27. januára na výročie vyslobodenia nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau si opäť pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý ustanovilo Valné zhromaždenie OSN v roku 2005.

Bývalý koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau sa stal najznámejším symbolom pamiatky holokaustu. Spolu s tisíckami hrobov, pamätníkov a pamätných miest po celom svete pripomína ukrutné zločiny, no zároveň vzdáva česť pamiatke obetí.

Prvý transport väzňov dorazil do Auschwitz 14. júna 1940. Boli to poľskí politickí väzni, ktorí boli poslaní do tábora vzhľadom na masové zatýkanie Poliakov, a následne plné kapacity väzení na území Poľska okupovaného Nemeckom

O dva roky neskôr sa toto miesto stalo jedným z hlavných stredísk realizácie „Endlösung der Judenfrage“ (definitívneho riešenia židovskej otázky) – nacistického plánu vyvraždenia Židov, ktorí žili na územiach okupovaných Treťou ríšou. V tábore Auschwitz-Birkenau bolo zavraždených 1 – 1,5 milióna ľudí vrátane okolo milióna Židov. Mnohí z nich boli občanmi Poľskej republiky. K teroru dochádzalo aj na území stovky ďalších koncentračných táborov v Nemecku, spojeneckých štátoch Osi a na územiach, ktoré Nemecko okupovalo; v getách a počas popráv na uliciach mnohých európskych obcí a miest. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo 6 miliónov Židov. Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau bol oslobodený 27. januára 1945 po vstupe Červenej armády na okupované poľské územie.

Smrť mnohých miliónov Židov navždy ostane hanbou pre ľudstvo. Po takej strašnej tragédii nás pred pochybami o človečenstve zachraňujú príbehy osôb, ktoré pomáhali zachrániť Židov pred vyhladením – a medzi nimi boli aj Poliaci. Vláda Poľskej republiky v exile a tisíce Poliakov sa ľudsky a solidárne angažovali v pomoci Židom. Je potrebné pamätať aj na to, že v okupovanom Poľsku za to hrozil trest smrti. Poliaci tvoria najväčšiu skupinu ľudí, ktorí získali vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi udeľované Inštitútom pamiatky mučeníkov a hrdinov holokaustu Jad vašem. Pri Delegácii vlády pre Poľsko pôsobila Rada pomoci Židom „Żegota“. Bola to jediná štátna organizácia v okupovanej Európe, ktorá bola založená výhrade s cieľom záchrany Židov.

Aj poľskí diplomati sa angažovali do záchrany Židov. Vďaka činnosti tzv. Skupiny Ładośa sa podarilo v rokoch 1942 – 1943 zachrániť pred smrťou niekoľko stoviek Židov z Holandska, Poľska, Nemecka, Rakúska, Francúzska, Slovenska a iných európskych krajín.