3.05.2021 Aktuality

230. výročie prijatia Ústavy 3. mája

Keď 3. mája 1791 Štvorročný (resp. Veľký) Sejm prijal Ústavu 3. mája, poľsko-litovský štát sa stal prvou krajinou v Európe a druhou na svete, ktorá prijala svoj základný zákon. Išlo o pokrokový a na tie časy odvážny regulačný akt, ktorý inicioval rad reforiem. Bol tiež zavŕšením dlhoročného partnerstva Poľska a Litvy.

Dnes, keď oslavujeme 230. výročie prijatia Ústavy 3. mája za vlády posledného poľského kráľa a litovského veľkokniežaťa Stanisława Augusta Poniatowského, netreba zabúdať na to, že práve ústava zaviedla trojdelenie moci a zmenu dovtedajšieho štátneho zriadenia čiastočným zrovnoprávnením obyvateľstva Poľskej republiky. Bola tiež dôkazom vôle brániť nezávislosť po 1. rozdelení poľského územia medzi Rakúsko, Prusko a Rusko v roku 1772.

Ústava 3. mája spolu so Vzájomným zaručením oboch národov, ktoré ako jej doplnenie prijal Veľký Sejm 20. októbra 1791, bola tiež prejavom posilnenia únie poľského a litovského národa. Ústava napr. garantovala, že všetky spoločné úrady Poľskej republiky budú obsadené Poliakmi a Litovčanmi v pomere parity 1:1. S veľkou hrdosťou smieme skonštatovať, že vodcovia obidvoch národov a štátov dokázali napriek mnohým rozdielom efektívne spolupracovať v momente rozhodujúcej skúšky ich existencie. Tento príklad je inšpiráciou pre spoluprácu a priateľstva Varšavy a Vilniusu dodnes.

Žiaľ, ambiciózne plány reforiem, ktoré mali byť realizované na základe ustanovení novej ústavy, zahatala ozbrojená intervencia ruských vojsk v roku 1792. Ako právny akt prestala Ústava 3. mája formálne platiť v novembri 1973 na základe uznesenia parlamentu zvolaného pod diktátom Ruska a Pruska do Grodna. V tomto istom roku obidva štáty si po 2. krát rozdelili územie Poľskej republiky.

Napokon zánik poľsko-litovského štátu a jeho absencia na mape Európy počas vyše 120 rokov bol spečatený 3. rozdelením poľského územia v roku 1795, na ktorom sa podieľalo Rakúsko, Prusko a Rusko. Tento akt, ktorý bol v rozpore so všetkými pravidlami medzinárodného práva, sa podarilo napraviť až po 1. svetovej vojne, keď v roku 1918 Poľsko a Litva opätovne získali nezávislosť ako dva suverénne štáty.

Po znovuzískaní nezávislosti Poľska sa výročie prijatia Ústavy 3. mája oslavovalo ako štátny sviatok už od roku 1919. V období nemeckej a sovietskej okupácie počas 2. svetovej vojny a neskôr aj za vlády komunistov v Poľsku, keď bol tento sviatok zakázaný, väčšina Poliakov aj naďalej považovala 3. máj za sviatočný deň. V suverénnej Poľskej republike od r. 1990 už opäť oslavujeme Národný sviatok 3. mája.

Ústava 3. mája a Vzájomné zaručenie oboch národov predstavujú jednu z fundamentálnych častí dlhovekého dedičstva poľsko-litovských vzťahov. Ich prijatie je jedným zo základov dnešnej spolupráce našich štátov na fóre Európskej únie a v NATO.

Okrem spoločnej minulosti dnešné Poľsko a Litvu spájajú nespočetné energetické a dopravné projekty, ktoré slúžia celej Európe, a tiež spoločné snahy o posilnenie bezpečnosti na svete, a najmä v tomto regióne.

S odkazom na spoločné dedičstvo Poľskej republiky oboch národov obidve naše krajiny podporujú svojich susedov: Ukrajinu, ktorá dnes bojuje za svoju suverenitu a územnú integritu s ruskou agresiou a okupáciou; a zároveň bieloruský národ, ktorý si zaslúži slobodu a demokraciu v nezávislom štáte.

Scheduled ical Google outlook Aktuality

Program Poľského inštitútu v Bratislave | APRÍL

Prečítajte si alebo stiahnite program Poľského inštitútu v Bratislave na apríl 2023.
29 03.2023 Aktuality

Národný pamätný deň Poliakov zachraňujúcich Židov počas

24. marca 2023 si Poľsko po šiestykrát pripomína Národný pamätný deň Poliakov zachraňujúcich Židov počas nemeckej okupácie. V tento deň uplynie 79 rokov ako Nemci zavraždili hrdinskú rodinu Ulmovcov z podkarpatského regiónu, ale aj všetkých Židov, ktorých táto rodina ukrývala.
24 03.2023 Aktuality

Program Poľského inštitútu v Bratislave | MAREC

Prečítajte si alebo stiahnite program Poľského inštitútu v Bratislave na marec 2023.
02 03.2023 Aktuality