10. apríla 2010 vyštartoval špeciál TU-154M s prezidentom Poľskej republiky Lechom Kaczyńským a prvou dámou Mariou Kaczyńskou z Varšavy do Smolenska. V tento deň sa mala štátna delegácia na Poľskom vojenskom cintoríne v Katyni zúčastniť na pamiatkovej slávnosti 70. výročia zločinu, ktorý bol na tomto mieste spáchaný. Na palube sa nachádzalo 96 osôb, medzi nimi boli najvyšší štátni predstavitelia, zástupcovia spoločenských organizácií a cirkví, vojenskí velitelia a posádka lietadla. Všetci zahynuli v leteckej katastrofe, ku ktorej došlo počas pristávania na letisku pri Smolensku.
Delegácia, ktorá sa 10. apríla 2010 vydala na katynskú pamiatkovú slávnosť, zastupovala poľské elity a rôznorodé politické, spoločenské a duchovné farby. Jej súčasťou boli zástupcovia maršalkov Sejmu a Senátu, skupina poslancov, velitelia všetkých druhov Ozbrojených síl PR, zamestnanci Kancelárie prezidenta, šéfovia štátnych inštitúcií, duchovní, zástupcovia ministerstiev, veteránskych a spoločenských organizácií, ako aj sprevádzajúce osoby. Osoba, ktorá spájala súčasné Poľsko s elitami a tradíciou 2. Poľskej republiky, bol posledný prezident Poľskej republiky v exile Ryszard Kaczorowski, ktorý bol rovnako na palube.
Účastníci letu do Smolenska smerovali na pamiatkovú slávnosť do Katyne, aby vzdali česť obetiam masových popráv v Katynskom lese, a mestách Miednoje, Charkov, Bykivnia, Kuropaty, ktoré vykonali príslušníci NKVD na jar 1940 na rozkaz najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu. V katynskom masakri prišli o život poľskí vojnoví zajatci: dôstojníci, vedci, duchovní rôznych vierovyznaní, úradníci a funkcionári, zástupcovia slobodných povolaní a podnikatelia – vtedajšia elita 2. Poľskej republiky.
Katynský masaker a smolenská tragédia sú dve udalosti, ktoré predstavujú symbol tragických stránok poľských dejín.
Dôsledkom katastrofy lietadla TU-154M bolo aj to, že prezident Lech Kaczyński nevyhlásil svoj príhovor pripravený na 70. výročie katynského masakru.
„Postarajme sa o to – napísal vtedy prezident –, aby sa katynská rana mohla konečne zahojiť a zaceliť.“ Príhovor, ktorý nezaznel 10. apríla 2010, však zaznieva dnes, po 10 rokoch s rovnakou silou.
Tieto udalosti šokovali milióny Poliakov, ako aj medzinárodnú verejnú mienku. Účastníci toho letu ostanú navždy živí v našej pamäti.