4.04.2022 Aktuality

Čo nesmie chýbať na poľskom veľkonočnom stole?

Veľkonočné sviatky sa blížia míľovými krokmi, pozrime sa teda na to, aké sú v Poľsku zvyky a tradície spojené s veľkonočnými jedlami a výzdobou.

Po prvé: „święconka“

„Święconka“ je tradičný názov pre jedlo, ktoré sa na Bielu sobotu požehnáva v kostoloch. Podľa starého zvyku, ktorý siaha až do 14. storočia, domáce gazdinky ukladajú do prútených košíkov (ozdobených vyšívanými alebo háčkovanými obrúskami, vetvičkami myrty alebo bazalky) jedlá, ktoré sa budú jesť počas veľkonočnej hostiny. V košíku musia byť vajíčka (symbol nového života), baránok (z cukru, cesta alebo masla, symbol Ježiša Krista), soľ (symbol očistenia od zlého), chren (symbol hojnosti), údenina (symbol plodnosti), chlieb a syr. Počas slávnostných raňajok v nedeľu by mali všetci členovia domácnosti aspoň ochutnať výrobky, ktoré boli požehnané. Samozrejme, najdôležitejšie je vajíčko, ktoré si členovia rodiny navzájom rozdelia a pri tom si navzájom blahoželajú.

Po druhé: tradičné pochúťky

Żurek na domácom kvásku, biely baršč varený s aromatickým údeným mäsom alebo ochutenou bielou klobásou – bez nich si len ťažko možno predstaviť poľský veľkonočný stôl. No aj na Veľkú noc (tak ako na Vianoce) sa jedlá líšia v závislosti od jednotlivých regiónov. Na Sliezsku je veľmi obľúbený „murzin“, teda kysnutý koláč, v ktorom sa zapeká klobása alebo slanina. Ďalšou sliezskou špecialitou je „kołocz“, koláč s drobenkou plnený tvarohom, makom alebo jablkami. Na Podlesí sa podáva nielen żurek alebo biely baršč, ale aj červený baršč z kyslej repy. Tradičným dezertom je aj veľkonočná pascha. Pripravuje sa z tvarohu, smotany a cukru a jej chuť závisí od použitého sušeného ovocia – keďže neexistuje „univerzálny“ recept, často v ňom nájdeme figy, datle, mandle, hrozienka či orechy. Obľúbeným veľkonočným pokrmom v Malopoľsku je zase „chrzanówka“. Ide o aromatickú polievku, ktorej základom je vývar z čerstvo nastrúhaného chrenu a klobásy či údeného mäsa. Na veľkonočnom stole nemôžu chýbať ani sladké pochúťky ako veľkonočná bábovka či mazurek (tradičný poľský koláč známy vďaka svojmu krehkému korpusu a veľmi sladkej karamelovo-smotanovej poleve).

Po tretie: veľkonočné ozdoby – kraslice a veľkonočné palmy

Tesne pred Veľkou nocou prichádza v poľských domácnostiach rad na kreatívny veľkonočný zvyk – maľovanie vajíčok, ktoré sú symbolom rodiaceho sa života, čo priamo súvisí so vzkriesením Ježiša Krista. Kraslice sa vždy spájali s veľkonočnými tradíciami, no v rôznych regiónoch Poľska sa nazývajú rôzne. Na severe ich Poliaci poznajú ako „kraszanki“ (varia sa vo farebnom vývare, a následne sa na ne vyškrabú rôzne vzory). V okolí Krakova a Łowicza nájdeme „nalepianki“, teda vajíčka zdobené papierovými ústrižkami, najmä s ľudovými ornamentmi. Na Mazovsku sú to zase „oklejanki“ zdobené farebnou priadzou. Zase poľské veľkonočné bahniatka známe aj ako „palmy“ sú však omnoho zdobenejšie ako na Slovensku. Tiež sa pripravujú doma a na Kvetnú nedeľu sa nosia do kostola na požehnanie. Takto posvätená palma sa totiž považovala za symbol šťastia, a preto sa zvykne v domácnosti vynímať na viditeľnom mieste, kde ostane po celý rok, kým ju nenahradí ďalšia.

Scheduled ical Google outlook Aktuality

Zaujímavé výstavy v Poľsku 🗓

V marci bude v poľských múzeách otvorených niekoľko zaujímavých výstav, ktoré stojí za to navštíviť. Tu sú naše odporúčania.
27 02.2024 Aktuality

Výročia a patróni roku 2024 🗓

Sejm a Senát, teda dolná a horná komora poľského parlamentu, vybrali osobnosti, ktoré sú patrónmi roku 2024 pri príležitosti okrúhlych výročí ich narodenia či smrti.
11 01.2024 Aktuality

Program Poľského inštitútu v Bratislave | JANUÁR

Prečítajte si alebo stiahnite program Poľského inštitútu v Bratislave na január a február 2024.
08 01.2024 Aktuality