Najdokonalejšiu grafickú podobu hrdinom Lemových diel zase poskytol krakovský grafik Daniel Mróz. Pre väčšinu spisovateľových obdivovateľov sa Mrózove ilustrácie a Lemove texty zrástli do neoddeliteľného celku. Okrem umeleckej dokonalosti sa Mrózove práce totiž vyznačovali aj nejednoznačnosťou, sťa nespútaná predstavivosť a veľká dávka grotesky a absurdného humoru. Jeho ilustrácie pritom nezohrávajú úlohu len akéhosi sluhu pre Lemovu prózu; spolu s ňou totiž budujú svet, ktorý je kompatibilný a zároveň vlastný. V bestiári nájdeme emancipované stroje, ktoré sú tak trochu zlovestné a hrozivé, a zároveň groteskné, ktoré starostlivo nakreslil majster Mróz – nájdete ich spolu s popisom z románov a poviedok majstra Lema. Výstava je súčasťou Bienále ilustrácií v Bratislave.

5. – 29. 10. Bratislava, Poľský inštitút, Nám. SNP 27

Fantastické bytosti Stanisława Lema v obrazoch Daniela Mróza

(upravený text vystúpenia na vernisáži výstavy Lemov Bestiár podľa Daniela Mróza, Karaffova väznica, 15.10.2021, VI. Poľské dni v Prešove)

Nie je to tak dávno, keď pre človeka v našich končinách mohlo byť nebezpečných aj niekoľko viet, nehovoriac o 2000 slovách. Nie som si však istý, či to niekedy neplatí i v súčasnosti.

Človek sa už pomerne dávno snaží vyjadriť, zobraziť tajuplné javy alebo bytosti v názornej, zrozumiteľnejšej podobe. Ale aj naopak, niečo jasné a pochopiteľné dostáva zašifrovaný, metaforický tvar. Deje sa to minimálne od čias starovekého Egypta a jeho božstiev s ľudským telom a hlavou zvieraťa, mezopotámskych okrídlených býkov, antických jednookých bytostí, Minotaura, stredovekých monštier, nehovoriac o podobných javoch v mimoeurópskych kultúrach.

Reč inotajov bola a je vždy zaujímavá a príťažlivá. Vyžaduje si však aspoň základnú pripravenosť percipienta. Aby sme sa nesmiali, neplakali v nesprávnom momente alebo vôbec nereagovali na počuté, videné, prečítané.

Vízia, predtucha niečoho zvláštneho priviedla Julesa Verna k ceste na Mesiac i do morských hlbín. Karel Čapek vytvoril Továreň na absolútno, zaoberal sa vojnou s mlokmi, ale tiež robotmi, ktoré dnes začínajú mať podobu človeka. Nezabúdajme ani na jeho Bielu nemoc.

Uchytiť neuchytiteľné, polapiť nepolapiteľné dokážu iba výnimočné osobnosti. Od čias imaginárneho Kozmu Prutkova po Lama, Lema, Leca, Lenona, Lasicu, Borgesa a iných.

Zastavme sa niekoľkými neučesanými myšlienkami pri Stanisławowi Lemovi a aktuálnej výstave obrazov k jeho textom, ktoré vytvoril Daniel Mróz.

Problematika etických vzťahov človeka a jeho výtvorov spája Lema s postojmi Karla Čapka. To, čo Čapek iba tušil, Lem vo veľkej miere zažil. Koexistencia človeka, strojov a umelých bytostí sprevádzajú neraz deštrukčné, protirečivé činy. Od ničenia výrobných zariadení v manufaktúrach 19. storočia po nálety bezpilotných lietadiel na určené ciele, neraz s nevinnými obeťami, a temný priestor internetu dnešnej doby.

Autor koncepcie výstavy prof. Janusz Górski sledoval veci obsiahnuté v stredovekých beštiároch. Verbálne obrazy Stanisława Lema našli kongeniálnu podobu vo vizuálnych obrazoch-ilustráciách Daniela Mróza. Môžu nám pripomínať detský svet Pinocchia, ale… Napriek nespornej hravosti foriem máme do činenia so sci-fi javmi blízkych realite okolo nás. Excelentné kresliarske majstrovstvo ilustrátora sa stalo prostriedkom na vyjadrenie toho, čo sa nedá podať iným spôsobom. Inžiniersky presné linky nám dávajú zabudnúť, že je tam iba čierna línia a biela plocha.

V slovenskom prostredí analogické snaženie by sme našli v tvorbe Karola Barona. Som presvedčený, že by si Lem, Mrózek a Baron rozumeli. Veď boli šľachticmi ducha.

Pokúsme sa teda nasledovať ich, naplňovať ich humanistický odkaz. Aby človek človeku skutočne bol človekom. Nie monštrom, ktoré ho iba pripomína svojou ideálne deformovanou podobou.

Vladislav Grešlík