V nasledujúcich desaťročiach sa v tomto slogane odrážali nové a nové požiadavky, naposledy tie, ktoré súviseli s nástupom tzv. politiky identity, ktorá sa napokon stala jedným z bojísk kultúrnych vojen. Týmto smerom sa však prednáška nechce uberať. Na príkladoch tvorby Barbory Zentkovej a Julie Gryboś sa zameria na to, ako ich tvorba dlhodobo predstavuje a zároveň „predvádza“ výrazný politický rozmer. Politickú rovinu v ich tvorbe možno nájsť v ich záujme o problematiku práce, presnejšie v ich záujme o vzťah medzi námezdnou prácou, umeleckou tvorbou, slobodou a hodnotovými systémami, v ktorých sú zakotvené.

Osobno-politická rovina nie je v diele Zentkovej a Gryboś obsiahnutá v ľahko čitateľnej rovine hesiel a obrazov. Je spojená s materiálom diela, často je doň doslova votkaná. Použité priadze, látky a iné materiály často vstupujú do tvorby Gryboś a Zentkovej už poznačené príbehom. Nie je dôležité len to, ako vyzerajú, ale rovnako aj to, ako sa sem dostali. V tejto prednáške sa zameriame na príbehy, ktoré diela tejto dvojice rozprávajú, a to prostredníctvom pohľadu na čiastkové dejiny a trajektórie materiálov, z ktorých sú vyrobené.

5. 2. 2024 o 18.00 / Galéria Jána Koniarka, Koppelova vila, Trnava