V rámci tohtoročnej spoločenskej kampane „Pamätaj na 23. august“ si Európska sieť Pamäť a Solidarita pripomenie príbehy ďalších dvoch osôb, ktorých životy poznačil dramatický zápas s totalitnými režimami. V roku 2020 hrdinami kampane sú Kazimierz Moczarski a Milada Horáková.

Ako každý rok sa Európska sieť Pamäť a Solidarita (ENRS) aktívne zapája do pripomínania si Európskeho dňa pamäti na obete totalitných režimov. V 2020 roku zverejňuje dva spoty, ktoré predstavia osudy Kazimierza Moczarského a Milady Horákovej. Týmto gestom chce pripomenúť význam udalostí z minulosti a najmä s prihliadnutím na osudy jednotlivcov vzdať česť všetkým, ktorý okúsili násilie a prenasledovanie páchané v mene zločineckých ideí.

Kazimierz Moczarski bol poľský novinár a spisovateľ, autor knihy Rozhovory s katom. Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym príslušníkom Armie Krajowej. V auguste 1945 bol komunistickou mocou uväznený a odsúdený na 10 rokov väzenia. V roku 1949 proti nemu zahájili ďalšie kolo vypočúvaní, v dôsledku ktorých bol odsúdený na smrť. V dopise súdu Moczarski vymenoval 49 druhov mučenia, ktoré voči nemu použili, ako napríklad zavretie ho do jednej cely s nemeckým veliteľom SS Jürgenom Stroopom, ktorý bol zodpovedný za likvidáciu židovského geta vo Varšave. Po smrti Stalina v roku 1953 Moczarskému zmenili rozsudok na doživotie, ale neoznámili mu to ďalších dva a pol roka. V apríli roku 1956 Kazimierz Moczarski bol prepustený po 11 rokoch väznenia a rehabilitovaný.   

Milada Horáková bola českou političkou a členkou ilegálneho odbojového hnutia počas 2. svetovej vojny. Stala sa obeťou súdnej vraždy spáchanej Komunistickou stranou na základe vykonštruovaných obvinení zo sprisahania a zrady. Napriek žiadostiam o milosť, s ktorými sa obrátili na československé vedenie napríklad Winston Churchill a Albert Einstein vtedajší prezident Klement Gottwald rozsudok potvrdil. Ráno 27. júna roku 1950 bola Milada Horáková popravená obesením. V období Pražskej jari 1968 sa začal proces jej rehabilitácie, ktorý sa skončil rok po Nežnej revolúcii v roku 1989.

Pripoja sa k filmom pripraveným v ENRS v predchádzajúcich rokoch, ktoré predstavujú osudy Juliany Zarchi – Litovčanky nemecko-židovského pôvodu prenasledovanej za pôvod, Židovky Mali Zimetbaum a Poliaka Edka Galińského – zamilovaného páru, ktorých vzájomný cit spojil v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau; Pétra Mansfelda – najmladšej obete represálií po maďarskej revolúcii v roku 1956. Všetky filmy sú prístupné tiež v profile ENRS na YouTube: https://bit.ly/Remember23August

Dôležitým prvkom kampane sú taktiež odznaky s čiernou stužkou. Po minulé roky ENRS ich distribuovala po múzeách a pamätných miestach v celej Európe. Tohto roku vzhľadom na ohrozenie spôsobené pandémiou vírusu COVID-19 si môžete stiahnuť elektronickú verziu odznaku v podobe šablóny na profilovú fotografiu na Facebooku. Dostupné sú na profile ENRS: www.facebook.com/enrs.eu alebo použitím nasmerovania na: https://bit.ly/23_August_join_us

Dňa 23. augusta roku 1939 Nemecko a Sovietsky zväz podpísali dohodu, ktorá otvorila cestu k 2. svetovej vojne a všetkým jej následkom: koncentračným táborom, krematóriám gulagom a potom dlhým rokom „studenej vojny“ , ktoré pre viaceré spoločenstvá strednej a východnej Európy znamenali ďalšie zotročenie.