Tento sviatok pripadá na 2. mája, kedy si Poliaci pripomínajú dlhú históriu bielo-červených národných farieb a s hrdosťou vystavujú vlajky zo svojich príbytkov.
Poľské národné farby majú ako jedny z mála na svete heraldický pôvod – pochádzajú z farieb erbu Poľského kráľovstva a erbu Litovského veľkokniežatstva. V poľskej symbolike pochádza biela farba od bieleho Orla, ktorý je štátnym znakom Poľska, a bielej farby Pahoni – rytiera cválajúceho na koni, ktorý je štátnym znakom Litvy. Obidva znaky sa nachádzajú na červených erbových štítoch. Na vlajke je biela farba umiestnená hore, a červené dole, pretože v poľskej heraldike je dôležitejšia farba znaku než pozadia.
Biela a červená farba boli po prvýkrát uznané za národné farby 3. mája 1792 na prvé výročie prijatia Ústavy 3. mája. Formálne ich uznal až Snem Poľského kráľovstva v roku 1831 počas novembrového povstania ako farby poľského štátu. Po znovuzískaní nezávislosti farebnú kompozíciu poľskej vlajky potvrdil Zákonodarný snem 1. augusta 1919.
Deň Poľskej vlajky sa ako sviatok oslavuje od roku 2004.
Tlačový odbor
Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky