Ústava, ktorú prijal Sejm Poľskej republiky (neskôr nazvaný ako Veľký) dňa 3. mája 1791 vo Varšave, bola prvá moderná ústava v Európe a druhá na svete.

Tvorcovia ústavy čerpali inšpiráciu z politických a spoločenských myšlienok európskeho osvietenstva a americkej ústavy z roku 1787. Podľa ich mienky mala moc slúžiť dobru celého národa, a nielen záujmom privilegovaných skupín. Ústava mala umožniť zavádzanie ďalších reforiem, ktorých cieľom bolo posilniť pozíciu štátu. Prijaté opatrenia na obranu Poľska ohrozeného susedmi dnes predstavujú príklad zodpovednosti uvedomelých predstaviteľov spoločenských elít. Definitívne rozdelenie Poľska Rakúskom, Pruskom a Ruskom v roku 1795 malo za následok stratu jeho nezávislosti. Spolutvorcovia Ústavy 3. mája Ignacy Potocki a Hugo Kołłątaj po rokoch oceňovali fakt, že ústava bola „poslednou vôľou a závetom vyhasínajúcej vlasti“.

Oslavy tradície Ústavy 3. mája boli úplne zakázané počas obdobia, kedy Poľsko neexistovalo na mape Európy. Po znovuzískaní nezávislosti v roku 1919, teda po prvej svetovej vojne, bolo výročie prijatia Ústavy 3. mája vyhlásené za národný sviatok. Počas nemeckej a sovietskej okupácie bol sviatok Ústavy 3. mája opäť zakázaný. Po druhej svetovej vojne plánovali komunistické orgány vo Varšave likvidovať treťomájové oslavy vzhľadom na fakt, že boli spojené s tradíciou nezávislosti Poľska a mali národno-katolícky charakter. Proti oslavám sa prijali opatrenia a namiesto nich sa propagandisticky ľudom nanucoval Sviatok práce. Dlhé roky sa štátne slávnosti spojené s výročím Ústavy 3. mája vôbec nekonali, a všetky pokusy ako si náležite uctiť sviatok sa obyčajne skončili zadržaním a šikanovaním zodpovedných osôb. V roku 1990 po páde komunizmu a znovuzískaní suverenity Poľska sa obnovila tradícia a deň 3. máj bol opäť vyhlásený za národný sviatok.

Tlačový odbor

Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky