u00e1roda. Preto vytvorili sie\u0165 t\u00e1borov funguj\u00facich ako skuto\u010dn\u00e9 tov\u00e1rne smrti. Vra\u017edy tam boli vykon\u00e1van\u00e9 pod\u013ea vzorca priemyselnej produkcie \u2013 v stovk\u00e1ch a tis\u00edckach, efekt\u00edvne, so zoh\u013eadnen\u00edm trvania a n\u00e1kladov na prepravu, pri\u010dom sa viedla d\u00f4kladn\u00e1 dokument\u00e1cia. Tak\u00e1to extr\u00e9mna ne\u013eudskos\u0165 a pon\u00ed\u017eenie mili\u00f3nov nevinn\u00fdch e\u0161te nikdy predt\u00fdm nebolo.\\n\u0164a\u017eko sa o tom p\u00ed\u0161e, \u010d\u00edta, hovor\u00ed... V biblickej Knihe m\u00fadrosti nach\u00e1dzame slov\u00e1: Vo ve\u013ekej m\u00fadrosti \u2013 ve\u013ea utrpenia , a kto sp\u00f4sobuje poznanie \u2013 sp\u00f4sobuje aj utrpenie. Av\u0161ak treba t\u00fato n\u00e1mahu vynaklada\u0165. Treba \u0161\u00edri\u0165 toto poznanie medzi nov\u00fdmi pokoleniami. Aj za cenu utrpenia, ak\u00e9 so sebou nes\u00fa. Bud\u00facnos\u0165 sveta mus\u00edme formova\u0165 s hlbok\u00fdm pochopenie toho, \u010do sa pred viac ako 75 rokmi udialo v srdci Eur\u00f3py a o \u010dom st\u00e1le hovoria o\u010dit\u00ed svedkovia. Nech je ve\u010dnou v\u00fdstrahou aj to, \u010do sa stalo s n\u00e1rodom potomkov Leibniza, Goetheho, Schillera a Bacha \u2013 ke\u010f sa nakazil v\u00edrusom imperi\u00e1lnej p\u00fdchy a rasistick\u00e9ho opovrhnutia. Nesmieme tie\u017e zab\u00fada\u0165, \u017ee posledn\u00fdm rozhoduj\u00facim krokom k 2. svetovej vojne \u2013 bez ktorej by nebolo trag\u00e9die holokaustu \u2013 bola tajn\u00e1 dohoda Hitlera a Stalina z 23. augusta 1939 roku. Zakladala sa na vzat\u00ed slobody a suverenity \u0161t\u00e1tom strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py. pri\u010dom vtedy vytvoren\u00e1 bl\u00edzka spolupr\u00e1ca oboch totalitn\u00fdch re\u017eimov trvala do posledn\u00fdch hod\u00edn pred \u00fatokom, ktor\u00fdm nacistick\u00e9 Nemecko prekvapilo ZSSR 22. j\u00fana 1941 roku.\\nPravda o holokauste nesmie zahyn\u00fa\u0165. Nesmie ju deformova\u0165, ani zneu\u017e\u00edva\u0165 na potreby vybran\u00fdch cie\u013eov. V mene sv\u00e4tej pam\u00e4ti o vyhladen\u00ed \u017didov a aj ako prejav \u00facty k \u010fal\u0161\u00edm obetiam totalitarizmov 20. storo\u010dia to nesmieme a nebudeme tolerova\u0165. Budeme sa na\u010falej usilova\u0165 o to, aby si svet pam\u00e4tal tento zlo\u010din. Ako aj o to, aby sa nie\u010do podobn\u00e9 u\u017e nikdy nezopakovalo.\\nPo\u013esk\u00fd odboj sa ve\u013emi skoro ujal posolstva o odhalen\u00ed pravdy o holokauste, ako aj pomoci \u017didom ohrozen\u00fdm vyhladen\u00edm. Po\u013esk\u00fd podzemn\u00fd \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd vznikol na na\u0161om okupovanom \u00fazem\u00ed, sa sna\u017eil chr\u00e1ni\u0165 v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed e\u0161te doned\u00e1vna boli ob\u010danmi nez\u00e1visl\u00e9ho Po\u013eska. V septembri roku 1940 sa d\u00f4stojn\u00edk Po\u013eskej arm\u00e1dy Witold Pilecki, v porozumen\u00ed s po\u013eskou kon\u0161pira\u010dnou vl\u00e1dou, nechal uv\u00e4zni\u0165 v KL Auschwitz. Utiekol v apr\u00edli 1943 a n\u00e1sledne podal spr\u00e1vu o tom, \u010do sa tam dialo. Toto je \u00faryvok zo spr\u00e1vy: \u201eChor\u00ed [na t\u00fdfus], v bezvedom\u00ed aj t\u00ed takmer zdrav\u00ed [...] boli nalo\u017een\u00ed do auta a vyvezen\u00ed [...] do plynov\u00fdch kom\u00f4r. [...] Jeden osemro\u010dn\u00fd chlapec poprosil eses\u00e1ka, aby ho nechal. K\u013eakol si pred n\u00edm na zem. Eses\u00e1k ho kopol do \u017eal\u00fadka a hodil do auta ako \u0161te\u0148a.\u201c Aj vyslanec emigra\u010dnej po\u013eskej vl\u00e1dy Jan Karski videl na vlastn\u00e9 o\u010di zverstv\u00e1, ku ktor\u00fdm doch\u00e1dzalo vo var\u0161avskom gete a v nemeckom tranzitnom t\u00e1bore v Izbici. Pripravil memorandum o nemeckom syst\u00e9me vyvra\u017e\u010fovania \u017didov. Od decembra 1942 ho prezentoval mienkotvorn\u00fdm skupin\u00e1m a najvy\u0161\u0161\u00edm org\u00e1nom spojeneck\u00fdch kraj\u00edn. E\u0161te predt\u00fdm adresoval gener\u00e1l W\u0142adys\u0142aw Sikorski, premi\u00e9r po\u013eskej vl\u00e1dy v Lond\u00fdne, spojencom n\u00f3tu, ktor\u00fa prijala po\u013esk\u00e1 Rada Ministrov na zasadnut\u00ed d\u0148a 6. j\u00fana 1942 roku. Uv\u00e1dzal v nej: \u201e...likvid\u00e1cia \u017eidovsk\u00e9ho obyvate\u013estva nadob\u00fada neuverite\u013en\u00e9 rozmery. V tak\u00fdch mest\u00e1ch ako Kolomyja, Stanis\u0142aw\u00f3w, Lublin, Rzesz\u00f3w, Miech\u00f3w, s\u00fa vra\u017eden\u00e9 desiatky tis\u00edcov \u017didov. Gestapo ka\u017edodenne vykon\u00e1va hromadn\u00e9 popravy vo var\u0161avskom a krakovskom gete. [...] \u017didia v Po\u013esku \u010delia najstra\u0161nej\u0161iemu prenasledovaniu vo svojej hist\u00f3rii.\u201c\\nV tom istom \u010dase Po\u013esk\u00fd podzemn\u00fd \u0161t\u00e1t zalo\u017eil Radu pomoci \u017didom. V\u010faka nej z\u00edskalo takmer 50 tis\u00edc \u013eud\u00ed dokumenty, strechu nad hlavou, peniaze a lek\u00e1rsku pomoc. Po\u013esk\u00ed diplomati organizovali \u00fatek \u017didov na \u00fazemia, ktor\u00e9 nekontrolovalo nacistick\u00e9 Nemecko. V\u00fdznamn\u00e9 percento t\u00fdch, ktor\u00ed pre\u017eili holokaust, v\u010fa\u010dilo za svoj \u017eivot tis\u00edcom po\u013esk\u00fdch Spravodliv\u00fdch medzi n\u00e1rodmi. V na\u0161ich rodinn\u00fdch pr\u00edbehoch, historick\u00fdch a liter\u00e1rnych dokumentoch existuje st\u00e1le \u017eiv\u00e1 spomienka na mnoh\u00e9 osoby \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu, ktor\u00e9 boli ukr\u00fdvan\u00e9 v podkroviach, pivniciach a stodol\u00e1ch. Tak ako aj spomienka na skromn\u00e9 jedlo pre \u017eidovsk\u00fdch ute\u010dencov a radu, akou bezpe\u010dnou cestou sa vyda\u0165 na \u00fatek. Nemeck\u00fd okupant trestal v Po\u013esku ka\u017ed\u00e9 tak\u00e9to gesto smr\u0165ou. Tak\u00fdchto pr\u00edpadov boli stovky. Medzi mili\u00f3nmi Poliakov sa na\u0161li aj osoby, ktor\u00e9 mohli pom\u00f4c\u0165 skr\u00fdvaj\u00facim sa \u017didom, ale nedok\u00e1zali prekona\u0165 strach o svoj \u017eivot a \u017eivot najbli\u017e\u0161\u00edch os\u00f4b. Boli aj tak\u00ed, ktor\u00ed z n\u00edzkych pohn\u00fatok odovzd\u00e1vali \u017didov do r\u00fak nemeck\u00fdch okupa\u010dn\u00fdch org\u00e1nov, alebo sami vo\u010di n\u00edm p\u00e1chali ods\u00fadeniahodn\u00e9 skutky. V tamt\u00fdch dramatick\u00fdch podmienkach s\u00fadny syst\u00e9m Po\u013eskej podzemnej vl\u00e1dy vyd\u00e1val rozsudky a vykon\u00e1val tresty smrti proti t\u00fdmto zlo\u010dincom.\\nNemeck\u00e9 nacistick\u00e9 koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory postaven\u00e9 v okupovanom Po\u013esku boli a s\u00fa pre n\u00e1s dodnes neznesite\u013en\u00fdm pon\u00ed\u017een\u00edm. S\u00fa stelesnen\u00edm drastick\u00e9ho popierania na\u0161ej tis\u00edcro\u010dnej kult\u00fary a hist\u00f3rie, po\u013esk\u00e9ho ducha slobody, tolerancie a solidarity. Genoc\u00edda \u017didov, hoci sa uskuto\u010d\u0148ovala na \u00fazem\u00ed takmer celej Eur\u00f3py, bola obzvl\u00e1\u0161\u0165 silnou ranou pre po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd bol po st\u00e1ro\u010dia mnohon\u00e1bo\u017eensk\u00fd a mnohon\u00e1rodn\u00fd. V predvojnovom Po\u013esku bola \u017eidovsk\u00e1 komunita jednou z najpo\u010detnej\u0161\u00edch v celej hist\u00f3rii tohto n\u00e1roda. Zo 6 mili\u00f3nov ob\u010danov Po\u013eskej republiky, ktor\u00ed zomreli v d\u00f4sledku 2. svetovej vojny (viac ako p\u00e4tina z celkov\u00e9ho po\u010dtu obyvate\u013estva), tvorili a\u017e 3 mili\u00f3ny po\u013esk\u00ed \u017didia. A to bola najv\u00e4\u010d\u0161ia skupina obet\u00ed holokaustu.\\n\u017didovsk\u00e1 komunita, ktor\u00e1 \u017eila a vyv\u00edjala sa v na\u0161ich krajin\u00e1ch takmer desa\u0165 storo\u010d\u00ed, v priebehu nieko\u013ek\u00fdch rokov takmer \u00faplne vymizla. Po\u013esko n\u00e1hle pri\u0161lo o tis\u00edce \u017eidovsk\u00fdch dejate\u013eov kult\u00fary, vedcov, lek\u00e1rov, pr\u00e1vnikov a \u00faradn\u00edkov, podnikate\u013eov, remeseln\u00edkov, obchodn\u00edkov a \u010fal\u0161\u00edch hodnotn\u00fdch odborn\u00edkov. Medzi zavra\u017eden\u00fdmi boli man\u017eelia, priatelia, susedia a spolupracovn\u00edci \u013eud\u00ed s ne\u017eidovsk\u00fdmi kore\u0148mi. V na\u0161ich mest\u00e1ch pretrv\u00e1va spomienka na mu\u010den\u00edctvo \u017didov, ktor\u00fdch nemeck\u00fd okupant koncentroval vo \u0161tvrtiach \u2013 v\u00e4zeniach, \u010di\u017ee get\u00e1ch. Predvojnov\u00fdch synag\u00f3g, ktor\u00e9 dodnes sl\u00fa\u017eia ako modlitebne, ostalo len zop\u00e1r. V zachr\u00e1nen\u00fdch budov\u00e1ch \u017eidovsk\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch \u0161k\u00f4l \u010di v ritu\u00e1lnych k\u00fape\u013eoch u\u017e dnes nepo\u010du\u0165 jazyk jidi\u0161 ani hebrej\u010dinu. Na \u00fazem\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Po\u013eska sa nach\u00e1dza takmer 1200 identifikovan\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch cintor\u00ednov, ale u\u017e niet t\u00fdch, ktor\u00ed by mohli nav\u0161tevova\u0165 hroby. \u017didovsk\u00e9 umeleck\u00e9 a remeseln\u00e9 diela, staro\u017eitn\u00e9 knihy, grafiky a rukopisy vedcov, spisovate\u013eov a skladate\u013eov boli nen\u00e1vratne zni\u010den\u00e9.\\nHist\u00f3riu \u017didov v Po\u013esku a ich zni\u010den\u00e9ho sveta n\u00e1m dnes sprostredkov\u00e1vaj\u00fa publik\u00e1cie, vedeck\u00e9 konferencie, festivaly, v\u00fdstavy, koncerty a pamiatky ako s\u00fa\u010das\u0165 \u010dinnosti \u0161t\u00e1tnych vedeck\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed a kult\u00farnych zariaden\u00ed, ako s\u00fa m\u00faze\u00e1, divadl\u00e1, arch\u00edvy alebo kni\u017enice. Postupne o\u017e\u00edvaj\u00fa \u017eidovsk\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 obce, spolo\u010densk\u00e9 organiz\u00e1cie, vydavate\u013estv\u00e1 a \u010dasopisy. Podporujeme tieto aktivity, preto\u017ee v pr\u00edbehu po\u013esk\u00fdch \u017didov a ich mu\u010den\u00edctve nesmie ma\u0165 posledn\u00e9 slovo nemeck\u00fd nacizmus.\\nSpomienka na trag\u00e9diu, akou bolo vyhladenie \u017didov, by mala by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fdm a trval\u00fdm prvkom v\u00fdchovy k mieru. Pr\u00edbehom, ktor\u00fd prenik\u00e1 do \u013eudsk\u00fdch s\u0155dc, r\u00faca bari\u00e9ry predsudkov, rozdielov a nen\u00e1visti. Lekciou o tom, ako prejavova\u0165 pochopenie a pomoc t\u00fdm, ktor\u00fdch osud najviac postihuje.\\nA pr\u00e1ve v tomto duchu osl\u00e1vime Medzin\u00e1rodn\u00fd de\u0148 pamiatky obet\u00ed holokaustu. Rozhodnut\u00edm Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN ho u\u017e 15 rokov oslavujeme na v\u00fdro\u010die oslobodenia KL Auschwitz. Preto sa o \u0161tyri dni v priestoroch po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tneho m\u00fazea Auschwitz-Birkenau, na mieste, kde je rozpt\u00fdlen\u00fd popol viac ako mili\u00f3na obet\u00ed holokaustu, stretneme s vodcami a vysok\u00fdmi predstavite\u013emi kraj\u00edn z cel\u00e9ho sveta. Bud\u00fa n\u00e1s sprev\u00e1dza\u0165 aj t\u00ed najstar\u0161\u00ed pam\u00e4tn\u00edci t\u00fdchto udalost\u00ed. Na 75. v\u00fdro\u010die symbolick\u00e9ho ukon\u010denia vyhladenia budeme sved\u010di\u0165 o pravde. Spolo\u010dne budeme vyz\u00fdva\u0165 k mieru, spravodlivosti a re\u0161pektu medzi n\u00e1rodmi.\\nVe\u010dn\u00e1 pamiatka a \u010des\u0165 zavra\u017eden\u00fdm v KL Auschwitz!\\nVe\u010dn\u00e1 pamiatka a \u010des\u0165 obetiam holokaustu!\"},{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#primaryimage\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg\",\"contentUrl\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg\",\"width\":1500,\"height\":999},{\"@type\":\"BreadcrumbList\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#breadcrumb\",\"itemListElement\":[{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":1,\"name\":\"Home\",\"item\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\"},{\"@type\":\"ListItem\",\"position\":2,\"name\":\"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165\"}]},{\"@type\":\"WebSite\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website\",\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/\",\"name\":\"Instytut Polski w Bratys\u0142awie\",\"description\":\"Instytuty Polskie\",\"potentialAction\":[{\"@type\":\"SearchAction\",\"target\":{\"@type\":\"EntryPoint\",\"urlTemplate\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}\"},\"query-input\":{\"@type\":\"PropertyValueSpecification\",\"valueRequired\":true,\"valueName\":\"search_term_string\"}}],\"inLanguage\":\"pl-PL\"},{\"@type\":\"Person\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720\",\"name\":\"kyselm\",\"image\":{\"@type\":\"ImageObject\",\"inLanguage\":\"pl-PL\",\"@id\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/\",\"url\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"contentUrl\":\"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g\",\"caption\":\"kyselm\"},\"url\":\"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/\"}]}<\/script>\n<!-- \/ Yoast SEO plugin. -->","yoast_head_json":{"title":"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","robots":{"index":"index","follow":"follow","max-snippet":"max-snippet:-1","max-image-preview":"max-image-preview:large","max-video-preview":"max-video-preview:-1"},"canonical":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/","og_locale":"pl_PL","og_type":"article","og_title":"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165 - Instytut Polski w Bratys\u0142awie","og_description":"Po\u013esk\u00fd prezident o&nbsp;75. v\u00fdro\u010d\u00ed oslobodenia nemeck\u00e9ho nacistick\u00e9ho vyhladzovacieho t\u00e1bora KL Auschwitz Dvadsiateho siedmeho janu\u00e1ra 1945 oslobodili sovietski vojaci nemeck\u00fd nacistick\u00fd vyhladzovac\u00ed t\u00e1bor KL Auschwitz. To, \u010do tam na\u0161li, vzbudzuje dodnes obrovsk\u00fa hr\u00f4zu a&nbsp;absol\u00fatne mor\u00e1lne ods\u00fadenie. Slobodu vtedy znovu z\u00edskalo takmer 7 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. U\u017e sk\u00f4r, v&nbsp;d\u0148och 17. \u2013 21. janu\u00e1ra, bolo z&nbsp;KL Auschwitz a&nbsp;jeho podt\u00e1borov [&hellip;]","og_url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/","og_site_name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","article_published_time":"2020-01-23T08:47:00+00:00","article_modified_time":"2020-05-29T07:28:14+00:00","og_image":[{"width":1500,"height":999,"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg","type":"image\/jpeg"}],"author":"kyselm","twitter_card":"summary_large_image","twitter_misc":{"Napisane przez":"kyselm","Szacowany czas czytania":"10 minut"},"schema":{"@context":"https:\/\/schema.org","@graph":[{"@type":"event","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/","name":"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165","isPartOf":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website"},"primaryImageOfPage":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#primaryimage"},"image":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta-300x200.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta-1024x682.jpg","https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg"],"thumbnailUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg","datePublished":"2020-01-23T08:47:00+02:00","dateModified":"2020-05-29T07:28:14+02:00","author":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720"},"breadcrumb":{"@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#breadcrumb"},"inLanguage":"pl-PL","potentialAction":[{"@type":"ReadAction","target":["https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/"]}],"@context":"https:\/\/schema.org","startDate":"2020-01-23","endDate":"2020-01-23","eventStatus":"EventScheduled","eventAttendanceMode":"OfflineEventAttendanceMode","location":{"@type":"place","name":"","address":"","geo":{"@type":"GeoCoordinates","latitude":"","longitude":""}},"description":"Po\u013esk\u00fd prezident o 75. v\u00fdro\u010d\u00ed oslobodenia nemeck\u00e9ho nacistick\u00e9ho vyhladzovacieho t\u00e1bora KL Auschwitz\nDvadsiateho siedmeho janu\u00e1ra 1945 oslobodili sovietski vojaci nemeck\u00fd nacistick\u00fd vyhladzovac\u00ed t\u00e1bor KL Auschwitz. To, \u010do tam na\u0161li, vzbudzuje dodnes obrovsk\u00fa hr\u00f4zu a absol\u00fatne mor\u00e1lne ods\u00fadenie.\nSlobodu vtedy znovu z\u00edskalo takmer 7 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov. U\u017e sk\u00f4r, v d\u0148och 17. \u2013 21. janu\u00e1ra, bolo z KL Auschwitz a jeho podt\u00e1borov vys\u0165ahovan\u00fdch pribli\u017ene 56 tis\u00edc v\u00e4z\u0148ov, ktor\u00ed v zni\u010duj\u00facich pochodoch smrti kr\u00e1\u010dali do vn\u00fatrozemia Tretej r\u00ed\u0161e. V t\u00e1bore zostali \u013eudia-tiene, nav\u017edy zmrza\u010den\u00ed nepredstavite\u013en\u00fdm fyzick\u00fdm a psychick\u00fdm mu\u010den\u00edm. Z\u00e1zrakom pre\u017eili ne\u013eudsk\u00e9 \u017eivotn\u00e9 podmienky, hlad, mr\u00e1z, choroby, pr\u00e1cu nad ich sily, ne\u013e\u00fatostn\u00e9 bitky a \u00fatoky psov, vreskot a ur\u00e1\u017eky mu\u010dite\u013eov. Niektor\u00ed boli obe\u0165ami zlo\u010dineck\u00fdch lek\u00e1rskych experimentov. Ka\u017edodenne mali pred o\u010dami smr\u0165 svojich s\u00faputn\u00edkov v zajat\u00ed: mu\u017eov, \u017eien, star\u0161\u00edch a zdravotne znev\u00fdhodnen\u00fdch os\u00f4b, ako aj det\u00ed. Boli svedkami mnoh\u00fdch popr\u00e1v \u2013 aj tak\u00fdch, ktor\u00e9 eses\u00e1ci vykon\u00e1vali z krutej z\u00e1bavy. \u010cas\u0165 v\u00e4z\u0148ov bola prin\u00faten\u00e1 pren\u00e1\u0161a\u0165 m\u0155tvoly zavra\u017eden\u00fdch os\u00f4b v plynov\u00fdch komor\u00e1ch a p\u00e1li\u0165 ich v kremat\u00f3ri\u00e1ch. Uvedomovali si pri tom, \u017ee ich \u010dak\u00e1 tak\u00fd ist\u00fd osud.\nTo je iba skr\u00e1ten\u00fd popis pekla na zemi, ktor\u00fdm bol Konzentrationslager Auschwitz \u2013 miesto, na ktorom bolo zavra\u017eden\u00fdch viac ako mili\u00f3n \u017didov a tis\u00edce obet\u00ed in\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed vr\u00e1tane Poliakov, R\u00f3mov, Sintov a vojnov\u00fdch zajatcov \u2013 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov \u010cervenej arm\u00e1dy. Tak\u00fd ist\u00fd osud postihol mili\u00f3ny \u017didov zavra\u017eden\u00fdch v in\u00fdch nemeck\u00fdch nacistick\u00fdch t\u00e1boroch smrti: v Treblinke, Sobib\u00f3re, Be\u0142\u017cci, Kulmhofe, Stutthofe a v desiatkach \u010fal\u0161\u00edch. Mocn\u00ed Tretej r\u00ed\u0161e napl\u00e1novali a realizovali \u00fapln\u00e9 vyhladenie \u017eidovsk\u00e9ho n\u00e1roda. Preto vytvorili sie\u0165 t\u00e1borov funguj\u00facich ako skuto\u010dn\u00e9 tov\u00e1rne smrti. Vra\u017edy tam boli vykon\u00e1van\u00e9 pod\u013ea vzorca priemyselnej produkcie \u2013 v stovk\u00e1ch a tis\u00edckach, efekt\u00edvne, so zoh\u013eadnen\u00edm trvania a n\u00e1kladov na prepravu, pri\u010dom sa viedla d\u00f4kladn\u00e1 dokument\u00e1cia. Tak\u00e1to extr\u00e9mna ne\u013eudskos\u0165 a pon\u00ed\u017eenie mili\u00f3nov nevinn\u00fdch e\u0161te nikdy predt\u00fdm nebolo.\n\u0164a\u017eko sa o tom p\u00ed\u0161e, \u010d\u00edta, hovor\u00ed... V biblickej Knihe m\u00fadrosti nach\u00e1dzame slov\u00e1: Vo ve\u013ekej m\u00fadrosti \u2013 ve\u013ea utrpenia , a kto sp\u00f4sobuje poznanie \u2013 sp\u00f4sobuje aj utrpenie. Av\u0161ak treba t\u00fato n\u00e1mahu vynaklada\u0165. Treba \u0161\u00edri\u0165 toto poznanie medzi nov\u00fdmi pokoleniami. Aj za cenu utrpenia, ak\u00e9 so sebou nes\u00fa. Bud\u00facnos\u0165 sveta mus\u00edme formova\u0165 s hlbok\u00fdm pochopenie toho, \u010do sa pred viac ako 75 rokmi udialo v srdci Eur\u00f3py a o \u010dom st\u00e1le hovoria o\u010dit\u00ed svedkovia. Nech je ve\u010dnou v\u00fdstrahou aj to, \u010do sa stalo s n\u00e1rodom potomkov Leibniza, Goetheho, Schillera a Bacha \u2013 ke\u010f sa nakazil v\u00edrusom imperi\u00e1lnej p\u00fdchy a rasistick\u00e9ho opovrhnutia. Nesmieme tie\u017e zab\u00fada\u0165, \u017ee posledn\u00fdm rozhoduj\u00facim krokom k 2. svetovej vojne \u2013 bez ktorej by nebolo trag\u00e9die holokaustu \u2013 bola tajn\u00e1 dohoda Hitlera a Stalina z 23. augusta 1939 roku. Zakladala sa na vzat\u00ed slobody a suverenity \u0161t\u00e1tom strednej a v\u00fdchodnej Eur\u00f3py. pri\u010dom vtedy vytvoren\u00e1 bl\u00edzka spolupr\u00e1ca oboch totalitn\u00fdch re\u017eimov trvala do posledn\u00fdch hod\u00edn pred \u00fatokom, ktor\u00fdm nacistick\u00e9 Nemecko prekvapilo ZSSR 22. j\u00fana 1941 roku.\nPravda o holokauste nesmie zahyn\u00fa\u0165. Nesmie ju deformova\u0165, ani zneu\u017e\u00edva\u0165 na potreby vybran\u00fdch cie\u013eov. V mene sv\u00e4tej pam\u00e4ti o vyhladen\u00ed \u017didov a aj ako prejav \u00facty k \u010fal\u0161\u00edm obetiam totalitarizmov 20. storo\u010dia to nesmieme a nebudeme tolerova\u0165. Budeme sa na\u010falej usilova\u0165 o to, aby si svet pam\u00e4tal tento zlo\u010din. Ako aj o to, aby sa nie\u010do podobn\u00e9 u\u017e nikdy nezopakovalo.\nPo\u013esk\u00fd odboj sa ve\u013emi skoro ujal posolstva o odhalen\u00ed pravdy o holokauste, ako aj pomoci \u017didom ohrozen\u00fdm vyhladen\u00edm. Po\u013esk\u00fd podzemn\u00fd \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd vznikol na na\u0161om okupovanom \u00fazem\u00ed, sa sna\u017eil chr\u00e1ni\u0165 v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed e\u0161te doned\u00e1vna boli ob\u010danmi nez\u00e1visl\u00e9ho Po\u013eska. V septembri roku 1940 sa d\u00f4stojn\u00edk Po\u013eskej arm\u00e1dy Witold Pilecki, v porozumen\u00ed s po\u013eskou kon\u0161pira\u010dnou vl\u00e1dou, nechal uv\u00e4zni\u0165 v KL Auschwitz. Utiekol v apr\u00edli 1943 a n\u00e1sledne podal spr\u00e1vu o tom, \u010do sa tam dialo. Toto je \u00faryvok zo spr\u00e1vy: \u201eChor\u00ed [na t\u00fdfus], v bezvedom\u00ed aj t\u00ed takmer zdrav\u00ed [...] boli nalo\u017een\u00ed do auta a vyvezen\u00ed [...] do plynov\u00fdch kom\u00f4r. [...] Jeden osemro\u010dn\u00fd chlapec poprosil eses\u00e1ka, aby ho nechal. K\u013eakol si pred n\u00edm na zem. Eses\u00e1k ho kopol do \u017eal\u00fadka a hodil do auta ako \u0161te\u0148a.\u201c Aj vyslanec emigra\u010dnej po\u013eskej vl\u00e1dy Jan Karski videl na vlastn\u00e9 o\u010di zverstv\u00e1, ku ktor\u00fdm doch\u00e1dzalo vo var\u0161avskom gete a v nemeckom tranzitnom t\u00e1bore v Izbici. Pripravil memorandum o nemeckom syst\u00e9me vyvra\u017e\u010fovania \u017didov. Od decembra 1942 ho prezentoval mienkotvorn\u00fdm skupin\u00e1m a najvy\u0161\u0161\u00edm org\u00e1nom spojeneck\u00fdch kraj\u00edn. E\u0161te predt\u00fdm adresoval gener\u00e1l W\u0142adys\u0142aw Sikorski, premi\u00e9r po\u013eskej vl\u00e1dy v Lond\u00fdne, spojencom n\u00f3tu, ktor\u00fa prijala po\u013esk\u00e1 Rada Ministrov na zasadnut\u00ed d\u0148a 6. j\u00fana 1942 roku. Uv\u00e1dzal v nej: \u201e...likvid\u00e1cia \u017eidovsk\u00e9ho obyvate\u013estva nadob\u00fada neuverite\u013en\u00e9 rozmery. V tak\u00fdch mest\u00e1ch ako Kolomyja, Stanis\u0142aw\u00f3w, Lublin, Rzesz\u00f3w, Miech\u00f3w, s\u00fa vra\u017eden\u00e9 desiatky tis\u00edcov \u017didov. Gestapo ka\u017edodenne vykon\u00e1va hromadn\u00e9 popravy vo var\u0161avskom a krakovskom gete. [...] \u017didia v Po\u013esku \u010delia najstra\u0161nej\u0161iemu prenasledovaniu vo svojej hist\u00f3rii.\u201c\nV tom istom \u010dase Po\u013esk\u00fd podzemn\u00fd \u0161t\u00e1t zalo\u017eil Radu pomoci \u017didom. V\u010faka nej z\u00edskalo takmer 50 tis\u00edc \u013eud\u00ed dokumenty, strechu nad hlavou, peniaze a lek\u00e1rsku pomoc. Po\u013esk\u00ed diplomati organizovali \u00fatek \u017didov na \u00fazemia, ktor\u00e9 nekontrolovalo nacistick\u00e9 Nemecko. V\u00fdznamn\u00e9 percento t\u00fdch, ktor\u00ed pre\u017eili holokaust, v\u010fa\u010dilo za svoj \u017eivot tis\u00edcom po\u013esk\u00fdch Spravodliv\u00fdch medzi n\u00e1rodmi. V na\u0161ich rodinn\u00fdch pr\u00edbehoch, historick\u00fdch a liter\u00e1rnych dokumentoch existuje st\u00e1le \u017eiv\u00e1 spomienka na mnoh\u00e9 osoby \u017eidovsk\u00e9ho p\u00f4vodu, ktor\u00e9 boli ukr\u00fdvan\u00e9 v podkroviach, pivniciach a stodol\u00e1ch. Tak ako aj spomienka na skromn\u00e9 jedlo pre \u017eidovsk\u00fdch ute\u010dencov a radu, akou bezpe\u010dnou cestou sa vyda\u0165 na \u00fatek. Nemeck\u00fd okupant trestal v Po\u013esku ka\u017ed\u00e9 tak\u00e9to gesto smr\u0165ou. Tak\u00fdchto pr\u00edpadov boli stovky. Medzi mili\u00f3nmi Poliakov sa na\u0161li aj osoby, ktor\u00e9 mohli pom\u00f4c\u0165 skr\u00fdvaj\u00facim sa \u017didom, ale nedok\u00e1zali prekona\u0165 strach o svoj \u017eivot a \u017eivot najbli\u017e\u0161\u00edch os\u00f4b. Boli aj tak\u00ed, ktor\u00ed z n\u00edzkych pohn\u00fatok odovzd\u00e1vali \u017didov do r\u00fak nemeck\u00fdch okupa\u010dn\u00fdch org\u00e1nov, alebo sami vo\u010di n\u00edm p\u00e1chali ods\u00fadeniahodn\u00e9 skutky. V tamt\u00fdch dramatick\u00fdch podmienkach s\u00fadny syst\u00e9m Po\u013eskej podzemnej vl\u00e1dy vyd\u00e1val rozsudky a vykon\u00e1val tresty smrti proti t\u00fdmto zlo\u010dincom.\nNemeck\u00e9 nacistick\u00e9 koncentra\u010dn\u00e9 t\u00e1bory postaven\u00e9 v okupovanom Po\u013esku boli a s\u00fa pre n\u00e1s dodnes neznesite\u013en\u00fdm pon\u00ed\u017een\u00edm. S\u00fa stelesnen\u00edm drastick\u00e9ho popierania na\u0161ej tis\u00edcro\u010dnej kult\u00fary a hist\u00f3rie, po\u013esk\u00e9ho ducha slobody, tolerancie a solidarity. Genoc\u00edda \u017didov, hoci sa uskuto\u010d\u0148ovala na \u00fazem\u00ed takmer celej Eur\u00f3py, bola obzvl\u00e1\u0161\u0165 silnou ranou pre po\u013esk\u00fd \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd bol po st\u00e1ro\u010dia mnohon\u00e1bo\u017eensk\u00fd a mnohon\u00e1rodn\u00fd. V predvojnovom Po\u013esku bola \u017eidovsk\u00e1 komunita jednou z najpo\u010detnej\u0161\u00edch v celej hist\u00f3rii tohto n\u00e1roda. Zo 6 mili\u00f3nov ob\u010danov Po\u013eskej republiky, ktor\u00ed zomreli v d\u00f4sledku 2. svetovej vojny (viac ako p\u00e4tina z celkov\u00e9ho po\u010dtu obyvate\u013estva), tvorili a\u017e 3 mili\u00f3ny po\u013esk\u00ed \u017didia. A to bola najv\u00e4\u010d\u0161ia skupina obet\u00ed holokaustu.\n\u017didovsk\u00e1 komunita, ktor\u00e1 \u017eila a vyv\u00edjala sa v na\u0161ich krajin\u00e1ch takmer desa\u0165 storo\u010d\u00ed, v priebehu nieko\u013ek\u00fdch rokov takmer \u00faplne vymizla. Po\u013esko n\u00e1hle pri\u0161lo o tis\u00edce \u017eidovsk\u00fdch dejate\u013eov kult\u00fary, vedcov, lek\u00e1rov, pr\u00e1vnikov a \u00faradn\u00edkov, podnikate\u013eov, remeseln\u00edkov, obchodn\u00edkov a \u010fal\u0161\u00edch hodnotn\u00fdch odborn\u00edkov. Medzi zavra\u017eden\u00fdmi boli man\u017eelia, priatelia, susedia a spolupracovn\u00edci \u013eud\u00ed s ne\u017eidovsk\u00fdmi kore\u0148mi. V na\u0161ich mest\u00e1ch pretrv\u00e1va spomienka na mu\u010den\u00edctvo \u017didov, ktor\u00fdch nemeck\u00fd okupant koncentroval vo \u0161tvrtiach \u2013 v\u00e4zeniach, \u010di\u017ee get\u00e1ch. Predvojnov\u00fdch synag\u00f3g, ktor\u00e9 dodnes sl\u00fa\u017eia ako modlitebne, ostalo len zop\u00e1r. V zachr\u00e1nen\u00fdch budov\u00e1ch \u017eidovsk\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch \u0161k\u00f4l \u010di v ritu\u00e1lnych k\u00fape\u013eoch u\u017e dnes nepo\u010du\u0165 jazyk jidi\u0161 ani hebrej\u010dinu. Na \u00fazem\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Po\u013eska sa nach\u00e1dza takmer 1200 identifikovan\u00fdch \u017eidovsk\u00fdch cintor\u00ednov, ale u\u017e niet t\u00fdch, ktor\u00ed by mohli nav\u0161tevova\u0165 hroby. \u017didovsk\u00e9 umeleck\u00e9 a remeseln\u00e9 diela, staro\u017eitn\u00e9 knihy, grafiky a rukopisy vedcov, spisovate\u013eov a skladate\u013eov boli nen\u00e1vratne zni\u010den\u00e9.\nHist\u00f3riu \u017didov v Po\u013esku a ich zni\u010den\u00e9ho sveta n\u00e1m dnes sprostredkov\u00e1vaj\u00fa publik\u00e1cie, vedeck\u00e9 konferencie, festivaly, v\u00fdstavy, koncerty a pamiatky ako s\u00fa\u010das\u0165 \u010dinnosti \u0161t\u00e1tnych vedeck\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed a kult\u00farnych zariaden\u00ed, ako s\u00fa m\u00faze\u00e1, divadl\u00e1, arch\u00edvy alebo kni\u017enice. Postupne o\u017e\u00edvaj\u00fa \u017eidovsk\u00e9 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 obce, spolo\u010densk\u00e9 organiz\u00e1cie, vydavate\u013estv\u00e1 a \u010dasopisy. Podporujeme tieto aktivity, preto\u017ee v pr\u00edbehu po\u013esk\u00fdch \u017didov a ich mu\u010den\u00edctve nesmie ma\u0165 posledn\u00e9 slovo nemeck\u00fd nacizmus.\nSpomienka na trag\u00e9diu, akou bolo vyhladenie \u017didov, by mala by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fdm a trval\u00fdm prvkom v\u00fdchovy k mieru. Pr\u00edbehom, ktor\u00fd prenik\u00e1 do \u013eudsk\u00fdch s\u0155dc, r\u00faca bari\u00e9ry predsudkov, rozdielov a nen\u00e1visti. Lekciou o tom, ako prejavova\u0165 pochopenie a pomoc t\u00fdm, ktor\u00fdch osud najviac postihuje.\nA pr\u00e1ve v tomto duchu osl\u00e1vime Medzin\u00e1rodn\u00fd de\u0148 pamiatky obet\u00ed holokaustu. Rozhodnut\u00edm Valn\u00e9ho zhroma\u017edenia OSN ho u\u017e 15 rokov oslavujeme na v\u00fdro\u010die oslobodenia KL Auschwitz. Preto sa o \u0161tyri dni v priestoroch po\u013esk\u00e9ho \u0161t\u00e1tneho m\u00fazea Auschwitz-Birkenau, na mieste, kde je rozpt\u00fdlen\u00fd popol viac ako mili\u00f3na obet\u00ed holokaustu, stretneme s vodcami a vysok\u00fdmi predstavite\u013emi kraj\u00edn z cel\u00e9ho sveta. Bud\u00fa n\u00e1s sprev\u00e1dza\u0165 aj t\u00ed najstar\u0161\u00ed pam\u00e4tn\u00edci t\u00fdchto udalost\u00ed. Na 75. v\u00fdro\u010die symbolick\u00e9ho ukon\u010denia vyhladenia budeme sved\u010di\u0165 o pravde. Spolo\u010dne budeme vyz\u00fdva\u0165 k mieru, spravodlivosti a re\u0161pektu medzi n\u00e1rodmi.\nVe\u010dn\u00e1 pamiatka a \u010des\u0165 zavra\u017eden\u00fdm v KL Auschwitz!\nVe\u010dn\u00e1 pamiatka a \u010des\u0165 obetiam holokaustu!"},{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#primaryimage","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg","contentUrl":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-content\/uploads\/sites\/13\/2020\/02\/fot.-Kancelaria-Prezydenta.jpg","width":1500,"height":999},{"@type":"BreadcrumbList","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/2020\/01\/23\/pravda-ktora-nesmie-zahynut\/#breadcrumb","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Home","item":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/"},{"@type":"ListItem","position":2,"name":"Pravda, ktor\u00e1 nesmie zahyn\u00fa\u0165"}]},{"@type":"WebSite","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#website","url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/","name":"Instytut Polski w Bratys\u0142awie","description":"Instytuty Polskie","potentialAction":[{"@type":"SearchAction","target":{"@type":"EntryPoint","urlTemplate":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/?s={search_term_string}"},"query-input":{"@type":"PropertyValueSpecification","valueRequired":true,"valueName":"search_term_string"}}],"inLanguage":"pl-PL"},{"@type":"Person","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/9ec657f865a156712552ca9f0ad27720","name":"kyselm","image":{"@type":"ImageObject","inLanguage":"pl-PL","@id":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/#\/schema\/person\/image\/","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","contentUrl":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/ba96f7f4a6104a2e2f0328f9863f506d?s=96&d=mm&r=g","caption":"kyselm"},"url":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/author\/kyselm\/"}]}},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/997","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/users\/116"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=997"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/997\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1747,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/997\/revisions\/1747"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media\/998"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=997"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=997"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instytutpolski.pl\/bratislava\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=997"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}