Za autorov Ústavy 3. mája 1791 sa považuje kráľ Stanisław II. August, veľký litovský maršalek Ignacy Potocki a o. Hugo Kołłątaj, predstaviteľ duchovenstva a filozof.

Prijatá ústava čerpala inšpiráciu z politických a spoločenských myšlienok európskeho osvietenstva a americkej ústavy z roku 1787. Tvorcovia poľskej ústavy do nej zakotvili aj to, že vláda nesmie slúžiť záujmom hŕstky ľudí, ale dobru celého národa. Dokument ústavy tvorilo 11 článkov. Prvý z nich určoval rímskokatolícke náboženstvo ako to dominantné, pričom tiež zabezpečoval slobodu vierovyznania a praktizovania príslušníkom iných náboženstiev. Piaty článok ústavy rozdeľoval moc na zákonodarnú, výkonnú  súdnu. Dvojkomorový Sejm (snem) schvaľoval zákony; výkonná moc mala byť v rukách kráľa a Stráže práv (Kráľovskej rady); súdna moc bola v rukách nezávislých súdov.

Deň ústavy bol ustanovený v roku 1919, pričom bol štátnym sviatkom do roku 1940. Počas druhej svetovej vojny a v období Poľskej ľudovej republiky bola oslava Dňa ústavy zakázaná. Až na základe zákona zo 6. apríla 1990 bol opäť tento sviatok zaradený do kalendára ako štátny sviatok.

Tlačový odbor
Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky