Udalosti z jesene 1938 zásadným spôsobom ovplyvnili politické usporiadanie v strednej Európe. Bezpochyby, najdôležitejšou udalosťou bolo podpísanie Mníchovskej dohody koncom septembra 1938. Hoci sa prioritne dotýkala odstúpenia sudetských území v prospech hitlerovského Nemecka, diktovala Československu zároveň vyriešenie územných nárokov ďalších susedov – Poľska a Maďarska. Začiatkom novembra prišlo k podpisu prvej viedenskej arbitráže, v dôsledku ktorej pripadlo horthyovskému Maďarsku vyše 20 % územia Slovenska, na ktorom žilo cez 850 000 obyvateľov, z toho cez 290 000 Slovákov. So svojimi nárokmi vystúpilo koncom septembra 1938 aj Poľsko. Začiatkom októbra anektovalo Tešínsko a neskôr došlo k rokovaniam medzi slovenskými a poľskými delegáciami. Výsledkom bolo odstúpenie ďalších území na severe Slovenska v prospech Poľska so 4280 obyvateľmi. Tieto územné nároky Poľska znamenali krach propoľskej orientácie v rámci slovenskej politiky.

Ako sa udalosti jesene 1938 prejavili na slovensko-poľských hraniciach? Prečo prišlo k úprave vzájomných hraníc a za akých okolností sa to dialo? Aký vplyv mali poľské územné nároky na vnútropolitický vývoj na Slovensku? Aká bola reakcia miestneho slovenského obyvateľstva na odstúpených územiach? O týchto a ďalších otázkach budú diskutovať historici Robert Kowalski (Poľský dejepisný spolok v Nowom Targu) a Martin Garek (Ústav pamäti národa).

30. 11. / 17:00 Bratislava, Poľský inštitút, Nám. SNP 27

www.upn.gov.sk