Pred 80 rokmi napadnutím Poľska Nemeckom sa začala 2. svetová vojna. Nadránom 1. septembra 1939 vojská Nemeckej ríše prekročili poľsko-nemeckú hranicu. Poľská armáda kládla silný ozbrojený odpor a očakávala reakciu spojencov. Francúzsko a Veľká Británia vypovedali 3. septembra 1939 vojnu Nemeckej ríši, ale nepredpokladali žiadne reálne vojenské kroky. Tragický osud Poľska bol spečatený 17. septembra 1939, keď sa začala invázia Sovietskeho zväzu z východu na Poľsko. Útok Nemeckej ríše a Sovietskeho zväzu bol dôsledkom podpisu Paktu Ribbentrop-Molotov, ktorého tajný protokol rozdelil strednú Európu na tzn. sféry vplyvov.

1. septembra o 4.45 h vojská Nemeckej ríše začali realizáciu plánu Fall Weiss. Pod týmto krycím menom sa skrýval útok v Poľsku na 1600 km dlhom fronte. Symbolom odporu prvého dňa vojny sa stal vojenský sklad na Westerplatte, ktorý poľská posádka bránila celý týždeň. Velitelia Nemeckej ríše využili v tomto ťažení dovtedy neznámu taktiku bleskovej vojny (tzv. Blitzkrieg). Vzhľadom na veľkú numerickú a technologickú prevahu vojsk Nemeckej ríše boli poľské vojenské oddiely prinútené ustúpiť hlbšie do vnútrozemia už počas prvých dní vojny. Avšak vďaka úsiliu poľských vojakov sa časový plán Fall Weiss celkom nepodarilo zrealizovať.

Jednotky Poľského vojska kládli veľký odpor útočníkom. Najväčším stretom síl bola Bitka pri Bzure, ktorá trvala do 22. septembra. Aj keď sa skončila porážkou, Nemeckú ríšu prinútila k zmene plánu a oddialila kapituláciu Varšavy, ktorá sa uskutočnila 28. septembra 1939. Posledné poľské oddiely zložili zbrane 6. októbra 1939, no niektoré jednotky naďalej kládli útočníkom odpor. Príkladom toho je Oddelená jednotka Poľského vojska pod velením majora Henryka Dobrzańského „Hubala”, ktorá existovala až do polovice roku 1940.

17. septembra 1939 zaútočil na Poľsko jeho druhý sused – Sovietsky zväz. V čase útoku sovietskych vojsk poľská vláda bola ešte stále prítomná na území krajiny a vojenské jednotky naďalej bojovali s Nemeckou ríšou. Nutnosť bojovať aj na východnej hranici dodatočne oslabila Poľské vojsko a spečatila jej porážku v obrannej vojne roku 1939.

Tak Nemecká ríša, ako aj Sovietsky zväz neplánovali len obsadiť územie Poľska, ale realizovali tiež plán likvidácie jeho inteligencie a postupného oslabovania národa.

Už počas prvých hodín nemeckého bombardovania zahynulo veľa civilistov. Nemecká ríša sústavne realizovala aj plán vyvražďovania poľskej inteligencie v rámci tzv. Intelligenzaktion, ako aj v rámci akcie AB (Außerordentliche Befriedungsaktion). Okupanti začali na poľskom území s masovou extermináciou lokálneho obyvateľstva, ktorá trvala až do skončenia 2. svetovej vojny v roku 1945. Nemecká ríša taktiež realizovala program masového vyhladzovania židovského obyvateľstva. Narozdiel od okupovaných štátov západnej Európy na území okupovaného Poľska hrozil za pomoc Židom trest smrti.

Na území Sovietskeho zväzu boli Poliaci masovo väznení a deportovaní. Boli nútení k otrokárskej práci v lágroch, kde dostávali veľmi malé porcie jedla, žili v beznádejných životných a hygienických podmienkach, a boli vystavení nebezpečenstvu útoku zo strany kriminálnych väzňov.

Prehraná obranná vojna Poľska z roku 1939 neukončila odpor v krajine ani v zahraničí. V krajine vznikli štruktúry najväčšieho podzemného štátu v Európe s vlastnými ozbrojenými silami, parlamentom, súdnictvom a tajným školstvom. Poľská armáda sa taktiež znovuzrodila vo Francúzsku a Veľkej Británii, a zúčastnila sa bojov na všetkých európskych a afrických frontoch. Po útoku Nemeckej ríše na ZSSR 22. júna 1941 a podpísaní dohody Sikorski-Majski vznikli Poľské ozbrojené sily v ZSSR. Poliaci výrazne prispeli k víťazstvu Spojencov a k ukončeniu 2. svetovej vojny. Bohužiaľ rok 1945 nepriniesol Poľsku slobodu. Po konferencii v Jalte bola Európa rozdelená. Slovné spojenie, ktoré použil Chirchill vo Fultone, „železná opona“ znamenalo povojnové rozdelenie Európy a zotročenie Poľska, ako aj iných štátov, ktoré sa nachádzali v sovietskej sfére vplyvu. Poľsko znovuzískalo plnú suverenitu až po roku 1989.