Tento sviatok je vyjadrením úcty pre všetkých Poliakov, ktorí prejavili milosrdenstvo a súcit a pomáhali Židom, ktorých systematicky vraždil nemecký okupant. Poliaci takto konali z rôznych pohnútok – z lásky k blížnemu, na základe učenia Cirkvi, občianskych povinností či z dôvodu obyčajnej ľudskej slušnosti. Bez ohľadu na to každý prejav pomoci pre skrývajúcich sa Židov bol vyjadrením najväčšieho hrdinstva, a to najmä v situácii, kedy za takúto pomoc hrozil trest smrti.

Pomoc mala nielen individuálny charakter, ale aj inštitucionálny – príkladom toho je pôsobnosť tajnej organizácie Rada pomoci Židom Żegota.

Poliaci zachraňujúci Židov boli, sú a musia byť vzorom a inšpiráciou – tu ide nielen o takmer 7 tisíc hrdinov, ktorých mená sú dnes známe, a ktorým udelil vyznamenanie izraelský inštitút Yad Vashem, ale aj o tisíce rodákov, ktorí ostali v anonymite alebo toto vyznamenanie nedostali. Dnes po desiatkach rokov už nie je možné tieto osobnosti identifikovať.

Jedným zo symbolov nemeckých zločinov, ktoré boli odvetou za záchranu Židov, je tragický osud rodiny Ulmovcov z Markowej v podkarpatskom regióne. Nemci túto rodinu zavraždili 24. marca 1944. V tento deň prišli o život Józef Ulma, jeho tehotná manželka Wiktoria, ich šesť maloletých detí, ako aj 8 skrývajúcich sa Židov z rodín Didnerovcov, Grünfeldovcov a Goldmanovcov.

Dnes sa v Markowej nachádza Múzeum Poliakov zachraňujúcich Židov – Múzeum rodiny Ulmovcov, ktoré bolo otvorené v roku 2016.