Keď sa v roku 1918 nezávislé Poľsko začalo obrodzovať, jeho existenciu ohrozilo sovietske Rusko, ktoré hlásalo sebaurčenie národov, no v skutočnosti chcelo násilím vnútiť svetu totalitnú komunistickú ideológiu. Poľsko bolo prvou etapou na ceste k ich ďalšiemu víťazstvu.

O budúcnosti nielen Poľska, ale aj celej Európy, rozhodla v auguste 1920 Varšavská bitka, ktorá priniesla víťazstvo poľským vojskám a porážku Červenej armády, čím zastavila sovietizáciu národov Európy prostredníctvom ozbrojeného šírenia svetovej „proletárskej revolúcie“. Poľské vojsko svojím odhodlaním a dôslednosťou vďaka talentu hlavného veliteľstva zachránilo vtedy Európu pred obnovením vojnového stavu. Straty v poľsko-boľševickej vojne 1919 – 1920 boli na vtedajšie pomery vysoké – 100 tisíc obetí, padlých a nezvestných a rovnaký počet ranených.

Odrazenie útoku boľševických vojsk na hlavné mesto Poľska malo prelomový význam pre upevnenie nezávislého Poľska a iných novovzniknutých národných štátov v strednej Európe. Zároveň sa tak oddialilo narušenie versailleského systému a Európa mala šancu pokúsiť sa o mierovú medzinárodnú existenciu.

Varšavská bitka zároveň nesie univerzálny odkaz o nutnosti postaviť sa diktatúram a účinnosti obety pri obrane slobody.

Anglický diplomat, člen Medzispojeneckej misie vo Varšave a svedok udalostí v auguste 1920 lord Edgar Vincent D’Abernon ich opísal v knihe, ktorú nazval Osemnásta rozhodujúca bitka v dejinách sveta. Pri Varšave 1920 (The Eighteenth Decisive Battle of the World. Warsaw, 1920) a komentoval ich slovami: „Súčasná história civilizácie pozná len málo udalostí s väčším významom od bitky pri Varšave v roku 1920. Nepozná však ani jeden boj, ktorý by bol natoľko nedocenený.“